Jeden z nich

22. Keď ťa tvoje chyby doženú.

Ricci

Sledoval som ako jej z oči tečú slzy a nepohol som ani brvou.
Zabuchol som dvere na mojej spálni a o pár minút som počul ako jej staré auto štartuje a odchádza po kamenistej príjazdovej ceste nášho domu. Zavolal som pani Camilovej kedy sa s Miou vráti a či nemôže zostať aj na noc. Dožadovala sa odpovedi, ale žiadnu som jej nedal.
Prešiel som k mojej posteli a sadol si. Vyhodil som ju z domu. Odišla ani neviem kam. Hnev sa pomaly strácal a ja som zisťoval, že to bolo pošetilé. Dostala sa mi pod kožu, myslel som na ňu viac akoby bolo dobré. Čo som si to nahováral, nemôžem sa starať o malé dieťa sám. Nemôžem Miu odtrhnúť od jedinej osoby, ktorú považuje za rodinu. Rukou som si pretrel oči. Musím to napraviť. Serie ma, že klamala ale vôbec mi nezáleží že nie je jej matkou. Najviac ma na tom všetkom však serie, ze to Michael ju do všetkého namočil, to on jej srdce naplnil hnevom a pomstou, len preto, že on nikoho nedokázal milovať.
Neviem ako dlho som sedel v rovnakej polohe na posteli, ale z myšlienok ma vytrhol prudký pád do mojej izby. Dvere sa rozleteli a v nich sa rozliehala Leova masívna postava. Inštinktívne som vstal, pretože som vedel čo bude nasledovať.
,,Volala mi madam Camilová, kde je ?"
,,Odišla."
O jeden krok sa ku mne priblížil.
,,Akože odišla? Prečo odišla?"
,,Lebo som jej povedal aby odišla."
Nič nepovedal, len sa zahnal a jeho päsť dopadla na moje líce. Hlavu mi posunulo do zadu, ale inak som sa ani nepomohol. Bolesť mi prerážála cez sánku až do líca. Dostal som od toho sopliaka riadnu šupu. Na jeho obranu som si to zaslúžil.
,,Dobrý pravý hák." Skonštatoval som.
,,Ty si magor Richard." Pošuchal si ruku.
,,Hovorili mi už aj horšie."
,,Musíš to napraviť. Je lepšou matkou Mii ako kedy bola tvoja vlastná matka tebe. Pozri sa, ako ťa zmenila za tak krátky čas. Zamyslel si sa nad tým, prečo už každý večer nevymetáš bary? Že už z tvojej izby každé ráno neodchádza nejaká neznáma žena ? "
Mal pravdu. Už som na tieto pôžitky nemyslel.
,,A ako chceš vychovávať dieťa Ricci?" Zasmial sa mi. ,,Vyrastal si v krutej rodine, o tom ako má vyzerať rodina vieš holý kokot."
Z nočného stolíka som vzal mobil a zavolal Martineyovi nech nájde Stellu. Kým som čakal na adresu, nedokázal som zostať v pokoji. Prechádzal som sa po izbe hore dole. Leo na mňa sem tam mrkol inak stále niečo ťukal do mobilu.
Niečo ma napadlo.
,,Hej Leo. Aká bola dnes Cecil?"
Zasmial som sa ale z toho ma ešte viac rozbolela ľavá strana líca.
,,Ty si idiot, ale určite nie taká dobrá ako tvoje dostavaníčko so Stellou." Smial sa na plne hrdlo.
,,Tebe nič neunikne." Podotkol som a snažil sa nesmiať.
,,Nie som len pekná tvárička. Som celkom prekvapený, že si Stella vybrala takého zatrpknutého chlapa ako si ty."
Skôr než som mu mohol niečo odpovedať prišla mi správa s adresou nejakého motela.
Leo si to všimol.
,,Zostanem tu a počkám kým príde Mia. Ty sa postaraj aby si neprišiel domov sám, lebo tvoje líce bude tvoj najmenší problém."
,,Dúfam, že si uvedomuješ, že som ťa nechal ma udrieť len preto, že som si to zaslúžil. Druhýkrát už nebudeš mat take šťastie braček."
S tými slovami som odišiel z domu a ponáhľal sa do auta.

