Jeden z nich

33. Keď zdravý rozum umiera.

Stella

Muselo to vyzerať komicky, keď auto ktoré má dvesto koní ide šesťdesiat kilometrov za hodinu. Na moju obranu ešte len pred chvíľkou som sa naučila jazdiť tak aby mi pri každom preradení nechrapčal motor. Nemala som moc páru pri akých otáčkach mám preraďovať, tak som to nechala na metóde pokus - omyl.

Na adresu, ktorú spomenul Ricci som prišla za dvadsať minút. Jeho auto už stalo pred domov. Nechcela som vzbudiť pozornosť, tak som obišla malý domček z devadesiatich rokoch a zaparkovala z bočnej strany. Pri parkovaní som bočnou stranou auta štrajchla obrubník. Vystúpila som z auta a prezrela si škodu. Na tmavomodrom laku bol metrový škrkanec. No nič, to budem vysvetľovať neskôr. Možno si to ani nevšimnú, však je to staré auto a oni majú plnú garáž luxusnejších aút ako je toto. Na ulici nebolo nikoho, čo ma povzbudilo k tomu aby som sa vlúpala na cudzí pozemok. Fakt múdre Stella, nezabudaj, že tu nevítaných hostí vítajú s brokovnicou v ruke, pomyslela som si. Zadnú stranu ohraničenia tvoril živý plot, ktorému sa nedostávalo už poriadne dlhú dobu starostlivosti a tak sa tam vytvoril malý otvor. No nič, ľahla som si na zem a pomaly sa preplazila dierou v plote. Oprášila som si tepláky a bomberu a zakrádala sa k múrom domu ako skurvený James Bond. Pri odkvape bola položená kovová tyč a mne prišlo v túto chvíľu strašne múdre aby som ju vzala do rúk k sebaobrane. Mala by som prestať pozerať Laru Croft, lebo mi to vymýva mozog. Obišla som dom a podišla k jedinému oknu, z ktorého vyrážalo tlmené svetlo.
V rukách držiac tyč som nazrela do okna. Svetlo vychádzalo len z ohňa v krbe. Boli tam traja chlapi, ktorí stáli a v rohu miestnosti sedel na stoličke jeden další, ktorý mal hlavu sklonenú pri hrudi. Vôbec sa nehýbal a mne sa na tele vytvorila husia koža. Chcela som odísť, ale v tom do miestnosti vtrhli další dvaja muži. Tí mi tiež neboli tvárou otočený, ale tú postavu by som spoznala hocikde a hocikedy. Richard sebavedomo vstúpil do miestnosti a jeho kamenný výraz keď sa otočil ku chlapom bol odstrašujúci.
Ricci s chlapmi autoritatívne rozprával, čo som samozrejme vyčítala iba z jeho postoja, lebo zas som nič nepočula. Následne mu všetci ustúpili a on podišiel k mužovi na stoličke. Mohutný chlap konečne zdvihol hlavu a ja som si konečne mohla prezrieť jeho tvár bola dobitá a z nosa a úst mu razila krv. Ricci sa k nemu nahol a niečo mu ešte hovoril. Ten chlap sa drzo usmial a vyplul krv k jeho nohám. Richard sa postavil, jednou rukou sa natiahol za sako a vytiahol zbraň. Skurvenú zbraň.
Nestačila som ani mrknúť a ozvala sa silná rana.
V tom momente som pustila železo a ozvala sa ďalšia rana. Železo dopadlo na kamenný základ domu, čo strhlo ich pozornosť.
Sprostá Lara Croft a jej filmy.
Plán bol jasný, čo najskôr zdrhnúť. Načo to vôbec bolo dobré? Chcela som odpovede a stala som sa svedkom vraždy. Prečo skôr nemyslím ako konám ?
