*Strange life*

12.Kapitola

Lucy:

Po ceste domov sme sa zastavili na benzínovej pumpe, lebo "milovaný" Eddie zabudol minule natankovať. Thomas si išiel kúpiť oriešky, ktoré on tak veľmi zbožňuje, Jeff a Carlos išili s ním a ja a Ryan sme ostali v aute, sami. Momentálne mi rozpráva o tom, ako raz spacifikoval jednu ženu, ktorej nakoniec dal svoje číslo.
,,A potom, keď už nemala kam uniknúť zahľadela sa na mňa prosebným pohľadom. Víťazoslávne som sa zasmial a dal som jej bozk na líce a ona iba nemo stála -teda sedela- a pozerala na mňa ako na zjav. Neuveríš, ale toto auto, v ktorom práve sedíme bolo presne to, o ktoré som ju celý čas opieral." vypúlila som naňho oči. Zasmial sa a pokračoval. ,,Naozaj, kto by povedal, že Range Rover je tak praktické auto? Chceš, môžme to spolu vyskúšať." udrela som ho po hlave a nesúhlasne pokrútila hlavou.
,,Ale ja som ešte neskončil... Keď na mňa hľadela ako puk, siahol som si do vrecka, vytiahol lístoček s mojim telefónnym číslom a strčil jej ho za výstih. Trochu odvážne gesto, ale Ryan sa nebojí ničoho!" hrdo sa pobúchal na hrudi, zatiaľ čo ja som sa celý čas smiala.
,,To si vo vrecku len tak nosíš lístočky s tvojim telefónnym číslom?"
,,Nikdy nevieš, kedy môžeš vonku stretnúť neznámu krásku."
,,Čiže ty si sukničkár?" ohromene som naňho vyskočila.
,,Nie tak úplne. Milujem ženy, to áno, ale nikdy by som žiadnu neodkopol kvôli tomu, že druhá ma väčšie prsia alebo zadok. Keď miluješ, miluješ naozaj a nie len pre postavu." odmlčal sa.
,,Som taký polovičný sukničkár. Využívam svoj šarm na očarenie dievčaťa-" zdvihol jedno obočie a pokynul s ním smerom ku mne.
,,No a keď to zaberie, dám jej svoje číslo. Teda, vždy to zaberie. Ja som predsa Pán neodolateľný." skromne sa usmial a ja som sa opäť začala smiať. Cez otvorené okno prestrčil Jeff hlavu, žuvajúc posledné kúsky orieškov.
,,Čo je také vtipné, ušlo mi niečo?" dvakrát som ho tľapla po čele a usmiala sa.
,,Pán neodolateľný mi hovorí, aký je to narcis. A ako rozdáva telefónne čísla."
,,Ak Ryan o sebe hovorí, nikdy ti nepovie ani polovicu pravdy."
,,Že nie? Ako myslíš Jeff. Lucy, povedz tuto pánovi Vždydotieravému, o mojom sukničkárstve."
,,Ok, toto nechcem počuť."
,,Prečo?" spýtala som sa.
,,A čudujem sa, že ty o tom chceš hovoriť."
,,Veď to nie je až tak zlé." sarkasticky sa zasmial.
,,Ale naozaj," pokračovala som. ,,Jeff, no tak, urob to pre mňa." porazene si povzdychol.
,,No dobre." porazene si povzdychol.
,,Síce Ryan rozdáva čísla asi každej kráske, ktorú stretne, ale miesto v srdci bude mať vždy iba pre jednu ženu a nikdy by ju nevymenil za inú len kvôli postave. A zistila som, že z vás piatich je to ten najväčší narcis pod slnkom." uškľabla som sa, no Jeff na mňa pozeral ako na idiota.
,,Aj tak ti to celé nepovedal."
