Jeden z nich

9. Keď som sa prvykrát po dlhej dobe uprimne zasmiala.

Stella

Ráno som sa zobudila na kvapky dažďa, ktoré bubnovali na parapetu okna. Pohľadom som pozrela na postieľku, kde ešte Mia sladko spala.
Tento pohľad ma nikdy neomrzí. Potichu som si obula zelené papuče, ktoré vyobrazovali Grincha. Vyšla som z izby a nechala dvere pootvorené. Na kuchynskej linke bol položený odkaz od Nicol.

Dobré ránko kočka, zavolali mi z práce, že musím odletieť na pár dní do našej dcérskej spoločnosti kvôli fúzii, nebo tak neco.
PS : Došla káva, ešte šťastie, že na tú moju vyšli posledné zrnká. ;)

To dievča bolo také strelené až ju nebolo možné nemilovať. Odkaz som opäť položila na stôl a skontrolovala či naozaj nejaká káva nezostala. Nezostala. V drese som našla jej špinavý hrnček od kávy a nútilo ma to pretočiť očami. Blbka. Zasmiala som sa.

Ozvalo sa tiché zaklopanie na dvere. Podišla som k dverám a bez toho aby som nad tým nejako rozmýšľala som ich otvorila dokorán.
,,Stretol som tvoju kamošku a tvrdila, že keď chcem ísť hore mal by som ti priniest rannú kávu, inak tento stret nemusím prežiť. Chlapčensky sa usmial a zdvihol v rukách kávu.
,,Leonard."
,,Stačí Leo. A keď sme už s formalitami skončili, pustíš ma dnu?"
,,Nie."
,,Ale no tak, budem slušný, sľubujem."
,,Nesľúb niečo, čo nemôžeš splniť." Zaúpela som a otočila som sa bokom, aby mohol prejsť.
,,Máte to tu pekné." Podal mi kávu a začal sa prechádzať po byte. Sledovala som jeho ladné pohyby pumy ako nazerá do každých zavretých dverí.
Keď prišiel k dverám Michaelovej izby, zmeravela som a stlačila plastový pohár kávy tak silno, že mi teplá káva vyprskla na ruku. Keď sa natiahol po kľučke zarazila som ho.
,,Tam nie." Sykla som. ,,Prosím."
Z vedľajšej izby k nám doľahlo zakášlanie. Cez rameno otočil tvár ku mne a spýtavo zdvihol obočie. Jeho strapaté blonďave vlasy vyzerali tak roštiacky. Na sebe mal obtiahnuté čierne tričko, ktoré mu obopínali svaly. Určite cvičil pravidelne. V roztrhaných džínsoch vôbec nevyzeral ako mafiánov syn. Len konštatovanie.
,,Hm?" Vytrhol ma zo zízania. Pohľad som nasmerovala späť k jeho pobavenej tvári. Vôbec som si nespomínala načo sa pýta.
,,Hm?" Odpila som si z kávy a hľadela som naňho spoza pohára.
,,No tak Grinch, vnímaj ma."
Kútiky pier sa mi zdvihli a ja som sa konečne z chuti zasmiala.
,,To bola Mia, pred pár dňami mala chrípku, ale už je to v poriadku. Akurát dnes, keď sa zobudí pôjdeme na kontrolu."
Leo prikyvol a podišiel k dverám mojej spálni.
,,Môžem sa pozrieť ? "
,,Ak mi nebudeš v šuflikoch hľadať spodné prádlo." Mrkla som naňho.
,,Nemôžem sľúbiť." Leo mi žmurknutie vrátil a vošiel do izby. Odložila som kávu na stôl a pomaly vykročila za ním. Keď som vošla do dverí videla som ako sa skláňa nad postieľkou a sleduje Miu ako spinká. Ja som zostala vo dverách a oprela sa o zárubňu masívnych drevených dverí.
Videla som ako sa na ňu usmieva a jemne ju pohladkal po líci. Srdce mi plesalo. Ako si mohol Michael myslieť, že by jej jeho bratia ublížili. Sledovala som ako sa Leo vracia späť k dverám.
,,Tvoje nohavičky sú predo mnou v bezpečí. Aspoň pre tentokrát." Lišiacky sa usmial a prekĺzol okolo mna do kuchyne, kde si sadol za stôl.
Opäť som ho nasledovala a sadla si oproti nemu. Videla som ako rozmýšľa čo povedať, preto som mu to uľahčila a začala skôr.
,,Prečo si tu Leo?"
,,Stiskalo sa mi po mojej neterke."
Pretočila som oči. Zasmial sa a pokračoval.