Utekala som po tráve a v duchu som si nadávala. Môj vnútorný monológ ma musel tak strhnúť, že som si ani nevšimla blížiace sa kroky, kým nebolo neskoro. Medvedice ruky ma schmatli za bundu a ja som stratila rovnováhu. Spadla som tvárou na zem a do chrbta mi vyletela ostrá bolesť, keď ma ten medveď priľahol a lakte sa mu zaryili do mojich bokov. Au.
Videla som dosť filmov aby som vedela, že je ešte šanca na utekal. Kým sa on spamätával, môj lakeť mu pristál na tvári. Tam máš, lakťová vojna môže začať. Svižnými, ale nie moc ladnými pohybmi som sa snažila odplaziť a konečne dostať jeho sto kilovú postavu zo mňa dole.
Bezúspešne.
Znova ma smchmatol za bundu a skôr ako som sa    nad tým stihla zamyslieť, vyvliekla som sa z bombery. Už už som stála keď ma opäť zdrapli tie medvedie laby. Vo vzduchu som sa pretočila s tentoraz dopadla na chrbát. Môj protivník toho využil a obkročmo na mňa sadol. Vyzývavo hľadel na mňa.
,,Stratila si sa kočička?"
Humusák jeden. Zaťala som prsty v päsť a vrazila mu. Jeho hlava sa ani o milimeter neposunula, za to moje hánky boli v jednom ohni. Ruky mi chytil do svojich a upevnil mi ich nad hlavou. Cítila som ako sa mi tričko vyhrnulo. Teraz to príde. Moje telo skončí odhodené niekde pri brehu rieky.
Hľadela som na muža, ktorý sa nadomnou skláňa. Jazva pod spodnou perou musela byť čerstvá, pomyslela som si. Nebol výslovne škaredý, práve tá jazva mu pridávala na mužnosti.
,,Čo keby sme sa pohrali, to ťa možno naučí neliezť tam kam nemáš." Ucedil mi do tváre.
Pozbierala som posledné zvyšky hnevu a zažmúrila naňho.
,,Len sa opováž a ja ti rozporcujem vtáka na tri kusy."
Zasmial sa. Čo mu na mojej vyhrážke prišlo vtipne? Ja som to myslela smrteľne vážne.
,,Zlez nej okamžite." Ricci.
Obaja sme naraz otočili hlavy smerom odkiaľ vychádzal hlas. Ricci ma prepaľoval pohľadom. Jeho tvár bola úplne iná. Bol zjavne vytočený ako nikdy predtým. Súdim podľa toho, že jeho vytočené fejsy už mám dávno naštudované.
Chlap mi neochotne pustil ruky a už sa začal dvíhať. Keď som ucítila, že jeho váha zmizla, zdvihla som koleno a nakopla ho do vajec.
Chlap sa zgúľal vedľa mňa. Počula som ako chlapi za Riccim sa uchechtávajú.
,,To len aby si nezabudol, že ženy nemajú radi, keď si na nich chlap dovoľuje."
Podvíhala som sa zo zeme a oprášila si tepláky.
Bez slova ku mne prešiel Ricci a stiahol mi vyhrnuté tričko. Potom sa zohol po bundu a podal mi ju.
,,S tebou sú to ešte vyriešim."
Pohľadom zavadil na chlapa, ktorý bol ešte na zemi.
,,Vypadni upratať dom."
,,Ale šéfko, ona vás videla zabiť Luckyho."
Lucky? Kto sa mohol volať Lucky?
,,Pri Luckym asi dnes šťastie nestalo." Utrúsila som skôr pre seba , ale zjavne dosť nahlas na to, aby sa všetky oči zameriali na mňa.
,,Choď, kým si to nerozmyslím a nestrelím ti guľku medzi oči." Pozrel na mňa. ,,Alebo ju nechám aby ti odrazila vajcia."

