Jeden z nich

39. Keď vieš, že máš kamošku čo ťa vždy podrží.

Stella

Zimné slnko sa už pretláčalo pomedzi rolety. Hodiny v kuchyni ukazovali sedem hodín. Nespala som celú noc. Podišla som do kúpeľne a videla svoj odraz v zrkadle. Dlhé vlasy som mala strapaté a včerajšiu riasenku rozmazanú po celej tvári. Kruhy pod očami mali gigantickú veľkosť a červene oči na bielej tvári prenikavo žiarili. Mydlom som si umyla tvár a oči, vlasy skrotila do vysokého copu.
Potrebovala som spánok ako nikdy predtým. Vyšla som z kúpeľne a z pohovky na mňa hľadeli zelenomodré oči. Vyzeral dokonalo, ako blonďavý anjel, ktorý si na chvíľku zaletel z neba.
,,Ty teda vyzeráš." Pousmial sa a zdvihol sa zo sedačky.
Pohľadom som preletela po jeho tele a neuniklo mi, že jeho tepláky sú naduté pod vplyvom rannej erekcie. Zmiluj sa nado mnou Bože.
,,Dobré ráno aj tebe Leo." Otočila som pohľadom a zamierila do kuchyne. Zapla som kávovar a čakala kým sa naplní hrnček kofeínom.
,,Spala si vôbec ?" Opýtal sa ma a periférne som videla ako si napravil rozkrok a oprel sa o stenu.
,,Trošku." Zaklamala som.
,,Čo si robila v tej izbe celú noc?"
,,Prehodnocovala som danú situáciu."
,,Vieš, tvoja dĺžka plaču by sa mala zapísať do Guinessovej knihy rekordov."
,,Ale nehovor mudrlant."
Podišla som k nemu a podala mu hrnček s kávou.
,,Nemal by si už niekde byť?" Drzo som mu odfrkla.
,,A ty by si nemala plakať. Nikdy." Podišiel ku mne a prešiel mi prstami po tvári. ,,Nikto za to nestojí."
Jeho tvár bola nebezpečne blízko a telo, ktoré sálalo teplo bolo neodolateľne. Ale aj napriek všetkému, to nebol muž, pre ktorého moje srdce bilo. Nechápala som prečo to nemôže byť on. Prečo to musí byť ten tvrdohlavejší, podlejší a večne nasratý chlap, ktorý má využil pretože ho lákalo mať to čo jeho brat.
Nahnevané slzy sa mi opäť tlačili do oči a tak som sa inštinktívne zaborila do Leovej hrudi, aby moje slzy nevidel. Jednu ruku obtočil okolo môjho trupu a druhou mi chytil cop. Perami mi prešiel po vlasoch a jemne ma upokojoval.

Z objatia nás vyrušilo klopanie na dvere. Zdvihla som obočie a Leo sa len usmial.
Podišla som k dverám a cez kukátko som videla Nicol s Miou. Otvorila som im dvere a vpustila ich do bytu. Mia sa mi hodila okolo krku a nasledovala ju Nicol.
,,Človeče, ty vyzeráš." Vtisla mi pusu na líce a vošla do obývačky.
,,Steall, dúfam že si už na odchode. Utekaj za bratom ako dobrý psík."
Leo zavrčal jej smerom a popodišiel k nej. Jeho tvár bola zrazu celkom iná. Kým na mňa vždy pozeral milo a úprimne, Nicol si vyslúžila sarkastický úškľabok a v očiach sa mu zapálil oheň. Nemo som sledovala ich výmenu.
,,Mala by si si dávať pozor na jazyk, nezabudaj že psi kúšu."
,,Ešte šťastie, že ty si len malé šteniatko." Drzo vycerila tie jej prekliato rovné, biele zuby."
Nechápala som, kedy sa medzi nimi zrodila tá nevraživosť.
,,Hej ľudia, stačilo. Ďakujem ti Leo, že si so mnou včera ostal."
,,Za málo princezná, ale mala by si prehodnotiť svoj výber kamarátok." Prešiel okolo mňa, keď odrazu preletel okolo neho hrnček a roztreštil sa na na bielej stene.
Hlavou som ihneď otočila na Nicol, ktorá sa mráčila.
,,Mala by si sa naučiť mieriť dračica, teraz si si len zbytočne urobila prácu s upratovaním." Mrkol jej smerom a dal sa na odchod. Nicol sa rozbehla za ním a z oči jej šliahali blesky. Stihla som ju však zastaviť a Leo mohol odísť z bytu bez toho, aby mu svoje nechty zaryla do oči.

