Jeden z nich

5. Keď som si uvedomila, že sa všetko posralo.

Stella

Vkráčala som do jamy levovej. Kancelária pána Haringtona bola priestranná, steny lemovalo dubové drevo, a veľké priestranné okna prepúšťali do vnútra slnečné paprsky, ktoré sa usadili na tvári bratov Steallovych. Leonard na mňa líšiacky žmurkol a na perách mu svietil koketný úsmev, ktorý aj vo mne prebúdzal tých malých motýlikov. Čo je to so mnou preboha? Sklopila som zrak a oči sa mi zatúlali  na Richarda, ktorý na mňa hľadel z výšky, celú si ma premeriaval, ako by som bola len nejaký šváb na podrážke, ktorého čo chvíľa zašľapne. Zbadala som ako sa na jeho dokonalej tvári usadil úškľabok. Ako mohol mať tak bezchybnú tvár? Bol krajší ako keď som ho videla naposledy. Kým vtedy mal tvár hladkú a jemnú, teraz mu ju zdobilo tmavé strnisko, ktoré zbudzovalo rešpekt.  Keď sa naše pohľady stretli, zamrazilo ma. Na tele sa mi usadili zimomriavky a odrazu mi chýbal kyslík. Spamätaj sa. Je to grázel. Otriasla som sa, v duchu som si trikrát nafackovala a keď už som svoje telo mala pod kontrolou, zdvihla som provokatívne jedno obočie, otočila pohľad na Haringtona a jemne sa usmiala. Videla som ako mu v sánke šklblo. Šach mat blbeček.

,,Dobrý deň slečna Alissonová." Prihovoril sa Harington.
,,Dobrý deň páni, pani Steallová." Mrkla som na Antoniovu ženu. Bola vychudnutá, líca mala prepadnuté, tipovala by som to na nedostatok mužovej pozornosti a naopak veľkému dostatku alkoholu. Hnedé vlasy mala zviazané do uzlu a na tvári príliš veľa makeupu. Vedľa nej sedel Antonio, strýko bratov. Jeho tvár som mala vrytú do pamäte už veľmi dlho. Šedivé vlasy, bucľatá tvar a večne zamračený. Hľadel na mňa ako by som bola odpad. Odpad, o ktorý sa o chvíľku postará.

,,Môžeme prejsť rovno k veci? O hodinu mám kaderníčku." Vyrazilo z tej ženskej a jednou rukou som natiahla na stole po karifu s červeným vínom. S tým alkoholom som mala pravdu. Jedna nula pre mňa.
,,Sklapni, Mária." Umlčal ju Antonio.
,,Pán Steall, vždy ste takýto milý na svojich rodinných príslušníkov ? Nečudo, že Vás Michael nemohol ani vystáť." Neviem, kde sa to vo mne nabralo, ale ženy by mali držať vždy spolu a vďaka tomu vzdoru  som sa cítila prekliato dobre.
,,Ale ako pani Steallová podotkla rada by som čo najskôr skončila, vaša prítomnosť ma nijako zvlášť nenadchýna, takže môžeme začať." V tom som sa posadila za roh stola. Oproti mne sedel Harichton, po jeho pravej ruke Leonard, vedľa neho Richard a oproti ním Antonio so ženou. Človek by si myslel, že budeme na sebe ako sardinky, ale stôl bol tak dlhý, že medzi každým by mohol kľudne sedieť další človek.
,,Niekto konečne vystrčil pazúriky a to ešte pred pár dňami plakala nad hrobom môjho brata. Čo si myslíš, že získaš za to, že si posledné mesiace skackala na bratovom penise?" Richardov chladný hlas sa mi zapichol do srdca a nadávala si do čoho som sa to zaplietla. Vedela som, že ma tu budú urážať, ale aj tak to bolelo. V hlave mi zaznel Michaelov hlas. ,,Musíš sa obrniť, musíš mať vzdy hlavu hore, lebo ťa zožerú za živa." A tak jedine, čo ma vtedy napadlo bolo, že najlepšia obrana je útok.
,,To sa o chvíľku dozvieme." Venovala som mu oslnivý úsmev, pričom som naňho vycerila všetky zuby. Bola som na seba hrdá a ešte viac, keď som zistila, že ho to prekvapilo a narovnal sa.
,,Ak ste skončili, rád by som ozaj začal." Uzemnil nás Harington.
Počkal kým všetci spočinieme pohľadom naňho s pokračoval.
,, Na začiatok by som Vám všetkým chcel ozrejmiť, že predmetná posledná vôľa bola spísane ešte pred zhoršením Michaelovho zdravotného stavu."
,,Kedy?" Vyprskol Antonio.
,,Pred rokom a pol."
To narovnalo aj mňa. Keď ma rozum nešáli k Michaelovi som začala chodiť približne pred rokom. Čo znamenalo, že musel mať všetko naplánované ešte skôr ako som s jeho plánom súhlasila. Žalúdok sa mi stiahol. Prečo mi to nepovedal? Ako mohol vedieť, že budem súhlasiť. Zrazu nič nedávalo zmysel. Pozrela som najprv na Leonarda, ktorý sa odkedy som prišla neprestal hrať na telefóne. Na jeho tvári sa črtal všeobecný nezáujem. Občas sa usmial na telefón a pokračoval v písaní.