,,A čo som jej mal povedať? Že taký neodolateľný človek, ako ja, neuloví každú babu, alebo čo?" nakoniec sme sa všetci naraz zasmiali. No keď som sa pozrela na Jeffa, smiala som sa ešte viac. jeho hlava stále trčala v aute a rukami sa opieral pod hlavou. Keď som však za ním uvidela stáť Thomasa, ktorý ho chytil zozadu za boky a naznačoval, že s ním robí "TO", skoro som sa zadusila smiechom. Začalo mi tiecť pár sĺz, ktoré som si hneď aj utrela. Keď si Jeff uvedomil, čo Thomas stvára, stiahol sa a pár krát ho priateľsky poudieral.
,,Thomas, ty prasa jedno úchylné, sprosté! Svoje chuťky si choď uhasiť na opačnom pohlaví alebo, ak sa z teba stal gay, nájdi si niekoho iného, len nie mňa!" obaja sa smiali a okoloidúci na nich pozerali ako na debilov. 
,,Lenže nechceme, aby sa z teba stala buzna, tak to opačné pohlavie bude omnoho lepšie!" pokračoval Jeff. Thomas ho na chvíľu zastavil, vymenili si pohľady, akoby obaja mysleli na to isté a pozreli sa na mňa skúmavím pohľadom. Presne viem, čo si nazanačovali.
,,Na to zabudnite na plnej čiare! Thomas, osobne sa postarám, aby sme ti našli nejakú frajerku, ale na mňa zabudnite všetcia!" počas rozprávania som vyšla z auta a podišla k nim. Pri slove "všetcia" som ukázala na ostatných chalanov, ktorí porazene sklonili hlavy. 
,,Vy ste idioti." povedala som uštipačne.
,,My vieme." povedal Jeff s detským hlasom, so sklonenou hlavou a odutými gambami.
,,Som, tu! Môžme ísť." povedial Carlos, ktorý konečne dokráčal k nám. Sadli sme si do auta a vyrazili sme.
,,Počuj, Lucy," potichu sa ozval Ryan, aby to Eddie a Thomas vpredu nepočuli. Sami sa o niečom rozprávali.
,,Áno?" šepla som. Naklonili sme sa k sebe.
,,Vieš o tom, že sa neskutočne teším na poobedie?" zdvihla som prekvapene jedno obočie.
,,Prečo?"
,,Pretože ťa uvidím v bikinách." počas toho mi pred nosom mával bielim papierikom.
,,Na to môžeš rovno zabudnúť, prepáč, ak ti kazím sny."
,,Lenže plavky sú ako spodné prádlo, aj tak ťa raz v tom uvidím." zasmial sa. Mierne som sa nad ním pousmiala.
,,Prasa jedno úchylné."
,,Ja sa snažím stále."
,,Si cieľavedomý." skonštatovala som.
,,A ja svoj cieľ vždy dosiahnem." uškľabol sa. Auto sa zastavilo, lenže nie pred domom, ale pred nejakou reštauráciou. Ristorante ala d'oro. Mne sa sníva?
Vystúpili sme z áut a ja som pozerala pred seba ako na objav. Božemôj, kde to som? V raji?
,,Čože? Však toto je najdrahšia reštaurácia pomaly v celom Talinsku! Čo tu dopekla robíme?"
,,Ideme sa najesť." povedal Ryan pobavený mojim prekvapením.
,,Preboha, sem? Však dnes ste už na mňa minuli dosť peňazí. Čo ich kradnete?"
,,Nooo, nie tak úplne." ozval sa za mnou Jeff.
,,Počkať... čo?"
,,Ále, níč." zaťahoval "nenápane".
,,Jeffrey, povedz mi to!"
,,A čo ti mám povedať?" naďalej robil zo mňa idiota.
,,O tomto sa porozprávame doma!" Alebo, nie doma? Je to vôbec môj domov?
,,Ale čo, slečna Stone sa hrá na mamu?" spýtal sa uštipačne a obmotal si ruku okolo môjho drieku. Vymanila som sa mu za zovretia a hľadela naňho ako na idiota.