,,Čo to preboha bolo Nicol?" Zdvihla som obočie.
,,Je to parchant."
,,Tak teraz má to už ozaj zaujíma." Zasmiala som sa.
,,Včera večer si do domu doniesol nejakú štetku, ktorá zavíjala na celý dom. Prečo preboha ste mi dali izbu hneď vedľa tej jeho?"
To som sa už smiala na celú hubu.
,,To nemyslíš vážne Nicol. Pamätám si na časy, keď z tvojej izby unikali podobné zvuky."
Len mávla rukou. ,,To už bolo poriadne dávno."
,,A čo si spravila?"
,,Čo si myslíš, že som spravila?"
,,Nehovor, že si?"
,,Samozrejme, že som tam nabehla a trieskala mu do dverí do kým neotvoril. A vlastne, keď tak nad tým uvažujem spätne, nebol to dvakrát dobrý nápad." Zasmiala sa, ale videla som ako sa červená.
,,Už sa proste vymáčkni drahá."
,,Otvoril mi úplne nahý a jeho penis na mňa ukazoval ako nejaké zasratá dvojmetrová tyč."
Nezmohla som sa na slová, ale keby moja sánka mohla padnúť na podlahu, určite by tam teraz bola.
,,Presne takto som sa aj ja musela tváriť, lebo sa len pridrbane na mňa škeril. Po pár sekundách možno minútach mi mozog začal opäť pracovať a začali sme sa hašteriť. Povedal mi, že keď som sa chcela pridať nemusela som búchať na dvere ako šialená ale len vojsť dnu. Vieš čo je na tom absurdné? Že keby mu nezazvonil telefón asi by som sa aj pridala. Jedno sa mu musí nechať , je poriadne obdarený, zmrd jeden. Ale teda volal mu Ricci a on hneď utekal preč. Nechal ma tam stáť vo dverách a tú uvreštanú ležať nahú v posteli."
Nemohla som sa prestať smiať. Bolo to také ukľudňujúce po tom všetko čo sa mi za posledných pár hodín stalo.
,,Ale vráťme sa k tebe, čo do riti sa to včera stalo?"
Prepichovala má pohľadom.
Tak a je to tu. Všetko som jej povedala o tom dome, o cintoríne, o denníku a mojom pláne pomstiť sa Antóniovi.
,,Ako to chceš urobiť? Keď ťa Richard uvidí na večierku sám ťa ešte v tú istú hodinu posadí na prvý let čo pôjde."
,,Preto sa tam nestretneme. Prešmiknem sa tam tesne pred jedenástou. Vychutnám si tú beznádej, keď zistí, že skončil a zavolám polišov."
,,Myslím, že to nie je dobrý plán. Proste to len odnes na políciu a vybavené. Nechaj ich, aby sa o to postarali."
Chápala som, že sa o mňa bojí, ale ona nemohla chápať tie roky, čo som žila v strachu, neustálom ponižovaní a premýšľaní či si kúpim nové učebnice alebo raňajky.
,,Musím to takto spraviť."
Prikývla. ,,Ja ti pomôžem. Postarám sa o to aby ťa nevideli. Predsa len ty tam máš zakázané ísť, nikto nehovoril, že ja sa tam nemôžem ukázať."
,,Zavolám pani Calmovej či by som Miu nemohla doniesť na večer k nej."
Videla som ako sa dvíha a oblieka sa do kabáta.
,,Kam ideš ?" Pýtala som sa nechápavo.
,,Beriem Miu a idem nám kúpiť niečo na seba. Nemôžeš tam ísť v týchto špinavých teplákoch drahá. A odporúčam ti, choď sa vyspať. Vyzeráš ako bezdomovec a zrejme tak aj smrdíš. Najlepšie bude, keď sa najprv umyješ."
Zapchala si nos a pokrčila čelom. Ja som toho využila a zvalila sa na ňu.
,,Fúj prestaň." Kričala a smiala sa zároveň.
Zbožňovala som ju.

Keď odišli, naozaj som si dopriala horúcu sprchu a zvalila sa na gauč. Viečka sa mi pomaly zatvárali a ja som sa pokojne ponorila do ríše snov.