*Strange life*

49.Kapitola

Lucy:

,,Alessandro, nemôžete predsa rozhodovať o mojom osude! To je protizákonné!" vykríknem a posadím sa na posteli.

,,Nie ak nám vláda dovolila toto rozhodnutie podstúpiť. Keďže si mocná, treba na teba zdvihnúť pevnú chlapskú ruku."

,,A vy si akože myslíte, že viem, čo mám s mojou mocnosťou robiť? Pre vás môžem byť mocná koľko len chcem! Ale pokiaľ neviem čo mám robiť, som vám nanič!"

Lenže ja predsa viem, čo mám robiť. Mama ma zasvätila do môjho poslania. Treba sa tváriť, že o ničom neviem. Alebo to možno ani zďaleka nie je všetko a ja naozaj o ničom ešte neviem.

,,Kým sa to naučíš a pochopíš, dajú sa s tebou robiť omnoho zaujímavejšie veci." žmurkne na mňa a zahryzne si do pery. Tuším mi to spravil len druhý krát, no ja sa naňho aj tak poriadne naštvem.

,,Samozrejme, že dajú. V kartách som neporaziteľná." odbijem ho.

,,Áno, to teda si. Ale nevyšla si už z cviku? Karty si už veľmi dlho nehrala."

,,Môžete s tým prestať?!" zakričím naňho. Naposledy som hrala karty, keď Erik ešte žil a on to veľmi dobre vie. Neviem kvôli čomu, ale doberá si ma.

Miestnosťou sa ozýva jeho prenikavý smiech. Tak najprv ma postrelí, potom sa rozhodne zničiť mi život tým, že môj osud prenesie na jeho rozhodnutie a nakoniec sa mi vysmieva veľmi citlivými témami. Tento človek nemá srdce, zmýlila som sa.

,,Keď už ste boli taký krutý a odťali ste ma od slobody, mám právo na pár želaní, ktoré mi musíte splniť."

,,Kto to povedal?"

,,Mafiánsky zákonník, podľa paragrafu 6 odseku 4 písmena f) zákona číslo 986/2013, tuším, o práve na potreby väzneného z vlastnej nevôle." ukazovák si priložím k perám a tvárim sa, že rozmýšľam.

,,Ty potvora, ty si ten zákonník študovala." predtým, než to povie párkrát zacmuká.

,,Nie som blbá, Alessandro. Treba si aspoň to najnutnejšie naštudovať, keď vstupujem do takého nebezpečia. Nuž... nie len vy musíte byť vždy o krok napred." oplatím mu nechutne prehnaný milý tón a taktiež naňho žmurknem.

Alessandro spraví dramatickú pauzu, lakťami sa oprie o svoje rozkročené nohy a bradu si založí na jeho prepletené prsty. A ja čakám, čakám a čakám, čo sa bude diať ďalej. A kým čakám všimnem si, že má od toho dňa oblečené niečo iné. Kožená bunda jednoducho nemohla chýbať jeho štýlu.

,,Zaslúžiš si poriadnu bitku."

Moja nálada sa rýchlo mení a zozadu do mňa vytryskne horúčava. Spomeniem si na svoj sen a keď sa doňho vžijem, mám sto chutí vyplaviť von svoje emócie.

,,Mala by si sa teraz vidieť." zasmeje sa. ,,Máš ty len obrovské šťastie, že zo začiatku ťa nesmiem biť. Keď sa všetko ustáli, mohol by som na to mať právo, ak ma nenaštveš."

,,Ste slabý. Jedine ľudia ako vy sa dokážu ponížiť na tak nízku úroveň."

,,Si na omyle, Cica. Ja si len budujem rešpekt."

,,A ešte trápnejšie sa vyhovárate! Ste hrozný." vyziapem.

Alessandro sa na mne zasmeje a nakloní sa ešte bližšie k mojej posteli. ,,Opäť omyl. Som ešte horší."

Do nosa mi šplechne jeho vôňa. Má nejakú veľmi výraznú kolínsku a nikdy som ju na ňom necítila. Je to zvláštne, prečo by sa tak intenzívne voňal zrovna teraz? Až ma z toľkého premýšľania, nenávisti a kombinácie všetkých zlých emócii rozbolí v hrudníku. Priložím si tam dlaň a prudko syknem.