Nemohla som si pomôcť ale ťahalo ma to pozrieť na Richarda aj keď som si tisíckrát v mysli nafackovala zakaždým keď ma to napadlo. No nič osobný boj som prehrala a pohľadom som zaletela na Richarda. Prekvapilo ma, keď som zistila, že jeho oči sú stále uprené na mne, skôr na mojom poprsí ak by som mala byť presná. Vnútorna bohyňa vo mne zatlieskala. Keď si všimohol, že ho ostro sledujem, žmurkol na mňa. Na sucho som preglgla. Sprostá vnútorná bohyňa.
,,Pokračujte." Vyzval Haringtona Richard

,,Možno ste nevedeli, ale Michael sa o svojej dedičnej chorobe dozvedel pred troma rokmi, keď sa vrátil z Mexika. Pred rokom sa jeho stav zhoršil a vedel, že už veľa času mu nezostáva a počas tohto roka sme sa veľa krát zhovárali a videl som ako ho trápi, že s vami Richard a Leonard netravil viac času.
,,Netravil ho vôbec." Prvýkrát som dnes počula hlas Leonarda. Neznelo to vyčítavo, skôr len ako nejaká poznámka pod čiarou. Keď už som myslela, že sa vráti späť k mobilu, pohľadom prešiel po mojej tvári, naklonil sa k stolu a prešiel si ukazovákom po spodnej pere. Cítila som ako ma jeho pohľad , jeho spodná pera hypnotizovala. Čo so mnou títo chlapi robia?
,,Ale povedz nám Stell, ako ste vy spolu trávili všetok ten čas?" Prvýkrát na mňa Leonard prehovoril a ten hravý Leonard bol preč. Vystriedala ho jeho posmešná a arogantná časť, tak podobná jeho bratovi, ktorý sedel po jeho pravici. Aj keď sa vôbec nepodobajú , ich vnútro je rovnako skazené. Zvráštila som čelo a Richard sa zasmial. V pravej ruke držal ceruzku, ktorú dookola otáčal v ruke.
,,Poďme to prosím dokončiť." Vzdychol si Harington.

Richardovi zavybroval mobil na stole. Prešiel pohľadom po displeji, videla som ako sa mu sánka napla, v očiach mu preleteli blesky a v obleku na mieru sa mu dvíhala hruď v nerovnomerných nádychoch. Sekundu na to buchol mobilom o drevený stôl a na displeji sa vytvorila pavučinka z popraskaneho skla.
Všetci sme ho sledovali. Postupne sa mu dych zosúladil ale očami stále prepichoval rozbitý telefón.

,,Myslím, že na tú otázku ti môžem odpovedať aj ja, drahý braček." Konečne zdvihol pohľad zo stola a zahľadel sa s tými krásnymi modrými, ale chladnými očami na mňa.
,,Tuto slečinka prevažnú časť svojho pobytu u Michaela trávila v jeho posteli. Povedz mi, kedy si mi chcela ukázať moju neter?"

Zbledla som, žalúdok sa mi zdvihol a videla som všetkých dvojmo.

Tak to sa posralo.