Jeden z nich

23. Keď márne hľadáš svoje šťastie.

Stella

Ricci zastal pred domov. Celú cestu mi nezastaviteľne triaslo pravú nohu. Rozmýšľala som, ako preťať to ticho v aute, ale akonáhle som otvorila ústa nevyšlo z nich nič a nakoniec som ich opäť zatvorila. Richard sledoval cestu a sem tam jedným očkom na mňa pozrel, bud pretočil oči, alebo len pokrútí hlavou.
,,Ako veľmi ťa žerie, že si musel odhodiť hrdosť a prísť ma poprosiť?" Doberala som si ho, hoc som vedela, že ustúpovať veľmi nemá v povahe.
Kriticky ma zmeral pohľadom. Jeho tmavé vlasy boli opäť strapaté. Páčilo sa mi keď boli nespútane a vždy ma to nútilo zdvihnúť ruku a prečesať ich. Samozrejme, len v mysli. Neodvážila som sa ho ani dotknúť. Dnešný výstup ma utvrdil v tom, že akokoľvek ma to k nemu ťahá, musím spojiť nohy k sebe a zakázať svojej vagíne aby získala nadvládu nad mojim zdravým rozumom. Ricci nie je chlap, ktorý vie milovať mimo posteľ. To som si musela zapamätať.
,,Tak za prvé slečinka, neprosil som. Zvážil som situáciu a rozhodol sa, že aj napriek tomu, že si notorický klamár máš tak sladkú a tesnú broskyňu, že sa mi oplatí to hodiť za hlavu."
Sotva to dopovedal a už som štuchla do ramena.
,,Hej!" Vycenila som naňho tesáky.
Pošúchal si rameno a zasmial sa. Málo kedy vyzeral takto bezstarostne. Jeho modré oči ma úprene sledovali.
,,A za druhé členovia mojej rodiny ťa majú radi, o čom svedčí aj moja červená lícna kosť."
Rukou si prešiel po sánke, ktorá už vonkoncom nebola len červená, ale tuto informáciu som si nechala pre seba.
Telefón mu v priehradke zasvietil a v tmavom aute sa rozsvietilo meno Caroline. Pozrel na telefón, vypol zvuk a nechal ho ďalej svietiť do kým to dotyčná na druhej strane nevzdala a nepoložila.
,,Kľudne si to mohol zdvihnúť."
,,Keby som chcel tak to zdvihnem."
,,Možno si mohol mať pekný večer keby si to zdvihol." Som oficiálne tupá. Jasné, že ma musela pohltil žiarlivosť. Jasné, že som musela povedať prvé čo ma napadlo. Ten rozumný, malý hlások vzadu v mojej hlave mi pripomínal, že sme si nesľúbili monogámiu, vôbec nič sme si nesľúbili. A vonkoncom medzi nami nič nie je. Ale aj tak, vždy som radšej počúvala ten vrešťací hlas v popredí, ktorý ma nabádal, aby som jej vyškrabala oči.
Nevolá mu predsa o desiatej večer aby ho pozvala na čaj. Len podotýkam.
,,Cítim v tvojom hlase nádych žiarlivosti?" Obzrel sa mojim smerom a nadvihol jedno obočie.
,,Nie, len som ti tým chcela povedať, že kľudne si výbav čo potrebuješ. Mne to nevadí."
,,Tým vybaviť čo potrebujem, myslíš sex?"
Vypleštía som oči, v lícach sa mi nahrnula červeň a nemo som zaklipkala, potom znova.
Zastali sme na červenej a on sa celým telom nahol ku mne. Jeho pery sa obtreli o moje ucho a ja som na ňom cítila jeho teplý dych. Nebudem klamať, v nohavičkách zas poriadnu vlhkosť.
,,Chcela si aby som si v tvojej blízkosti dohodol sex s inou ženou ?" Zapriadol mi do ucha.
Sánka sa mi posunula nižšie, pery mierne pootvorili a musela som sa sústrediť na to, že som si v hotelovej izbe aspoň stokrát povedala, že už nikdy viac.
,,Je to tvoja vec a na mňa to nemá žiaden vplyv." Zacedila som a bola som prekvapená ako ladovo to znelo hoci cele telo mi vrelo. Ešte sa ma letmo dotklo špičkou nosa na líci, zasmial sa a odtiahol sa. Zostala po ňom len ta jeho známa vôňa. Do matky kladky.
Keď sa opäť rozsvietila zelená, vyrazil dopredu a naša konverzácia bola u konca.

Pred domom vypil motor a ja som vystúpila. Opäť ma v tichosti nasledoval. Za ten čas som si už stihla všimnúť, že veľa toho nenahovoril. Stisla som kľučku dverí ale nakoniec mi to nedalo.
,,Musíme si ujasniť pár nových pravidiel."
Prebodol ma pohľadom a zamračil sa.
,,Tak pravidlá hovoríš. Myslíš, že si v pozícii na to aby si určovala pravidlá?"
,,Potrebujete ma. Neprešli ani dve hodiny a už si mi klopal na hotelové dvere, takže áno nastavíme si pravidlá nášho spolubývania."
Nechal ma prejsť a ja som sa vydala do obývačky kde sedel Leo s Miou a pozerali rozprávky. Len čo ma Mia zbadala rozbehla sa za mnou. Vystiskala som ju v medvediom objatí. Bála som sa, že už ju neuvidím. Stala sa mojou nevedomou súčasťou ako je dýchanie. Jej hnedé vlásky boli uchytené  v rôznych copíkoch, ktoré nielenže boli nakrivo ale aj ich hustota bola rôzna. To mi vyčarilo opäť úsmev na tvári.
,,Kto ti urobil také krásne copiky?" Opýtala som sa a pritom som ju niesla na rukách.
,,Jeo." Spokojne si odpovedala. Pozrela som na Lea a on len mykol plecami. Nečakala som, že si na nich tak rýchlo zvykne. Lea si už stihla otočiť okolo malička, Ricciho sa síce stále ešte mierne hanbila, ale celú cestu k pohovke ho sledovala.