,,Vyriešte si túto aférku osamote, my ideme niečo obsadiť." ozval sa Tommy a bez ďalšieho slova vošli dnu. Ostali sme sami.
,,Ja sa na nikoho nehrám!"
,,Tak poď, dáme si niečo. Varia tu výborne."
,,Prestaň, ja dnu nepôjdem. Nemôžme sa ísť najesť niekam inam?"
,,Prečo?"
,,Poznáš to, tie typické drahé reštaurácie s porciou ako pre kojenca, ale peňazí za to vysolíte ako v zlatej bani. Je to nad moju úroveň. Nikdy som v tak drahej reštaurácií nebola, je mi to nepríjemné. Pozerať sa na tie zduté snobské ksichty, ako ma prepaľujú pohľadom. Musím sa správať zdvorilo a decentne a navyše nie som vhodne obleče-" umlčal ma svojimi perami. Chvíľu ma vášnivo bozkával. A ja najsprostejšia som sa mu oddala. Odtiahol sa.
,,Buď už ticho, prosím ťa." s otvorenou pusou som prikývla. Chytil ma za driek, ja rozklepaná a on úplne v pohode sme vkročili dnu. Vypúlila som oči a zostala na miesta stáť, viac než šokovaná. Taký luxus som ešte nikdy v živote nevidela. V jednej stene bolo zabudované mierne osvetlané akvárium a ostatné boli natreté farbou jemného karamelového nádychu. V strede miestnosti korunoval krištáľový luster a po stenách boli rosvesené menšie lampy. Bolo tu vcelku plno. Porozhliadala som sa, až som nakoniec zbadala ostatných, ako na nás mávajú. Furt som stála omámená na jednom mieste, nie a nie sa pohnúť. Jeff si ma všimol a pousmial sa. Chytil ma za bok a spolu sme kráčali k chalanom.
,,Páči sa ti tu?" spýtal sa pri mojom uchu.
,,Nie."
,,Nie? Tvoj pohľad svedčí o niečom inom."
,,Jednoducho..." zarazila som sa.
,,Jednoducho...?" náhlil.
,,vidím tie snobské tváre." zasmial sa.
,,Nemáš sa čoho báť, si tu s nami, a nás tu skoro všetci poznajú."
Sadli sme si k večne sa smejúcim chalanom.
,,Čo nám ušlo?" spýtal sa Jeff, keď uvidel, že sa chalani pozerajú jedným smerom a smejú sa. Prisunul si stoličku k stolu. 
,,Vidíš Waltera a Ralpha?" spýtal sa Tommy a ukázal na nejakých veľmi uponáhlaných čašníkov za pultom.
,,Zas nestíhajú." podotkol Jeff.
,,To si nevidel, čo robili pred chvíľou. Tí chlapci sú ako strela."
,,Oprava, neriadená strela." všetci sa zasmiali a pár zvedavých pohľadov z iných stolov sa na nás pozrelo.
Walter, alebo Ralph, ani neviem, kto je kto, ako som sa už dozvedela, nás zbadal tiež, usmial sa a hlavou pokynul smerom k nám. Obehol pult, kľučkoval pomedzi stoly a čochvíľa bol u nás. Celý zadychčaný sa nás opýtal typickú otázku:
,,Dáte si niečo?"
Chalani sa na ňom bavili, no ja som stále nechápala.
,,Nesmejte sa, ani neviete, ako máme dnes naponáhlo." usmial sa od ucha k uchu.
,,Mimochodom, kto je táto neznáma, nádherná slečna?"
,,Som Lucy, teší ma." postavila som sa a podala ruku mladému čašníkovi.
,,Potešenie je na mojej strane." pobozkal ma na chrbát mojej ruky a sadla som si. 
,,Tuto Walter a Ralph vzadu, sú jediní čašníci, ktorí tu najviac makajú a my sme si ich veľmi obľúbili."  vysvetlil mi Jeff v krátkosti.
