Jeden z nich

21. Keď potrebuješ len jedno.

Ricci

Po odchode z nemocnice som sa vybral rovno za Antóniom domov. Poslednú dobu sa vôbec neozýval, ale Martiney ma informoval o každom jeho kroku v skladoch. Vedel som, že s drogami neprestal, len to robil o čosi nenápadnejšie. Snažil som sa mu to vyhovoriť, ale on bol tvrdohlavý ako baran a mal za sebou ľudí, s ktorými som musel jednať opatrne.
U dverí som zazvonil a čakal, kým mi niekto otvorí. Nakoniec to bola jeho hospodská.
,,Dobrý deň pán Richard, dnes vás pán António nečakal."
,,Odkedy sa musím dopredu hlásiť ?"
,,Obávam sa, že dnes pán António neprijíma žiadne návštevy."
,,Zrejme zabúdate kto som."
Prešiel som okolo nej. ,,Kde je?"
,,V pracovni, ale neželá si byť rušený pane."
Ignoroval som jej hlas za mnou a pokračoval som do schodov, ktoré som bral po dvoch. Pred dverami som sa zarazil. Nikdy som nekopal a nebudem ani teraz. Vypol som hruď a sebavedomo vošiel do jeho kancelárie. Presne takú istú mal aj otec. Mahagónový mohutný stôl bol uprostred pracovne a za ním výhľad do záhrady cez veľké okno. Po stenách pracovne boli rozlične poličky s knihami a na stenách viseli obrazy.
,,Čo mu vďačím za tvoju návštevu synak?"
,,Musíš s tým prestať."
,,Kto povedal?" Zvráštil obočie.
,,Nebaví ma stále sa s tebou o tom dohadovať."
,,Tak s tým prestaň a nechaj ma robiť si svoju robotu."
,,Toto nie je naša robota, ale chápem ťa. Posledných pár dní dávam do kopy účtovníctvo vo firme a všimol som si, že niektoré faktúry boli vyplatené hoc žiaden tovar nikdy neprišiel. Za tie roky sa to dosť vyšplhalo, nemyslíš ?"
,,Chytený pri čine." Utrúsil a zložil si ruky na stôl. ,,Niektoré naše investície do umenia nedopadli podľa očakávania a ja som musel nájsť riešenie, kým ty si sa hral na rozvodového pravnika a pritom si pichal svoje klientky."
,,Takže je to moja vina, že som si myslel, že to zvládneš ? Že ti môžem veriť ?"
,,Stále mi môžeš veriť. Ja to všetko zvládnem a napravím."
,,Ako chceš naspäť vrátiť imanie firmy? Tým, že pomáhaš mafiánom prevážať drogy cez naše lodenisko?"
,,Je to len dočasne riešenie."
Bože môj to je idiot. Sám som nevedel či sa mám nad jeho úbohosťou smiať alebo plakať. Prešiel som si po začínajúcom strnisku a sadol si oproti nemu.
,,Snáď si fakt nemyslíš, že ta nechajú len tak skončiť. Čo sa to s tebou porobilo ?"
Napriamil sa a hnev v ňom blčal. Videl som to na jeho tvári, nevedel to zakryť ako som to nevedel ani ja.
,,Si len decko. Ja som to všetko vybudoval s tvojim otcom. Je to moje dedičstvo."
Zasmial som sa. Kým z jeho oči šliahali blesky, z tých mojich pobavenie.
,,Tak prečo je všetko v mojich rukách ?"
,,Pretože som to tak zariadil. Čo myslíš, ako by to dopadlo, keby Michaelove podieli mala v správe ta malá Alissonová? Alebo dom v ktorom bývaš by už nebol tvoj? Čo by si robil keby sa do rúk polície dostali fotky z dokóv?"
Takže takto to bolo. Všetko to bola jeho robota. Necítil som sa však prekvapený, skôr sklamaný.
,,Kde je jeho posledná vôľa?" Zavrčal som.
,,Navždy preč."
Neviem kedy sa zo mňa ten natrénovaný kľud vytratil, ale besnel som. Nemal právo ho zničiť . Než som si uvedomil, čo sa stalo držal som ho za limec košele.
,,Pre tvoje dobro dúfam, že tomu tak nie je."
,,Richard, ty to stále nechápeš, že ? Michael mal páky ako nás potopiť a o všetko nás pripraviť a ty si stále nevidíš ďalej od špičiek topánok. To ta malá štetka, že ? Už sa ti dostala pod kožu. Stačilo len aby ti raz roztiahla nohy, že?"
Ruka sa mi samovoľne zaťala do pästi a narazila len pár milimetrov do steny od jeho hlavy. Ostrá bolesť mi vyletela do mozgu.
,,Už nikdy o nej tak nehovor, alebo radšej o nej nehovor vôbec. Vyrieš si svoje sračky a okamžite prestať s tými drogami. Nemysli si, že len Michael mal nejaké páky. Nezabúdaj, že nás vychoval jeden  a ten ísť muž, ktorý nám vzdy tĺkol do hlavy, že máme byť pripravený na všetky situácie, nie prekvapený.

V tom som odišiel a sadol do auta. Hánky som mal rozbité a krvavé. Fakt úžasný nápad udierať stenu. Zaparkoval som pred našim domom, vedľa   Leovho BMW. Čo tu robí? Je streda a to býva zvyčajne ponorený až po koreň v Cecil.