,,Celkom si včera urobila rozruch. Ricci vyletel z kancelárie ako by sa tam stala vražda."
Vystrelo ma a zakuckala som sa kávou.
,,Len pokojne Grinch, žartujem."
,,Vtipne mi to ozaj neprišlo."
,,Prišiel som aby som sa sám presvedčil. Odkedy Ricci vyletel z kancelárie s nikým nehovoril. Cely deň sa zajebaval v kancelárii a vôbec mi nedvíhal telefón, tak hold zobral som to do vlastných rúk."
,,Hm. A si presvedčený ?"
,,Áno, je to naša krv."
Chcela som mu na to niečo odfrknúť , v štýle že krv nie je všetko, ale v tom som počula z izby kričať mama a bola som v pohotovosti. Postavila som sa od stola a išla vyslobodiť Miu z postieľky.
Počula som kroky za mnou ale nekomentovala som to. Zdvihla som Miu a vtísla bozk na čelo.
Otočila som Miu k Leovi.
,,Môžem ? " To som teda nečakala. Pomaly som Miu preložila do jeho rúk a sledovala ako sa Mia usmieva a ťahá Lea za vlasy.
,,Tačky, tačky." Kričala Mia.
Leo na mna pozrel a čakal na vysvetlenie.
,,Hračky. Chce sa s tebou hrať. V obývačke má prasiatko a sloníka. "
Prikývol a už prechádzal do obývačky kde Miu položil a sadol si vedla nej na drevenú podlahu.
Ja som si opätovne sadla za stolík v kuchyni a sledovala som ako sa spolu hrajú.
,,Chceš s ňou odísť?" Prekvapil ma Leov hlas.
,,Chcela som." Priznala som. ,,Ale ako si si mohol všimnúť pred bytom stojí čierne auto, ktoré monitoruje každý náš krok."
,,Hah, nie je moc nenápadný, že?" Zasmial sa Leo a podal Mii sloníka.
,,Nemyslím, že by chcel byť." Na moju odpoveď len prikyvol.
,,Aký bol?"
Vedela som, že sa pýta na Michaela. Keď Michael odišiel mal Leo čo si len cez desať rokov.
,,Bol priateľsky, milý a každému sa snažil pomôcť. Pomohol aj mne. Nadovšetko miloval Miu. Volal ju Franc a ja som to neznášala a o to viac to zvykol používať."
,,Aj teba miloval?"
Tá otázka ma prekvapila, nevedela som čo mu na to odpoveď. Stále ma sledoval pohľadom a hral sa so sloníkom. Vyrážalo mi to dych. Skôr ako som stihla odpovedať vyrušil ma, alebo ma skôr zachranil alarm na telefóne, upozorňujúci že musíme ísť na kontrolu k lekárovi.
Vypla som zvuk a odkašľala si, čím som si vyslúžila pozornosť oboch.
,, Môžem ťa poprosiť zostať tu chvíľku s Miou kým sa prezlečiem? Už musíme ísť na kontrolu."
,,Jasné Grinch, my sa tu s Franc zatiaľ budeme pekne hrať." Vyplatil na mňa jazyk a Mia to po ňom zopakovala.
,,Úžasné." Mrmlala som si popod nos zatiaľ, čo som odchádzala do spálne.
Obliekla som si modré upnuté džínsy a doplnila ho krátkym ružovým svetríkom a na nohy si obula kozačky. Vlasy som si splietla do hustého vrkoču a prehodila som si ho cez plece. Prešla som do kúpeľni, opláchla som si tvár vlažnou vodou, naniesla riasenku a lesk na pery a vyrazila späť do obývačky. Keď si ma všimol Leo zahvízdal a ja som sa začervenala až po uši. Bez ďalších rečí som zobrala Miu a išla ju pripraviť. Keď sme už boli obe hotové pripojil sa k nám Leo s prehodenou kožennou bundou cez rameno.
,,Môžeme vyraziť ?" Zaštebotal a zobral mi Miu z náručia.
,,Kam si myslíš, že ty ideš?" Zasmiala som sa.
Leo sa narovnal a jednou voľnou rukou mi potiahol vrkoč.
,,K lekárovi, musím vedieť či moja neterka je už zdravúčká."
,,Nie."
,,Mám si kľaknúť a začať prosiť?" Vytiahol na mňa psie očí a vypučil na mňa tie jeho plné pery.
,,Nemáš svoj vlastný život ?" Zdvihla som obočie.
,,Dnes som len váš zlatko." Otočil sa aj s Miou a nechal ma tam stáť zatiaľ čo on schádzal schody s Miou v náruči. Nechápavo som krútila hlavou a po dlhej dobe sa mi nechcelo prestať usmievať.

