Jeden z nich

41. Keď prihorieva.

Ricci

Bola nedeľa ráno a dom bol tichý ako už dávno nie. Chýbal tu detský smiech, malé nožičky behajúce po drevenej podlahe. V kuchyni to nerozvoniavalo po čerstvej káve a vajíčkach. Nikto tam nestál oprený o kuchynský ostrovček a nesrkal kávu tak hlasno, že sa mi stavali chlpy na oboch rukách. Mohlo mi chýbať to, čo som tak neznášal ?

Predpokladal som, že Leo stále spí.

Včerajší večer bol náročný a domov sme prišli nad ránom. Aj napriek tejto skutočnosti som nedokázal dlhšie spať ako do siedmej.

Odišiel som do kúpeľne. V zrkadle ma čakal odraz chlapa, ktorého som už vôbec nespoznával. Všetky sračky z posledných týždňov sa na mne výrazne podpísali.
Včerajšia noc bola len zlatý klinec posledných dní.

Rukou som si prešiel po ľavom prsnom svale, na ktorom som mal obväz.
Potreboval som sa osprchovať, tak som si ho na jedenkrát strhol a pripravil nový z lekárničky.

Stehy boli nepresné a vyzeralo to tak, že mi tam zostane nechutná jazva. Díky Leo.
Toľko k tomu, že včerajšia noc ozaj nešla podľa plánu.
Starý Arménec nás očakával a prekvapil. Netuším, kto mu dal echo, ale v blízkej budúcnosti to zistím. Navlhčenou sterilnou látkou  som si utrel zaschnutú krv a sledoval krivú jazvu, ktorá sídlila len o pár centimetrov vyššie ako moje srdce.

V bare nás už čakali a mladý armenec stihol zdrhnúť. Nechal nás tam a utiekol. Skôr než som stihol vybrať z opasku zbraň, zaútočil na mňa zo zadu chlap, ktorý má uväznil svojimi rukami. Snažil som sa ho premrštiť ponad plece, ale bolo neskoro. Čepeľ jeho noža sa mi zapichla cez kožennú čiernu bundu a zostala zapichnutá v mojom tele. Ostrá bolesť mi vyletela do každého nervu v tele, avšak mozog napájaný adrenalínom má nabádal nepodliehať bolesti. Pretočil som ho cez nepoškodenú pravú stranu tela a holohlavý chlap padol na chrbát. Pád mu vyrazil pravidelné dýchanie a v tom momente som ho strelil do hlavy. Bez premýšľania, bez ľútosti, či výčitiek. Obzrel som sa okolo seba a videl našich chlapov a Lea ako sa postarali o ostatných.

Telo sa mi pomaly ukludňovalo a bolesť bola čoraz silnejšia. Čepeľ noža stále trčala z môjho tela ale vďakabohu nebola zapichnutá hlboko. Nemohol som ju vybrať, inak by som mohol vykrvácať. Nohy mi začali vypovedať službu a automaticky som začal cúvať, kým má nezastavila murovaná stena.

,,Čo do pekla?!" Cítil som na sebe vystrašený pohľad Lea a jeho ťažké kroky som počul rozrážať kaluže mlák.
,,Jeden chlap aj ten ťa dostane. Teba už do terénu nikdy neberiem." Odsunúl mi ruku, aby sa mohol pozrieť lepšie.
Nemohol som sa ani pohnúť. Čím väčší pohyb som spravil, tým väčšie bolesti som mal.
,,A ty si ich koľko dal dole, že máš tieto sprosté reči ?" Potreboval som sa niečím zamestnať a pozerať sa na krv, ktorá mi tečie po kožennej bunde nie je práve najideálnejšia zábavka.
,,Asi štyroch. Plus mínus." Zachechtal sa, bastard.
,,Poď musíme ti to zašiť. Nie je to hlboké, ale bez zašitia to nepôjde."
Podoprel ma a ťahal do auta. Obzrel som sa na tú spúšť, ktorá tu po nás zostala. Dvaja naši muži ležali na zemi a ich krv sa miešala s dažďovými kalužiami. Pohľadom som prešiel ostatných až som spočinul na Martineyovi. Pri jeho nohách sedel opretý o stenu starý armenec a hrdlo mal rozrezané po celej dĺžke.
Kývol som mu hlavou načo mi odpovedal rovnakým gestom.
Niekedy sú slová zbytočné.