Zastavil som na parkovisku malého motela. Martiney mi v správe poslal aj číslo dverí, čím mi uľahčil hľadanie.
Zaklopal som na dvere izby.
Dvere sa pomaly otvorali a ja som čakal kým z nich nevtrčí Stellina hlava.
,,Čo tu ty chceš?"
,,Trochu som nad tým premýšľal." Začal som.
Cez rám dverí vytrčala iba polovica jej tváre.
,,Tak ty si premýšľal." Jej jedovatý hlas ma rajcoval.
,,Nemôžeme sa o tom porozprávať vo vnútri?"
,,My sa nemáme o čom baviť."
,,Vieš veľmi dobre, že chceš byť v Miinom živote, takže otvor dvere nech sa o tom môžeme porozprávať. Neprišiel som ťa prosiť o odpustenie drahá."
Pretočila oči, ale vedela že mám pravdu. Dvere otvorila o čosi viac a ja som mohol prejsť okolo nej do vnútra. Izba bola malá, jednoducho zariadená len posteľ, stolík, skriňa a nič viac. Otočil som sa tvárou k nej.
,,Čo sa ti stalo s tvárou ?"
,,Povedzme, že Leo nebol veľmi nadšený keď ťa nenašiel doma."
,,A to som si myslela, že ty si v tejto rodine za drsného."
,,Môžem ti ukázať, aký drsný dokážem byť." Zavrčal som jej do ucha a ona o krok odstúpila a ruky si previazala na prsiach. Bola dokonalá. Jej jednoduchý štýl obliekania vyzeral ležérno, ale všetky kúsky do seba zapadali presne ako mali. Vlasy mala zviazané v neposlušnom drdole a jej úzky pas sa v čiernom tričku zdal ešte utlejši.
,,Vráť sa domov, prehnal som to."
,,Čo tak najprv povedať, prepáč Stella mrzí ma, že som ťa okrajovo nazval zlatokopkou, ktorá chce len vaše peniaze a pomstu. Za tu klamárku sa nemusíš. Je mi ľúto, že som vám skôr nepovedala pravdu, ale musíš chápať , že som sa musela chrániť. Nikdy nebolo v pláne, že s vami zostanem, malo dôjsť  len k prepisu dedičstva na Miu a mali sme odísť zo štátov. Nepoznal som Vás, nevedela som aký ste a keď som to pomaličky zisťovala už bolo neskoro."
,,Mrzí ma to Stella, som syn svojho otca ale snažím sa byť lepší. Rozumiem tomu a nezáleží na tom ako si sa k nám dostala, si našou súčasťou. Mia ťa potrebuje. Leo ťa potrebuje.
,,A ty čo ? Potrebuješ ma aj ty?"
,,Je medzi nami chémia, ktorú nejde ignorovať. Odkedy som videl teba, ochutnal ako chuti tvoje telo stal som sa na tom pocite závislý. A teraz sa zbaľ nech môžeme vypadnúť z tejto diery.
,,Vôbec som ani nevybalila, vedela som, že prídeš." Drzo sa usmiala a uštipla ma do boku.
Chvíľku ticho stala a ja som čakal kým prehovorí. Videl som na nej, že potrebuje zo seba ešte niečo dostať.
,,Ricci, keď sa vrátim toto medzi nami musí prestať."
,,Prečo?" Nechápal som. ,,Však sme si to užívali spolu."
,,Pretože bývame pod jednou strechou, keď ťa to všetko prejde, alebo keď sa to medzi nami pokazí., budeme stále musieť bývať spolu pod jednou strechou. Musíme tu byť pre Miu."

Rozumel som jej slovám. Chápal som jej obavy, ale aj tak som to s ňou nemienil vzdať. Nepripravím sa o jedinú dobrú vec v mojom živote.

Hodil som jej tašku do kufra a otvoril jej dvere. Celu cestu mlčala, ako ten prvý deň čo som ju niesol k nám domov.

Myslí si, že medzi nami to ukončila, ale ja som sa práve len zahrieval.