Dohonila som ich pred barakom a pristihla som Lea ako otvára dvere na svojom červenom BMW a usadzuje tam Miu. Ruky som zopla v bok a čakala kým si ma všimne. Keď sa konečne na mňa pozrel, usmieval sa ako mucha na hnoj.
,,Nechcem ti kaziť radosť, ale Mia sedáva v autosedačke a to na zadnom sedadle."
,,A predsa ju kazíš." Zamračil sa.
Prešla som okolo neho a zohla sa po Miu. Cítila som ako mi rukami sťahuje svetrik, ktorý sa mi pri zohnutí nadvihol. Stuhla som len na malíčku chvíľku potom sa oklepala voči tomu dotyku a vytiahla Miu z jejo auta.
,,Keď chceš ísť s nami poď, ale ideme mojim autom." Zatrilkovala som a nemohla sa dočkať keď uvidí môjho malého storočného golfa.
,,To si robíš prdel. Tam ja nesadnem a ani moja neterka. To auto je kontajner na kolesách a pri náraze preletíme všetci čelným sklom."
,,Kvôli tomu budeme mať všetci pás." Vycerila som naňho zuby a uložila Miu do autosedačky.
Keď som už mala hotovo, stále krútil hlavou a smial sa. Keď som okolo neho prechádzala na stranu vodiča, zastavila ma jej ruka.
,,Ešte nejaké protesty princezná ?" Zanôtila som.
Len pokrútil hlavou, natiahol sa k mojej ruke a vytrhol mi z ruky kluce od auta.
,,Bezpečnosť nadovšetko." S týmito slovami ma obišiel a sadol za volant. Mne nezostávalo nič iné ako si sadnúť na stranu spolujazdcu a celú cestu sa tupo usmievať. Sem tam sa na mna počas jazdy pozrel a tiež sa usmieval.

Čo sa to práve deje? Nevychádzala som z nemého úžasu.

V čakárni sme si nestihli ani sadnúť a dvere do vnútra sa rodrapili a cez ne sa rútil vysoký chlap v dokonale padnutom tmavomodrom obleku s bielou košeľou, ktorú mal pri krku rozopnutú. Keď som pozrela na košeľu z blízka videla som na jej golieri červenú škvrnu.

Richard. Tvár mu museli modelovať grécky bohovia. Prisahám Bohu, že vysal všetok vzduch z miestnosti a opäť som cítila ten elektrizujúci náboj.

Ako sa blížil ku mne jeho telo sa naplo a pohľadom najprv prevŕtaval mňa, potom Lea a keď jeho oči našli Miu v Leovom náruči stuhol.

Ticho preťal Leov smiech, keď ho Mia opätovne zaťahala za vlasy.
Richard stále sledoval Miu, ktorá si ho konečne všimla. Mia sa placho usmiala skryla si tvaričku do Leovho hrudníka. Kiež by som sa mohla aj ja niekde skryť.

,,Nepovedal som ti, že to máš nechať tak?" Richard zavrčal smerom k Leovi.
Ten len mykol plecom a ďalej sa venoval Mii. Richard si prešiel dlaňou po tvári a pohľad presmeroval ku mne. Priblížil sa ku mne ako šelma prahnúca po čerstvom mäse. Jeho modré oči ma prepaľovali a ja som na chvíľku prestala dýchať.
,,Ricci, nebuď vôl." Podišiel bližšie Leo a chytil brata za rameno. Ten sa naňho najprv zamračil no potom odo mňa odstúpil a chladne na brata prehovoril.
,,Čo sa stalo, prečo ste u pediatra?
,,Je to len kontrola brácho, tu na Franc mala pred par dňami nejakého bacila."

,,Slečna Alissonová? Ste na rade." Ozval sa za nami hlas sestričky a ja som nikdy nebola vďačnejšia, že počujem jej škrekľavý hlas.
Zobrala som si Miu na ruky a vzala sloníka z Leovej ruky. Na odchode som sa ešte raz k ním otočila. Obaja stali čelom ku mne a nespúšťali z nás zrak.

,,Ďakujem za tvoju spoločnosť Leo a tebe Richard za ukážkový príklad nevybúreného testosterónu. Aj keď človek by si myslel, súdiac podľa tvojej škvrny od rúžu na košeli, že si ho už mal čas vybiť. Urobte mi láskavosť a keď vyjdem z ordinácie už tu nebuďte."