Chlap zdvihol ruky na znak kapitulácie a odišiel.
Pozerala som na Ricciho a hľadala v ňom štipku ľudskosti. Bol ako vymenený, ako niekto iný. Niekto koho som nespoznávala a ani nechcela poznať. Kým štekal rozkazy na ostatných potichu som sa dala na odchod k auto. Bolo mi jedno, že sa opäť budem plaziť cez plot, chcela som byť len preč. Čo za človek len tak zabije niekoho iného a ani pri tom nemrkne.
,,Kam si myslíš, že ideš?" Zastavil ma jeho autoritatívny tón.
Mykla som plecami.
,,Domov, zajtra skoro vstávam do práce."
Prečo som bola taká flegamtická ? Pred dvoma minútami mi vyhasol nieči život pred očami a ja sa tu hrám, že sa nič nestalo. Na moju obranu, asi by nebol najlepší nápad byť hysterická. Potom som si spomenula, že väčšinou vo všetkých filmoch svedkov zabijú. Dobre, začínam byť hysterická.
,,Nezabíjaj ma prosím. Nikomu nič nepoviem. Som ešte tak mladá, nechcem aby moje telo našli vyhodené pri nejakom kontajneri alebo aby ma vyplavila rieka." Nedokazala som prestať hovoriť.
,,Prestaň pozerať tie nezmyselné filmy. Keby som sa ťa chcel zbaviť určite by som ťa nevhadzoval do rieky alebo ku kontajneru, kde by ťa za chvíľu našli. Rozsekal by som ťa na malé kúsky a nakŕmil nimi prasce."
,,Chudák Lucky, ozaj to nie je jeho šťastný deň."
Môj sarkazmus bol opäť v hre, keď som zistila, že ma teda nechce zabiť.
,,Ty si neskutočná." Prevrátil očami, ale videla som ten malinkatý náznak, že sa mu kútiky pier tlačia do úsmevu.
,,Ako si sem prišla?" Opýtal sa ma a pristúpil bližšie.
,,Autom." Kývla som ramenami. ,,Zvažovala som, že sa dopravím kočom, ale kone už boli unavené."
,,Bože môj, čím som si toto zaslúžil." Nebola to otázka tak som mu neodpovedala.
,,Bežne toto robíš?" Nedalo mi.
,,Čo ? Keď chceš odpoveď musíš sa pýtať konkrétne." Odfrkol mi.
,,Ty si tam zabil nevinného človeka."
Ustúpila som o krok ďalej od neho.
,,Ver mi Stella, keď ti poviem, že od nevinného mal ďaleko."
,,To je jedno nie si Boh, ty nemáš právo rozhodovať o niekoho živote."
,,A vidíš, predsa to robím."
Pokrútila som hlavou a opäť od neho odstúpila na odchod.
,,Nepovedal som, že môžeš odísť." Chytil ma za zápästie a prinútil sa k nemu otočiť.
,,Odchádzam, zostať ma tu prinútiš len vtedy, keď ma zabiješ. Máš ešte čas na nejakú malú popravu?" Hystericky som rozhodila rukami a tak sa mu aj jednou ranou vytrhla.
,,V poriadku odprevadím ťa." Keď zistil, že sa vraciam odkiaľ som prišla chytil ma za rameno.
,,Predným vchodom, nebudem sa plaziť v trojtisícovom obleku."
Poslúchla som ho a prešla okolo neho smerom von zo záhrady malou kovovou bráničkou. Ricci ma nasledoval ale držal sa v úzadí.
Podišla som k autu a otočila sa k nemu. Usmieval sa. Maska z jeho tvári zmizla a stál tu predo mnou zas ten chlap, ktorému moje srdce prepadlo. Mohla som si klamať koľko chcem, ale v hĺbke duši som vedela, že som mu celou mojou bytosťou prepadla.
,,Čo je?"
,,Leo nebude moc nadšený, keď zistí, že si mu ukradla jeho obľúbené archívne auto, ktoré získal za nekresťanské peniaze v aukcii."
Do prčic. Tak archívne hovoríš. Moja tvar musela prezradiť viac ako som chcela, lebo Ricci si ma celú premeriaval.
,,Čo si spravila?" Opýtal sa ma.
,,Nič." Klamala som o dušu.
Zrejme mi neveril a pustil sa do obhliadky auta. Zastavil sa pri tom veľkom škrabanci.
,,Tak nič hovoríš. Neutekaj za mnou, keď ťa Leo bude naháňať po dome so sekerou v ruke." Smial sa mi a mne prišiel tak neuveriteľne sexy, že až o pas sekúnd pozdejšie mi došlo, čo povedal.
Vystrašene som pozerala najprv na neho potom na auto. Ricci sa prestal smiať a uhrančivo sa na mňa pozeral. Nohy sa mi z toho pohľadu zmenili na želé a nohavičky mi zvhli. Skvelé Stella, len sa sprav z jeho pohľadu, keď ešte pred pár minútami vraždil človeka.
,,Smiem ti niečo ukázať ?" Opýtal sa a vytrhol ma z mojich myšlienok.
,,Bude to obsahovať nejaké zúbožené telo v rozklade ?"
Sprášil ma pohľadom, ale pokrútil hlavou.
,,Čo mi chceš ukázať ?" Nedôverčivo som naňho hľadela.
,,Uvidíš."
Okej, moja zvedavosť zvíťazila, prikývla som a obišla auto, aby som mohla nasadnúť."
,,Čo to robíš?" V okamžiku bol pri mne.
,,Tak ako to vyzerá, nasadám do auta." Pretočila som očami a vytiahla kľúče z predného vrecka teplákov.
Ricci mi vytrhol kľúč z rúk.
,,Snáď si nemyslíš, že budeš šoférovať auto v ktorom sedím, keď sa nevieš vyhnúť ani obrubníku."
Skôr ako som mohol utrúsiť ďalšiu sarkastickú odpoveď , chytil ma za ramená a otočil od dverí šoféra. Vzdychla som a vybrala sa na opačnž stranu auta. Než som mu stihla zmiznúť z osobného priestoru, tľapol ma po zadku. Zagánila som naňho a on sa len zasmial.

V tomto momente som si už bola stopercentne istá. Vlastní moje telo a aj dušu.