Nasadol som do auta s nožom zapichnutými stále vo mne. Seriem na to, nie je to tak hlboko. Chytil som rukoväť a vytiahol ho zo seba.
,,Kurva, čo to robíš Richard. Zajebeš mi celé auto." Popri šoférovaní sa nahol na zadné sedadla a hodil po mne tričko.
,,Drž si to tam, a udržuj tlak na rane nech tu nevykrvácaš ako nejaké prasa na porážke."
,,Díky, že ti záleží viac na aute." Sucho som utrúsil a držal tričko na rane.
,,Za chvíľu sme doma." Nevenoval mi ani pozornosť, čo som bol aj rád, pretože si to uháňal po diaľnici nadzvukovou rýchlosťou a stíhal pritom ešte predbiehať autá. Počkať.
,,My nejdeme do nemocnice ?"
,,A čo im chceš povedať? Nenechám sa zatknúť za to, že si budú myslieť, že som ťa pobodal. Pochybujem, že ti uveria, že si len tak padol na nôž."
,,Kto mi to zašije?" Ťažko sa mi dýchalo iba z predstavy, čo povie. Infarkt skutočne skoro prišiel, keď z neho vypadlo, že on.
,,Už si to niekedy robil?"
,,Jasné a videl som množstvo dokumentov."
,,To ma fakt presvedčilo, že ti mám môj život zveriť do rúk ."
Len mykol plecami.
,,Obavám sa, že nemáš na vyber, ak ovšem, ešte stále to môžem stočiť ku Stelle."
,,Poď domov." Ucedil som cez zuby.

Na moje prekvapenia ma fakt Leo dokázal zašiť a ešte mi aj ranu vydenzifikoval. Aj tak zavolám lekárovi, nech sa mi na to pozrie. Skapať na infekciu sa mi veľmi nechcelo.

________________________

Po ôsmej večer sme už s Leom stali pred Antóniovym domov. Ten stál pred dverami a vítal každého kto prišiel. V ruke držiac malú škrabošku sme vyrazili k nemu.
,,Tu sú moji obľúbení chlapci." Už len z jeho hlasu sa mi vo vrecku saka otváral neexistujúci nožík.
,,Všetko v poriadku chlapi?" Usmieval sa, ale ja som mu to nežral. Vedel som, že mu vyhovuje naše tajomstvo držať v tajnosti ako aj mne. Na Lea nemal žiadnu páku a vyhovovalo mu, že mňa dokáže ovládať, ale nie na dlho.

Prešli sme okolo neho bez pozdravu rovno do sály.
Počul som, že nám ešte nejaké slová adresoval, ale mal som to v paži. Prvá, a jediná vec, ktorá ma zaujímala  bola tá, či sem naozaj Stella neprišla. Nejako sa mi nechcelo veriť, že by sa tak ľahko vzdala.
Keď som zistil, že tu ozaj nie je prvýkrát som sa mohol poriadne nadýchnuť.

Večer plynul a po nehorázne dlhom príhovore Antónia a následne ukončení charitatívnej zbierky bolo niečo pred jedenástou.

Stál som pod pódiom s Leom a konverzoval s bratmi Avarezovými, keď som videl ako prestali rozprávať a ich pohľad zastavil pri bare. Pohľadom som ich nasledoval a uvidel dve ženy. Jedna v úzkych, výrazne sýtych červených šatách, ktoré jej obopínali krivky tela. Na tvári mali stále škrabošky. Prešiel som pohľadom po druhej, ktorá mala na sebe tmavé šaty, ale za to výstrih ukazoval plné prsia. Oči mi zablúdili k tvári, ktorá mi bola tak kurevsky známa. Ani škraboška  ju nedokázala predo mnou skryť. Bola nádherná a tie prsia.
Keď som ukľudnil penis v nohaviciach a do mozgu sa mi vrátila krv, myslel som len na to ako ju prehodím cez plece a odtiahnem ju odtiaľto preč. Najlepšie do mojej izby, kde ju prehnem cez koleno a dám po holom zadku a následne pretiahnem, tak že jej tu blbosť vyšukám z hlavy. Možno aj v jednom kroku.

Keď sa nám pohľady stretli, vyrazil som k nej nevšímajúc si okolie. Oči upierala na mňa a celá stuhla. Videl som ako sa jej hýbu pery a potom sa začala obzerať. Nech ju ani nenapadne, že by mi mohla ujsť.

Tak predsa.

Na zápästí som pocítil niekoho ruku a nedobrovoľne sa zastavil.
,,Je tu armenec." Počul som Leové slová za chrbtom.
,,Nasrať." Zahromžil som a otočil sa k nemu.
,,Musíme to raz a navždy ukončiť." Leo sa otočil na odchod a pritom posledný krát pozrel smerom k Stelle a Nicol.
,,Povedz mi čo neviem." Zaťal som sánku a vydal sa za ním, opačným smerom ako boli oni.