,,Vitaj naspäť zlatíčko." Zatrilkoval na mňa Leo a žmurkol.
,,Aj ja ťa opäť rada vidím. Aká bola tvoja streda?"
Neodpustila som si poznámku nad tým ako ma naplánovanú stredu.
,,Ako každá streda." Zasmial sa.

,,Keď sme tu všetci, chcela by som s vami niečo prebrať." Pokračovala som a sadla si oproti Leovi v náruči držiac Miu.
,,Sme samé ucho." Irónia s Ricciho tónu bola zjavná. Podišiel bližšie ale nesadol si, oprel sa o rám dverí a ruky si previazal na hrudi.
,,Takže, najprv by som vám rada povedala, že nemám záujem o vaše peniaze ani o tie, ktoré zdedila Mia. Chcem len aby jej v živote nič nechýbalo a keď príde ten čas aby ste jej predali všetko čo jej po Michaelovi patrí. Tak isto vám chcem poďakovať, že mi dovolíte s ňou tráviť čas. Mrzí ma, že som vám klamala, ale vžite sa aj do mojej situácie, len som sa chránila pred rodinou, ktorá zabila mojich rodičov."
A je to konečne som to zo seba dostala. Obaja na mna hladeli, Leo si pošúchal čeľusť a pohľadom vyhľadal Ricciho. Ten mu venoval len veľmi krátky chladný pohľad a potom sa otočil na mňa.
Chvíľu na mňa pozeral akoby hľadal správne slová, alebo rozmýšľal nad svojimi možnosťami. Následne vykročil ku mne a čupol si k Mii. Tá ho veselo pozorovala a keď sa natiahol , že si ju vezme na ruky, nebránila sa. Keď už ju držal na rukách zdvihol sa otočil sa späť na svoje miesto pričom jej niečo šepkal do uška. Mia sa len smiala a nerzozumitelne blabotala. Pri ráme od dverí sa opäť otočil. Vedela som, že to nebolo len nevinne gesto. Chcel mi ukázať, že Mia je tu rada a že nie som nenahraditeľná. Čurák.
,,V poriadku. Ale jedno si ujasnime Stella. V tejto miestnosti nemá nikto krv na rukách. Aspoň teda nie tvojich rodičov."
Periférne som videla ako sa Leo šibalsky škrení. Čo je to za rodinu, keď o vraždení hovoria s takým kľudom ako ked ja hovorím o tom, že na chlieb si natriem džem a vynecham maslo. Skôr ako som stačila danú situáciu zhodnotiť, Richard pokračoval.
,,Môžeš tu bývať, byť s Miou, môžeš to tu nazývať domov, ale nebudeš sa starať do firemných záležitosti a vonkoncom sa nebudeš pytvať v smrti rodičov. Sú preč. Už nič nezmeníš."
Zažmúrila som sa naňho a vyletela z kresla.
,,Ty o tom neeozhoduješ. Môžeme sa tu hrať na rodinku, ale rozkazovať mi nebudeš. Tvoj strýko nakoniec zaplatí za to, čo spravil mojim rodičom."
Podišla som až úplne k nemu. So zdvihnutou hlavou som mu pozerala do oči a videla ako sa v nich nezáujem mení na číry hnev. Skôr ako ktokoľvek z nás niečo povedal, stal pri nás Leo  a už si bral Miu.
,,Len sa tu nepozabíjajte." Zasmial sa odišiel. Zostali sme sami.
,,Nebudem o tom s tebou diskutovať. Neviem čím ti Michel pomotal hlavu, ale prestaň s tým. Čo si myslíš, že čo dosiahneš ? Že Antonio ťa nechá aby si ho čo? Zabila? Udala na polícii?"
,,To nie je tvoja starosť."
Zasmial sa, šialene. Mojim telom po prvýkrát neprebehla túžba ale strach.
,,Tak ti radím, aby si si vybrala tú prvú možnosť, pretože aj keby si mala nepriestrelný dôkaz, polícia to aj tak zámerne zanesie pod koberec."

Jeho tón aj pohľad bol chladný. Až teraz som si všimla ako mi svojou rukou zviera moje zápästie. Adrenalín sa  z môjho tela vytratil a zostala len bolesť v zápästí. Nasledoval môj pohľad a hneď ma pustil. Ako by si aj on len teraz všimol, že ma drží. Pošuchala som si ruku, na ktorej boli už viditeľné červene šrámy. Nemala som mu viac čo povedať. Mal pravdu, ale môj mozog to nedokázal  prijať.

Prešla som okolo neho do chodby a vydala sa do izby.
,,Stella." Počula som za sebou svoje meno. Jeho hlas bol už o čosi  mäkší, ale môj hnev to neobmäkčilo.
,,Drž sa odo mňa ďalej."