Jeden z nich

27. Keď tvoje sebaovládanie drží na vlásku.

Ricci

,,Kurva!" Zaškrtím ju. Na mojich rukách, krku a ramenách svietila oranžová farba. Dokonca aj vlasy mali slabý  nádych oranžovej. Šúchál som si dobrú pol hodinu farbu z vlasov a tela, kým to ako tak nezmizlo. Najhoršie na tom boli ruky, do ktorých som si naniesol šampón. Rýchlo som si natiahol teplakové nohavice a vyletel z izby. Na konci chodby som počul ako sa jej dvere zatvorili. Tá malá potvora si to určite vychutnala. Prvotne som chcel nabehnúť do jej izby a z farbiť jej zadok na červeného. Nakoniec som zašiel do technickej miestnosti, kde som okrem acetónu našiel aj pozostatky oranžovej farby. Nestačilo, že si pred pani Camilovou vydupkala jasle. Už keď som vkročil do domu, ktorý voňal dobrým jedlom vedel som, že niečo chystá. Môj dojem potvrdila aj prítomnosť Camilovej. Vedel som, že niečo chystá. Celý deň mi trhalo kútiky, keď som si spomenul ako vykríkla, keď som ju zdvihol zo zeme a hodil pod ľadovú vodu. Chvíľku mi jej aj bolo ľúto, ale zaslúžila si to. Bola drzá a nevedela ovládať svoju nevymáchanú pusu. Keď pri raňajkách vyhŕkla, že mi obtočila nohy okolo tváre v penise mi šklblo. Prestal som sa ovládať, nechápal som prečo ma na mňa taký vplyv. Jednu chvíľu som ju chcel prehnúť a vyšukať z nej dušu a inú zas zavraždiť. Momentálne to bola tá druhá alternatíva. Zajtra som mal náročnú poradu so spravnou radou a ja miesto toho aby som si pripravoval podklady musím si čistiť telo smradľavým acetónom.

Dnešný deň som celý strávil s Leom, najprv sme vo firme riešili účtovníctvo, následne sme mali stretnutie so synom Arménca. Dyxen bol nevyspytateľný avšak veľmi ambiciózny čo nám hralo do karát. Otca potreboval vyšachovať rovnako ako my Antónia a preto výmenou za našu pomoc sa on vzdá prevážania narkotík cez naš prístav. Najväčší problém bol však ten, že som poznal takých aký je on a vedel som, že sa mu nedá veriť.

Po ďalšej polhodine som mal telo opäť čisté bez oranžových škvŕn.
Vedel som, že čaká kedy jej vbehnem do izby a preto som to nespravil. Už teraz mi robila radosť myšlienka ako jej to vrátim.

.......

Ukázalo sa, že nedokážeme vydržať spolu v jednej miestnosti bez toho aby sme sa na seba vrhli, alebo sa nepohádali. Vďaka jej vtípku s farbou to momentálne bol ten druhý prípad.

Na druhý deň som skoro ráno vstával, aby som si stihol zabehnúť. Po sprche som si obliekol trojdielny čierny oblek s tmavomodrú kravatou a išiel si pripraviť kávu. Kávovar pomaly prekvapkával kávu, keď som si všimol Stellin obľúbený hrnček. Vedel som, že by som nemal, ale pud sebazáchovy mi nedal na vyber a uško šálky som tak poškodil aby sa pod váhou kávy odtrhol. Spokojný sám so sebou som sa opieral o kuchynský pult a vychutnával si kávu. O pár minút neskôr som počul jej krátke kroky ako sa blížia do kuchyne. Dnes si aj ona musela privstať aby stíhala do nemocnice. Vlasy mal stiahnuté do ležerného drdola a na sebe jednofarebnu krémovú mikinu a vyšúchané rifle. Na nose mala po dlhom čase opäť tie prekliate okuliare. Spomenul som si na moment, keď som ju prvýkrát v nich videl. Ako nejaká sexy učiteľka. Pokrutil som hlavou a snažil sa myšlienkami opäť vrátiť do prítomnosti. Keď si všimla moju prítomnosť a celého si ma premeriala v očiach sa jej mihlo prekvapenie ale inak nedala nič na javo. Stavím sa, že čakala že ma tu nájde celého oranžového.
,,Dobré ráno Stella, ako si sa vyspala?"
Obočie jej vystrelilo od prekvapenia. Určite si myslela, aký budem nasratý a ako budem vyvádzať. Veď počkaj.
,,Aj tebe. O môj spánok si nemusíš robiť starosti. Po rýchlej sprche som hneď zaspala." Nenapadne si ma stále  premeriavala, asi hľadala predsa len nejaké oranžové fľaky. Položila svoju šálku do kávovaru a čakala kým sa jej káva pripraví. Ja som len potichúčky odpíjal z tej mojej.
Kávovar ohlásil, že káva je hotová a ona rýchlo vzala hrnček do jej tenkých prstov. Šálka však držala a ja som pocítil sklamanie. Pomaly odpíjala z kávy a hádzala do kabelky banán a jogurt. Sklamaný som dopil svoju kávu a pobral sa na odchod.
Pri oblúku von z kuchyne som však počul ako hrnček dopadol na zem a roztrieštil sa. Tak predsa. Otočil som sa jej smerom a na perách mi hral škodoradostný úsmev. Stellina svetlá mikina bola posiata hnedými fľakmi a rifle mala ofrkané od pádu hrnčeka na podlahu. V ruke stále zvierala uško hrnčeka.
,,Aká škoda, bola to veľmi pekná šálka." Zašvitoril si. Nenavistným pohľadom si ma premeriavala a ja som usúdil, že zistila že to nebola žiadna náhoda.
,,To si bol ty."
,,Neviem o čom to hovoríš. Určite to bola len nehoda." Mrkol som na ňu.
Stále si ma premeriavala. Dal som sa znova na odchod keď som počul za sebou jej hlas.
,,Samozrejme, že to bola nehoda. Mimochodom, vzadu na krku máš oranžový fľak."
Kurva. Tak predsa mi tam niečo zostalo. Pozrel som na hodinky a už dávno som mal byť na ceste do kancelárie.
,,Daj si pozor na črepiny. A ber to ako znamenie, že ti vesmír našepkavá, že by si nemala chodiť von v tej ohavnej mikine."
,,Jasné, určite to bol vesmír." Zavrčala a opatrne začala zbierať čriepky.
Vyšiel som z kuchyne a spokojný sám so sebou som opustil dom.

