Jeden z nich

40. Keď prípravy započnú.

Stella

Zobudila som sa, keď už slnko zapadalo za obzor. Stuhnutý krk mi dal pocítiť, že zaspať na gauči nebolo dobré rozhodnutie. Pomasírovala som si šíju a vykročila som po pohár studenej vody. Na kuchynskej linke boli položené tri letenky s pondelkovým dátumov, s cieľovou destináciou Vancouver. Skurvená Kanada. To nemyslí vážne?!

Kto ich sem doniesol? Nie, lepšia otázka bola kedy. Ako je možné, že som nič nepočula ? Čo je nejaký blbý ninja?
Ani sa neobťažoval zaklopať, pozrieť sa mi do oči a šmariť mi tie palubné lístky do tváre?

Chytila som lístky do rúk a hodila ich do koša. Nech si nemyslí, že má ešte niekedy bude riadiť. Keď sa rozhodnem odísť z mesta bude to za mojich podmienok a určite to nebude do snehom zapratanej Kanady. Zlosť vo mne kypela. Z hnevu ma vyrušilo škvrkanie v bruchu. Ani neviem, kedy som naposledy jedla. Otvorila som chladničku, či tam nenájdem nejaké dlhotrvajucé potraviny z čias, keď som tu ešte bývala. V hornej poličke boli uložené malé krabičky, ktoré som tu určite nenechala ja. Ak áno, určite budú mať pod uzáverom nejaké červy párty. Nakrkla som do jednej z misky a tá opojná vôňa ma presvedčila v to, že tie potraviny tu nie sú dlhšie ako deň. Napadlo ma, že ich sem doniesla Nicol, ale nemyslela som, že sa už vrátila z obchodov. Takže ich sem musel niekto doniesť.
Seriem na to, som hladná. Budem veriť, že ma nikto nechce otráviť.

S plným bruchom som sa presunula k počítaču a ešte raz si pozrela pozornejšie nahrávku. Urobila som kópiu, ktorú som chcela dať Nicol, keby sa len predsa niečo zvrtlo.

O pár minút, keď už som mala všetko nachystané došla Nicol aj s Miou, ktorá jej v náruči spala.
Presunuli sme ju do jej izby a nechali spať.
,,Tak čo, si pripravená vidieť šaty, v ktorých budeš ako bohyňa?" V ruke držala obaly od dvoch šiat.
,,No to som teda zvedavá."
,,Tieto sú moje." Vytiahla z obalu červené priliehavé šaty cez jedno rameno.
Nadvihla som obočie.
,,Ako v tom budeš chodiť ?" Nebolo možné, aby v tom urobila čo i len jeden krok, aby nespadla bradou na podlahu.
,,To to ťa len zaujíma ?! Žiadne ovácie, aká budem kočka?" Mrzuto si odfúkla spadnutý vlas do tváre a hodila ich na operadlo pohovky.
Prešla k druhému obalu a pomaly ho začala otvárať.
,,Boh má ochraňuj." Na oko som sa prežehnala, Nicol len povytiahla jedno obočie a vytiahla z obalu nadýchane šaty vo farbe nočnej oblohy posiate miliónmi malých strieborných kamienkov.
Hlboký výstrih umocňová noblesný nádych večerných šiat. S padnutou sánkou som vzala vešiak so šatami a otočila ich v ruke. Vzadu bol tiež výstrih a chrbát bol skoro celý otvorený. Mohol sa človek zamilovať do šiat?
,,Sú úžasne." Nemala som slov.
Až teraz som si všimla že na vešiaku visí škraboška.
,,Čo to je ?"
,,Nehovorila som ti?" Zasmiala sa Nicol a podišla ku kabelke a vytiahla odtiaľ obálku.
,,Toto som našla v schránke, keď som s Miou odchádzala z domu."
Podala mi obálku a s priblblým úsmevom čakala kým si to prečítam.
,,Ples je v maskách." Na sucho som prehltla.
,,Bože, ako ja zbožňujem tematické párty."
,,Je to ples nie rádoby párty."
,,Len slovíčkáreň. Budeme úžasne. Už sa neviem dočkať." Blažene sa začala rozplývať a už mi nevenovala viac pozornosť.
,,Zajtra bude ťažký deň, musíme skoro vstávať, natočiť si vlasy, namaľovať sa. Mohli by sme skočiť na manikúru a pedikúru, čo povieš ?" Skôr než som stihla čokoľvek povedať jej bľabotanie pokračovalo.
,,Ale to by sme si museli ozaj privstať a to sa mi vôbec nechce. Vieš ako ja nerada skoro vstávam."
Nemala som síl ju vôbec zastavovať a prerušovať, tak som sa len vybrala do kuchyne a zaliala si šálku kávy.
Nicol si mrmlala ďalej a do organizéra niečo zbesilo písala.
Pomaly som si chlípala kávu, keď na mňa vytreštila oči.
,,Mia, zabudla som na Miu. Musíme ju ešte zaniesť k Calmovej." Rýchlo niečo vyškrtala a prepísala.
,,Zajtra to bude dlhý deň." Povzdychla som si.