,,Presne tak, ďakujem, že to aspoň niekto uzná." usmial sa a opäť sa spýtal.
,,Takže, čo si dáte?" otočil sa ku mne. Prvý sa ozval Ryan.
,,Ja si dám ten grilovaný-"
,,Počkaj, Ryan," Walter ho zastavil. ,,dáma má prednosť, nie?" ukázal na mňa. Usmiala som sa naňho.
,,To je v poriadku, pokojne si môže objednať."
,,Nezapíšem si nikoho, kým si neobjednáš ty." žmurkol na mňa. Zapýrila som sa.
,,Tak ďakujem, dám si Foire gras griglia."
,,Výborný výber, Lucy. A vy ostatní, Ryan?"
,,Hurá, ja si dám ten Grilovaný steak z hovädzieho Wagyu filetu." 
,,To si dám aj ja." zdvihol ruku Tommy a tým na seba upozornil.
,,Ja ťa poprosím Fagioli con ceci." objednal si Jeff.
Carlos a Eddie si objednali Risotto con funghi.
,,Ešte niečo?"
,,Ďakujeme, Walter, choďte makať." podpichol ho Carlos. Čašník sa otočil a rýchlim krokom smeroval k pultu. Videla som, ako ma obaja sledovali.
Hodnú chvíľu sme sa ešte rozprávali o našom novom bývaní, čo všetko tam chceme mať, kto a kde chce mať izbu... dokonca sa dostalo k téme kto s kým.
,,Lucy bude so mnou. Veď, kto by so mnou nechcel byť?" hrdo sa Jeff pobúchal po hrudi.
,,JA!" všetci sme naraz zvolali. Zasmiali sme sa, teda až na Jeffa.
,,Nemožné, možno si vieme čítať myšlienky a možno sme len všetci tak úžasní a uvedomujeme si, že byť s Jeffom na izbe je hotová tragédia." skonštatoval Ryan a všetci (až na Jeffa) sme sa opäť pustili do rehotu.
,,Hahaha, seriem na vás." založil si ruky na hrudi a oprel sa do kresla. Spoza Eddieho sa vynoril čašník, tentokrát Ralph, aj s piatimi taniermi v oboch rukách. Každý tanier položil pred chalanov, no moju objednávku ešte nepriniesol. Pozrela som naňho spýtavím pohľadom.
,,To najlepšie na koniec." polichotil mi a odišiel. Obaja boli veľmi milí, mladí, pekní, no hlavne boli zdvorilí a to sa mi na chlapoch páči najviac. Zapozerala som sa na chalanov, ako jedia. Jeff si ma všimol, odkrojil kúsok svojho Fagioli con ceci. Napichol ho na vidličku, naklonil sa ku mne a priložil mi ju pred ústa.
,,Ochutnaj to, je to výborné." usmial sa. Božemôj, ten jeho úsmev. Neisto som otvorila ústa a Jeff mi do nich vložil vidličku. Mal pravdu, bolo to výborné. Chuť kozieho syra s parmezánom a fazuľami, chute, ktoré som ešte nikdy v živote neochutnala spolu. Zavrela som oči a vychutnávala si tú konzistenciu.
,,Chutí?" prikývla som a prehltla posledné zvyšky. Otvorila som oči. Jeff sa na mňa priateľsky a zároveň pobavene usmieval. 
,,Prosíš si ešte?"
,,Áno." uchechtol sa, opäť mi nabral a vložil vidličku do úst. Bolo to tak výborné, ako prvé sústo.
,,Nech sa páči, Foire gras griglia pre nádhernú slečnu." objavil sa Ralph, položil predo mňa tanier a vedľa neho červenú ružu. nechápavo som sa na ňu pozrela.
,,Pozornosť podniku." usmial sa a odkráčal preč. Vzala som do ruky príbor a schuti sa vrhla na jedlo.

***

,,Som preplnený, akoby som zjedol kamión plný ďalších kamiónov." ironizoval Tommy, držal sa za brucho a tváril sa, že je najedený. 