......

Za obedom mi vtrhla do kancelárie Caroline. To ma poser, kto ju pustil cez recepciu? Výslovne som žiadal o nerušenie.
,,Ahoj Ricci." Presladene sa na mňa usmievala a ja som bol znechutený.
,,Čomu vďačím za tvoju návštevu?" Jej vysoká chudá postava a blond vlasy už so mnou nič nerobili. Môj penis o ňu nejavil žiaden záujem a spokojne ďalej oddychoval. Zaujímavé.
,,Volala som ti, nezdvihol si a ani nezavolal naspäť." Oprela sa o hrot stola svojim zadkom a pred očami som mal prestreté jej dlhé nohy.
,,A keďže som neodpovedal, prišla si na to, že musíš prísť osobne?"
,,Presne tak. Môžeme ísť na obed a potom sa môžeme nejako zabaviť." Zohla sa bližšie k mojej tvári a rukou mi prešla po kravate. Inokedy by to vo mne niečo vyvolalo, ale teraz som mal plnú hlavu len protivnej brunetky s blond prelivom.
,,Už som obedoval." Stroho som jej odpovedal a pokračoval  v práci.
,,Výborne, tak môžeme prejsť k tej zábavnejšej časti mojej návštevy."
,,Obávam sa, že budeš musieť odísť. Mám niečo čo potrebujem dokončiť."
,,Nikdy predtým ti nevadilo urobiť si malú prestávku." To už bola dotknutá, stála a ruky mala preložené na prsiach.
,,No vidíš. Časy sa menia." Vystrel som sa a čakal kým sa dá na odchod. Avšak nestalo sa tak.
,,Ty pycháš tú Michaelovú malú štetku."
Nepýtala sa ma to, oznamovala mi to tým jej škrekľavým hlasom, ktorý mi postavil chĺpky na predlaktí. Neviem či ma vytočil jej tón hlasu, alebo jej predstava, že mi do toho môže niečo hovoriť, ale moje telo sa odrazu postavilo a prevyšovalo jej útle telo.
,,Vypadni odtiaľto. Ihneď." Môj vražedný pohľad ju prekvapil a vystrašil. ,,Myslím, že tá pravá štetka sa mi tu práve teraz ponúka."
,,Scípni Richard."
,,Až po tebe zlatko."
Otočila sa na opätku a pri odchode nezabudla buchnúť dverami tak, že sa sklenené okná zatriasli.

Inokedy by som ju zvládol aj bez štipky emócii, ale akonáhle spomenula Stellu môj ochranárskych radar sa zapol a  zdravý úsudok sa niekde vytratil.
Nedokázal som ju vytesniť.

Ja: Dúfam, že si nemala citovú väzbu na svoj hrnček. V dnešnej dobe nevyrábajú nič kvalitne. ;)

Nech som sa na ňu hneval akokoľvek, potreboval som s ňou udržiavať kontakt. Zaryla sa mi pod kožu tak veľmi, že ignorovať ten pocit už nešlo.  Po chvíľke mi zavybrovala telefón.

Stella : Dúfam, že si po práci nezabudneš kúpiť nový šampón, toľká škoda, že ten posledný mal nejakú výrobnú vadu. ;)

Kútiky úst  mi dvíhalo do pre mňa neprirodzeného úsmevu, čo si všimla aj asistentka, ktorá prechádzala okolo presklenenej steny do mojej kancelárie a na jej tvári bolo vidieť šok. Keď sa nám stretli pohľady rýchlo odvrátila zrak a dobreže neutekala po chodbe.

Ja: Myslím, že to dnes nestihnem a budem si musieť požičať tej tvoj. Dúfam, že ti nebude prekážať, keď použijem tvoju kúpeľnú. Len pre istotu, aby sa nestala ďalšia nepríjemnosť, ktorá by už nemusela prejsť bez reakcie.

Stella: Bohužiaľ u mňa tečie len studená voda.

Ja: Tak ma v nej bude musieť niekto zohriať.  ;)

Stella: Obavám sa, že si budeš musieť vystačiť sám. Pokazilo sa mi auto, primár ma hodí domov, ale budem musieť počkať, kým skončí. Pani Camilová o tom vie a zostane dnes dlhšie.

Rýchlymi prstami som si vyhľadal primára a zistil som, že to vôbec nie je starý dedko s plešinou na hlave. V žiadnom prípade ju nebude niesť domov.

Ja: Kľúče od auta nechaj na recepcii, poobede sa po auto zastaví Martiney a vezme ho do servisu. O piatej ma čakať pred nemocnicou, zoberiem ťa domov.

Odpovede som sa už nedočkal.