Tie šaty boli prekrásne. Nikdy som niečo také nemala na sebe. Nicol mi vlasy vypla do obrovského drdolu vďaka čomu som mohla ukázať holý chrbát a dekolt. Do uší som si vypichla dlhé strieborné náušnice a skúsila som sa prejsť po byte vo vysokých sandáloch.
Je to jasné. Rozbijem si hubu. Kým sa Nicol pripravovala, vybehla som do izby a zo šuflíka som vytiahla conversy. Chytila som ich do rúk a ďakovala bohu, že som ich tu nechala.
Už som sa vracala do obývačky, keď som pohľadom preletela po ráme zrkadla, kde už však sklo chýbalo. Spomenula som si na ten večer, keď ma Ricci zachránil. Na jeho mohutne telo a potom absolútnu tmu, kým som sa neprebrala v jeho náruči pred nemocnicou. Akokoľvek ma štval, nevedela som naňho prestať myslieť. Na jeho dotyky, na jeho svalnaté telo. Na to, že mi doniesol jedlo a samozrejme som si potom spomenula na jeho posledné slová a na tie letenky, ktoré ma čakali na stole. Pokrútila som hlavou s cieľom vyhnať myšlienky z hlavy.

Keď už bol čas odísť, posledný krát som sa na seba pozrela a nemohla som uveriť čo zo mna dobrý makeup a šaty spravili. Vykročili sme z bytu avšak Nicol bola v tých šatách pomalejšia než slimák.
,,Švihni si , takto tam neprídeme ani do polnoci." Podpichla som ju a ona sa zamračila.
Vykročila ku mne a po chodbe sa rozniesol zvuk jej tlapkajúcich podpätkov.
,,Počkaj, prečo ty neklopkáš?"
,,Neviem o čom hovoríš."
,,Zdvihni šaty."
,,Nebudem dvíhať svoje šaty, pod už."
,,Stella !" Zastavila už úplne a ruky položila na svoje boky.
Zasmiala som sa a vystrčila moje staré conversy.
,,Prečo si to urobila?! Kde sú tie krásne sandálky za stovky dolárov ?"
Zhrozila som sa. Zajtra ich určite vrátim.

Taxi nás vyhodil pred rozsiahlím dvojpodlažným domom, ktorý sa z vonkajšej strany podobal na ten, kde vyrastali bratia.

Pred vchodovými dverami bol rozprestretý dlhý červený koberec. Fakt originálne. Ľudia vchádzali v pároch von a dnu, kde ich vítal stále usmievajúci sa personál a podával a odkladal im kabáty. Každú chvíľku som sa otáčala, či niekde neuvidím Richarda. Hoci som mala na tvári dosť veľkú škrabošku, stále som bola rozpoznateľná. Keď sme prechádzali dverami ruky sa mi potili od stresu. S Nicol sme pomalými krokmi vstúpili do domu. Zábava a hudba už bola v plnom prúde, hlúčiky ľudí sa spoločne zabávali.
Pritiahla som si Nicol k telu a potiahla ju k baru. Toto bez posilnenia nedám. Vypýtala som nám Tequilu a na jeden šup som si ju naliala do krku . Nicol mi drgla do ruky a ja som sa ňu otočila. Keď som videla ako ma nabáda aby som sa otočila smerom kde pozerala ona, zbadala som ho. Stál so skupinou chlapov pod provizorným pódiom a všetci hladeli na nás. Väčšina z nich pohľadom prepaľovala Nicol a jej krivky v tých červených šatách. Ani jeden z nich nemal škrabošku. Asi už oficiálna časť bola za nami. Videla som ako Leo pohľadom prelietavá medzi mnou a Nicol. Telo mu obopínal tmavomodrý oblek a po prvýkrát som videla, že mal svoje blond vlasy skrotené a zčesané dozadu.
,,Tvoje šaty na nás upútali pozornosť." Ucekla som Nicol.
,,Hmm, myslím ale, že minimálne jeden pár oči vidí len teba."
Pozrela som Ricciho smerom. Prepaľoval ma očami a zatínal sánku.
,,Máme plán B?" Opýtala som sa Nicol.
,,Nemali sme ani poriadný plán A Stella."
,,Takže improvizácia?" Mrkla som sa ňu.
,,Radím ti aby si zdrhla kým môžeš. Búrka sa k nám valí."
Pozrela som tam kde ona a mala pravdu. Richard sa ku nám pretĺkal davom. Jeho nahnevaný pohľad a sebaistý krok nútil všetkých čo mu skrížili cestu odstúpiť. Teraz bol ten správny čas začať panikáriť.

Jeho telo sa ku mne pomaly blížilo a ja som rozmýšľala akým najhorším spôsobom ma môže zniesť z tohto sveta. Musím povedať, že moja predstavivosť nemala medze.