Jeden z nich

16. Keď toho tak málo vieš.

Ricci

Facku od ženy som nedostal od sedemnástich, keď mi Penelope strelila za to, že som jej povedal, že jej kamoška sa mi nehanbila ukázať kozy.
Rafinované, že ? Mladý, sprostý, nadržaný. A dnes som sa choval rovnako. Spamataj sa človeče.

Skôr ako som si sám nafackoval, naštartoval som auto. Leovi som napísal správu nech vyzdvihne všetky Stelline veci a nech jej ich donesie. Dnes už nebol dobrý nápad sa jej ukazovať na očiach. Poslal mi v správe vztýčený prostredník. Aké dospelé. Čo to bolo s nami, človek by si myslel, že už máme viac rozumu.

Telefón mi zazvonil a ozval sa Martiney.
,,Šéfe, dnes prišla do prístavu zásielka.
,,A?" Dal som ho na hlasitý odposluch a zaradil sa na cestu. Mal som namierené k strýkovi.
,,Je to tá zásielka, ktorú ste zakázali."
,,Kto ju podpísal?" Zbytočná otázka, na ktorú som dávno vedel odpoveď."
,,Kde je teraz?"
,,Antonio alebo tá zásielka?"
,,Oboje." Pamätám sa ako som zo stola zmietol obchod s drogami a aj tak je to tu. Antonio si začal robiť veci po svojom aj keď na to nemá žiadne právo.
,,Antonio je ešte v sklade oproti mólu."
,,Som na ceste." Otočil som volantom a prešiel do protismeru, zvrtol som sa na ceste a auto poháňal smerom k prístavu.
,,Ricci mal by si vedieť, že za ním stoja veľké ryby, ktorým sa nepáči ako vedieš spoločnosť. Šepká sa, že by ťa najradšej odstránili, ale Antonio im to nedovolil, zatiaľ."
,,Vidíme sa." Hovor som zrušil.
Rukami som zvieral volant.  Všetko to boli moje sračky. Antoniovi som nechal voľnú ruku, nech si v pozadí firmy kšeftuje s obrazmi ako chce, a ja som viedol náš legálny biznis. Mal som väčšinový podiel, takže som si myslela, že sa bezomňa ani pierko nepohne. Odkedy otec zomrel poľavil som v strehu a vypomstilo sa mi to. Je čas to napraviť.

Do skladu som prišiel o dvadsať minút. Pred dverami som narazil na Martineya.
,,Ešte stále je hore?" Zastavil som sa pri ňom.
Len prikyvol.
Schody som bral po dvoch, chlapi sa mi odstupovali a bez klopania som vrazil do provizórnej kancelárie. Našiel som ho stať pri okne, videl ma prichádzať. Nasratý som mu narušil osobný priestor a prirazil ho k stene.
,,Čo si myslíš, že robíš Antonio ?"
,,Už žiadny strýko ?"
,,Veril som ti. Veril som, že keď ti nechám voľnú ruku, nesklameš ma."
,,Nesklameš? Ako môžeš rozhodovať o niečom čomu nevenuješ žiadnu pozornosť? Ja som tu bol vždy pre teba. Vďaka mne si sa mohol hrať na veľkého riaditeľa a pomimo sa venovať tej tvojej advokátskej somarine. Nikdy si nechcel mať s týmto nič spoločne, bol si rád, že si už nemusíš špiniť ruky. Tak sa odrazu nestaraj do toho, čo nie je tvoja vec."
,,Spojuješ naše meno s drogami a to je moja vec. Dokonca aj otec chápal, že s drogami si netreba zahrávať a to bol omnoho väčší bastard ako ty."
Zasmial sa mi do tváre a ja som ho oddelil od steny len preto aby som ho mohol opäť o ňu naraziť.
,,Vráť sa domov a opichaj trebárs bratovu štetku. Rob si čo chceš, ale do tohto sa nestaraj ak ti je život milý."
Chytil som ho za lem košele prehol mu trup cez stôl. Hlavou narazil o stôl a zaúpel. Potom som ho spokojne pustil s posadil sa do hnedého koženého kresla. Potreboval som odpovede inak by som mu tu krehkú hlavu rozbil o stôl.
Keď sa znova postavil na nohy, zasmial sa.
,,To je môj chlapec. Vždy som rád sledoval, keď si sa prestal kontrolovať."
Ostro som ho sledoval ako prešiel k vitríne, zobral whisky a nalial ju do pohárov. Následne mi jeden posunul po stole a sadol si oproti mne.
,,Takže čo, už sa v sídle zabývala slečna Alissonová?" Vedel, že ma tým vytočí, bavilo ho to. Pošuchal som si sánku a snažil som sa opäť nájsť vnútorný kľud.
,,Ty si vedel čo je v závetu, že ?" Opýtal som sa.
Mykol ramenom.
,,Čo v ňom bolo, že kvôli tomu musel zomrieť Harington?" Pokračoval som.
,,Nemusel, ale odmietol mi ho dať."
,,Čo v ňom také je, že nemôže byť zverejnený ? Že ti nezáležalo, že ohrozíš vlastnú rodinu, len aby si zistil, či Michael nemá ďalšiu kópiu."
Prstom obkrúžil hrdlo pohára a predstieral, že hľadá správne slová aj keď som vedel, že už má dávno pripravené čo mi prezradí, ostatne ako vždycky.
,,Vieš prečo tvoj otec nikdy nepriviedol Michaela domov? Že ho nikdy nevydedil?"
,,Pretože je prvorodený."
,,To sú len sračky. Dohodli sa, kým Michael neprezradí určite informácie, tvoj otec ho nechá napokoji."
,,Aké informácie ?"
,,Povedzme, že by to zničilo našu rodinu. "
,,A Viac mi k tomu predpokladám nepovieš?" Pokrútil som hlavou.
Rozprávali sme sa už polhodinu a stále som sa nič konkrétne nedozvedel.
,,Nepotrebuješ to vedieť."
,,Nerozumiem ti, chceš nás chrániť a pritom nás vystavuješ nebezpečenstvu. Ohrozil si dieťa s nevinnou ženou, zabil si rodinného priateľa, pre ktorého nás vyšetruje polícia, začal si obchodovať s drogami.
,,Myslíš, že je nevinná synak ? Michal ju nestretol náhodou. On si ju vybral."
,,K čomu , aby mu ju oplodnil?" Vysmial som ho. Ale potom som si spomenul na slová tej zdravotnej sestry. Michael ju zamestnal v nemocnici zámerne.
,,Na to aby keď príde správny čas, potopila našu rodinu. Preto som sa musel uistiť, že Michaelove posledné slová zostanú nevyrieknuté a že ta malá štetka, nemá žiadne dôkazy. " Dopil whisky a postavil sa na odchod. Ja som stále nedokázal pochopiť, čo má Stella spoločne s našou rodinou.
,,Neklamal som, keď som povedal, že ťa vždy budem chrániť, ale nie vždy to ide bez vedľajších škôd to by si už mal chápať, bol si už svedkom mnohého."
Všetko ma sralo, ale najviac tá nevedomosť. Prvýkrát dom ľutoval, že som sa nezaujímal viac.