Jeden z nich

11. Keď som znova plakala.

Stella

Pediater zhodnotil, že sa Miin stav zlepšil a ďalšie lieky jej nepredpísal. Po odchode z ordinácie som si vydýchla, že tí dvaja sú preč. Prečo ma tak naštvala jeho košeľa? Prečo vôbec musel prísť? V hlave mi šrotovalo množstvo otázok a nadávala si, že ma to vôbec trápi. Nakoniec som to pripísala len nedostatku sexu. Chlapa v posteli som už nemala skoro rok. Už aj moja vagína vrieska po pozornosti pomyslela som si a vduchu som sa nad touto myšlienkou zasmiala. Občas sme si vyrazili s Nicol do mesta, keď bol s Miou Michael. Vždy ma pekne učesala a obliekla. Nicol bola krásna blondína s dlhými nohami a všetci po nej hneď slintali. Tým pádom nám zabezpečila množstvo pozornosti a aspoň som sa na malý moment cítila chcená. Vždy to boli len chvíľkové povyrazenia a nikdy sme sa už druhýkrát nevideli. Nie že by tí chlapi nechceli, ale ako niekomu vysvetlíš, že bývaš s chlapom a jeho dcérou v jednom byte a ste len priatelia ?

Nemohla som s Riccim bývať pod jednou strechou. Ďalšieho z ich rodiny už nezvládnem. Len čo zajtra skončí čítanie závete, odsťahujeme sa. Serem na ich celú rodinu.

Po ceste z ordinácie sme sa ešte zastavili nakúpiť a potom som uložila Miu na poobedný šlofík. Vyčerpaná dnešným doobedím som si na chvíľku ľahla aj ja. Poobede som zobrala Miu do parku a na internete hľadala čo najdostupnejšie letenky. Phoenix vyzeral lákavo a teplejšie počasie nám prospeje. Ďalším plusom, že sa tam momentálne nachádza aj Nicol. Peniaze, ktoré mi previedol Michael by nám mali vydržať možno na rok. Pokryli by sme s nimi ubytovanie, jedlo a škôlku a ja by som opäť začala pracovať. Zvládneme to, kým prídu peniaze z dedičstva. Optimisticky naladená som nám rezervovala sobotný skorý ranný let. Aj keby to nevyšlo vo Phoenixe, vždy sa môžeme presunúť inám.

Do bytu sme sa vrátili okolo piatej. Jesenné počasie v Seatli už nebolo najteplejšie a nechcela som riskovať, že Miu zas chytí horúčka. Spoločne sme sa vykúpali a hrali z jej plyšovými hračkami, kým nebol čas ísť spať.

Neskôr večer som zatelefonovala Nicol a povedala jej o dnešnom dni. Žiadnu múdru radu som nedostala, len kopec sexistických narážiek ako by som si to s jedným z nich mala rozdať alebo aj s oboma, keď tak najlepšie súčasne. Tiež som jej povedala o mojom pláne odísť. Skoro sa od šťastia pocikala, ked som jej povedala, že za ňou v sobotu prídeme do Phoenixu.

Ráno prišlo nečakane skoro. Našla som si šesť zmeškaných hovorov z rôznych čísel. Päť správ. Rozospatá som im nevenovala žiadnu pozornosť, najprv káva, sľúbila som si. Miu som ešte nechala spať. Bola som vďačná, že bola taký spáč.

Pri kuchynskej linke som čakala kým mi kávovar spraví kávu, keď sa mi opäť rozsvietil mobil. Prišla mi správa od Nicol.

Nicol: Si v poriadku ?

Ja : Prečo by som nebola ?

Nicol : Výhľadaj si dnešné správy.

Ani som nestihla otvoriť prehľadavač a prišla mi od nej ďalšia správa.

Nicol : Prebookuj si letenky na dnešný let. Rýchlo sa zbaľ a vypadni odtiaľ.

Už som bola vydesená. Rýchlo som očami hltala správy, keď som konečne narazila na tú, o ktorej zjavne písala Nicol.

Očami som lietala po riadkoch, telo sa mi triasla a žalúdočná šťava sa mi drala do krku. Ledva som stihla dobehnúť na záchod. Keď sa mi už zdalo, že zo mna už nemá čo vyletieť von, oprela som sa sprchový kút zasadený vedľa záchoda a šmykala sa po zástene sprchy kým môj zadok nedopadol na studenú dlažbu v kúpeľni.

Včera (štvrtok) v neskorých večerných hodinách došlo k tragickej nehode, pri ktorej prišiel o život profesor Harington, právnik špecializujúci sa na rodinne právo. Z doposiaľ nezistených príčin jeho auto narazilo do mohutného stromu. Na miesto nehody boli vyslané záchranné zložky, ktoré mu už však nevedeli pomôcť. Pán Harington bol na mieste mŕtvy. Celá právnicka obcia smúti nad jeho stratou. Pozostalým prajeme úprimnú sústrasť!