*Strange life*

31.Kapitola

Lucy:

,,Nie. To nemôže byť pravda." Poviem tichým a zúfalým hláskom.

,,Zdá sa, že letné prehánky prichádzajú nejako priskoro." usmeje sa.

Výborne. Dokonca aj počasie je proti mne. Kto to kedy vôbec vymyslel? Že po druhom letnom daždi. Prečo ma tak naťahuje? Bodaj by som tomu vedela nejako zabrániť, no externé podmienky neviem ovplyvniť.

Započujem motor na príjazdovej ceste a následné ticho. Nadávky, sprevádzané prudkým tresnutím dverí.

,,Pane, priviedli sme slečnu Royce." za mnou počujem neznámy hlas, no hneď si uvedomím, že to je jedna z Alessandrových goríl.

,,Počkajte ma za rohom." odvetí a nakloní sa ku mne. ,,Musím si tu ešte vybaviť pár povinností." žmurkne.

Kate sa na mňa ľútostne pozerá, zatiaľ čo sa zvrtne a odvedú ju preč.

,,Je slušné sa predsa nejako rozlúčiť, no nie?" oduje gamby a z toho hneď prechádza do polo úsmevu. Pomaly sa ku mne nakláňa, kvapky silného dažďa mu dopadajú na nos a odrážajú sa na moje líca.

S premočenými perami ma pomaly a nežne pobozká. Dlaňami ma chytí za líca a jemne si moju tvár k sebe pritiahne.

S bozkom sa nezdržuje a odtiahne sa. Jeho ruka putuje po mojich vlasoch, vezme pár hrubých prameňov a vytvorí veľký záves pred mojou tvárou.

,,Čoskoro sa uvidíme." hlesne mi do ucha a skôr, než si stihnem odhrnúť mokré vlasy z tváre je preč. Obzerám sa naokolo, no nie sú po ňom žiadne stopy.

Spoza rohu sa ku mne privalí Kate, celá premočená a zadýchaná. Rýchlo ma strhne do náručia a pevne objíma. Pod tým nátlakom sa prudko rozvzlykám. ,,Už je dobre, je preč." ubezpečí ma. Slobodne si vydýchnem a konečne sa uvoľním.

,,Kate, čo s tebou robili?" spýtam sa popri vzlykaní.

,,To ti vysvetlím v dome. Bežme za Jeffom!" rozkáže a hneď ma ťahá za ruku naprieč silným dažďom.

Prechádzame cez celú záhradu, až sa nakoniec ocitneme v dome. V tom môj pohľad spočinie na sediacom Jeffovi, jeho rozstrapatených vlasoch a pohár s whisky v ruke. Pozrie na mňa a v tom mu výraz onemie ešte viac, než doteraz. Pomaly sa postaví a s iskrami v očiach prichádza ku mne. Rozbehne sa a zovrie ma vo svojom pevnom náručí.

,,Preboha, Lucy." šepne mi do vlasov a zanechá letmú pusu.

,,Jeff-"

,,Nie, nie. Nehovor nič. Viem to." preruší ma a naďalej ma zviera v pevnom objatí.

,,Kate, kde si ju našla?" spýta sa Carlos.

,,Bol tu. Teraz. Na záhrade." povie Kate skrz vzlyky.

Cítim ako sa Jeffovi napína telo, nepokojne dýcha a zúri. Viečka mi oťažievajú, podlomia sa mi kolená a prestávam vnímať okolie.

,,Lucy, si v poriadku?" počujem Jeffov vystrašený hlas. ,,Lucy! Pozri sa na mňa, prosím! Lucy!" prestávam vnímať, cítim ako spoločne klesáme k zemi a dostávam sa do sveta mdlôb.

***

Cítim jemné pohladenie po líci. Pomaly otváram oči a vidím Jeffa, ktorému sa očividne uľavilo.

,,Zobudila sa." zahlási ostatným s pohľadom upreným do mojich očí.

Prekvapene sa pozriem po okolí. ,,Čo sa stalo?" spýtam sa v snahe posadiť sa. Jeff mi zatlačí do hrude, kvôli čomu mi nedovolí hýbať sa. Naozaj skvelé...