,,Aj ja, akoby som zjedol preplneného Thomasa." pridal sa Jeff a spoločne sa zasmiali. 
,,Ryan, toto robievate často?" naklonila som sa k Ryanovi a spýtala sa tak, aby to ostatní nepočuli.
,,Skoro vždy." tiež sa naklonil a zasmial sa. Odvrátil sa a trochu ich usmernil.
,,Ľudia, kašlite na to, zaplaťme a poďme."
,,Chalani naozaj... som tak plná, že si potrebujem ľahnúť." pridala som sa k ich výsmeškom.
Carlos bez slova zdvihol ruku a tým privolal Waltera.
,,Zaplatíme." prikývol a išiel po bloček.
Netrvalo dlho a vrátil aj s bločkom v ruke.
,,Bude to storidsaťdva osemdesiat." vytreštila som na Jeffa oči. Priložil si prst k perám a tým mi naznačil, aby som bola ticho. Podal čašníkovi peniaze a samozrejme mu nechal aj nejaký tringelt.
,,Vďaka, Jeff, prídite aj nebudúce, toto dievča by som tu ešte chcel vidieť." žmurkol na mňa a už-už som cítila, ako sa mi do líc hrnie červeň. Neznášam svoje hormóny, nikdy neviem skryť polichotenie, alebo zahanbenie. Skoro stále sa červenám. Odvrátila som hlavu, aby to nikto nevidel.
,,Niekedy sa ešte zastavíme." ozval sa Ryan skôr, ako som sa stihla spamätať.
,,To dúfam, majte sa." posledný krát sa usmial a odišiel preč. Pobrali sme si veci, postavili sa a vyšli von z reštaurácie. Akonáhle sa veľké, presklenné posúvacie dvere zavreli, nevydržala som svoj úžas a hnev zároveň skrývať.
,,Preboha, prečo sme platili tak veľa? To sme sa nemohli ísť najesť niekam inam? Aj tak nie sme poriadne najedení. Božemôj, o tomto by som nikdy ani len nesnívala, alebo-"
,,Skončila si?" s úsmevom na tvári ma prerušil Eddie. Z hlboka som sa nadýchla a zadržiavala v sebe ďalšie slová.
,,Prepáčte, len... nie som zvyknutá na tekéto veci."
,,Chápeme ťa, Lucy, nuž, budeš si musieť zvyknúť." poklepal ma po ramene.
,,Nasadajme a poďme domov. Aj tak, dnes ešte musíme splniť jednu veľmi dôležitú vec." pokračoval a žmurkol na mňa.
,,Koľkokrát som vám už povedala, že ja tam jednoducho nepôjdem!" všetci sa zasmiali a bez slova sme nasadli do áut.
Cesta prebehla vcelku rýchlo, no hlavne som si ešte vypočula Ryanove historky. Pridali sa k nám aj Eddie a Thomas a samozrejme diskutovali o úplnom závere, ako to všetko dopadlo.
Po chvíli sme sa ocitli pred našou bránou, Eddie vytiahol ovládač, stlačil nejaký gombík a brána sa otvorila. Obaja zaparkovali na príjazdovej ceste a všetci sme vystúpili. Nešli sme do domu, na to bolo vonku príliš pekne. Sadli sme si na záhradu a ja som pozorovala okolie. Napadla mi ešte jedna vec, ktorú som chcela vyriešiť hneď, ako sa vrátime domov.
,,Jeffrey, čo mi chceš povedať k tým kradnutým peniazom?" zmeravel a s chalanmi si vymenili vystrašené pohľady.

---

Muahaha, ahojte :D Neviem, čo už k tomu dodať ale neustále vám budem ďakovať :3 :) Ste jednoducho úžasní a ďakujem vám všetkým :) Aj samotný read je pre mňa vzácny. Na obrázku máte čašníkov Waltera a Ralpha :) Ďakujeeeem!

#Mííša :)