*Strange life*

15.Kapitola

Lucy:

Jedným slovom wau. Obzrela som sa po celej lúke, nikde nebolo nič. Iba ja a Jeff. So spadnutou sánkou som pozerala na nádherný západ slnka a užívala si tento moment. Bolo to neskutočne nádherné. Popravde, cítila som sa ako v nejakom romantickom filme. S Jeffom?
,,Povedal som si, že ťa sem zoberiem, kedže sme v Taliansku posledný deň."
,,Je to úchvatné." odvetila som šokovane.
,,Ja viem, preto som ťa sem zobral." zasmial sa.
Nastalo ticho. Ticho, ktoré som si užívala najviac, ako sa len dalo. Pozerali sme na slnko, ktoré sa strácalo za horami, na oblohe šantili rôzne farby a ich odtiene. Nemo som pozerala pred seba, keď v tom som ucítila Jeffovu ruku, ako sa pomaly dotýka tej mojej. Pozrela som naňho. Mal sklopený pohľad na našich dlaniach. Pripomenulo mi to situáciu z prvého dňa v Carlosovej izbe. Lenže teraz mi to nevadilo. Prijala som jeho ruku a preplietla si s ním prsty. Odvážil sa, a s úškľabkom sa na mňa pozrel. Ironicky som sa uchechtla, odvrátila zrak späť na tú nádhernú prírodnú panorámu a hlavu si oprela o Jeffovo rameno.
,,Božemôj, vyzeráme ako nejaký mafiánsky pár." zažartovala som.
,,Uznaj, že ja som ten najkrajší chlap na svete." narcis...
,,Keď ti to urobí takú radosť."
,,Chcem to počuť." naliehal. Porazene som vzdychla.
,,Si najkrajaší chlap na svete. Spokojný?" uchechtla som sa.
,,Nadšený."
Opäť to ticho.
Započúvala som sa do Jeffovho rytmicky bijúceho srdca. Jeho pomalé a kľudné dýchanie ma priam fascinovalo.
,,E 'davvero bello" Je to naozaj nádherné.
,,Ako ja?"
,,Možno." Možno? Nie!
,,Haha. Mám ťa prekuknutú."
,,Nie, nemáš." posmešne sa zasmial.
Pustil mi ruku, chytil moju bradu medzi palec a ukazovák a tvár mi otočil k nemu. Pozrel sa mi do očí, potom pohľadom prešiel k perám, na krk, hruď, brucho... Celú si ma premeral. Od hlavy až po päty a to doslova.
,,Mám ťa prekuknutú." zopakoval.
,,Iba to, čo je vonku. Nevieš, čo je vo vnútri." odpovedala som tvrdohlavo.
,,Omyl, Zlato. Poznám ťa celý život." odvetil vážne. Zvážnela som aj ja, no nebola som si tým istá.
,,Ale prečo si niekedy neprišiel za mnou?" vyzvedala som.
,,Pretože som nemohol. Ani nevieš, ako rád by som sa ti predstavil, ako rád by som s tebou zažíval všelijaké rôzne chvíle a zážitky. Nemohol som sa prezradiť, pretože neskôr by pravda aj tak vyšla na povrch. Nemala si sa nikdy o nás dozvedieť, teda aspoň nie v tak mladom veku. Naše plány sa zmenili zo sekundy na sekundu." neustále ma držal pod bradou.
,,Preto mi všetko tak tajíte?"
,,Áno." pohladil ma palcom po líci a prešiel mi po spodnej pere. Pod jeho dotykom sa mi zachvela. Vydýchla som a privrela oči.
Teraz si k sebe otočil celé moje telo. Sedela som v tureckom sede a Jeffove nohy sa natiahli z každej strany môjho tela. Voľnou rukou ma chytil okolo drieku a tou druhou ma stále držal pod bradou. Mlčali sme. Jeden druhému sme si pozerali do očí. Jeff spojil naše čelá a ja som sa zrazu cítila neskutočne napäto a očakávajúc, čo sa bude diať ďalej.
,,Si naše žezlo, naša pýcha, ktorú treba chrániť." šepol oproti mojim perám.
,,Čiže ma nechránite kvôli mne? Chránite ma kvôli tomu, čo som? Chránite ma kvôli vám?"
,,Chránime ťa predovšetkým kvôli tebe." provokačne sa zasmial.
A v tom spojil naše pery.
Náš druhý bozk. Nebránila som sa.
Prečo to robí? Kvôli čomu to robí? Všetky otázky ma práve v tomto momente prešli. Cítila som len jeho. Preboha, prečo na mňa takto pôsobí?!
Po chvíli sa odtiahol.
,,Vieš, na čo sa najviac teším, keď budeme mať nový dom?"
,,Na čo?" šepla som.
,,Na to, ako ťa opäť hodím do bazéna." odtiahla som sa ešte viac a udrela ho do hrude.
,,Si neskutočne zaujímevé dievča, Lucy." vravel a šúchal si popritom hruď.
,,Prečo?"
,,Nikdy som nepoznal človeka s takou povahou, akú máš ty. Je to fascinujúce." naklonil hlavu mierne na bok a usmial sa.
Napadla mi jedna vec, ktorú som chcela zistiť hneď prvý deň, čo som tu.
,,Jeff?"
,,Áno?"
,,Môžem sa ťa niečo-"
,,Pokojne sa pýtaj." skočil mi do reči.
,,Ale neviem, či ti budem môcť na všetko odpovedať." dodal. Čakala som...
,,Koľko máš rokov?" spýtala som sa narovinu. Nervózne som si prehrabla vlasy.
,,No, čakal som, že ťa bude zaujímať niečo iné, ale aj toto sa cení." vyceril rad bielych zubov.
,,Mám dvadsaťdva."
Hneď ako to povedal, zozadu sa k nám dorútili Ryan, Thomas a Edward.
,,Heej hrdličky, poďte si trochu užiť, veď sa tu ešte dlho neukážeme. Vychutnajme si naposledy talianske lúky a západ slnka!" z diaľky k nám kričal Ryan.
,,To je fakt, poďme za nimi a trochu si to tu vychutnajme." žmurkol na mňa Jeff s úškľabkom na tvári a zároveň sme sa postavili. Kráčali sme k vysmiatym chalanom. Jeff nasadil rýchli krok a ja napriek všetkým svojim silám som bola pozadu. Všimol si ma a otočil sa smerom ku mne, a popritom cúval. Bol stále rychlejší, než ja a na chvíľu zasavil.
,,Nemáme čas, Lucy, na pomalú chôdzu!"
Pribehol ku mne, zdvihol ma a prehodil si ma cez plece. Už zas...
,,Ešte ťa to stále neprešlo?!"
,,A čo ma má prejsť? Limuzína, či súkromný triskáč?" zasmial sa a onedlho sme boli pri chalanoch. Položil ma na zem. 
,,Postačil by parný valec." odvetila som drzo.
,,Hej, hej, hej, vidím, že sa schyľuje k ďalšej hádke mafiánov. Dnes sme tu toho mali dosť, nemám pravdu?" ukázal Thomas na Jeffa a Ryana.
Bez ďalších otázok sa Thomas rozhodol, užívať si naposledy taliansky západ slnka. Rozbehla som sa za ním a bežali sme skoro cez celú lúku, ktorá bola viac než obrovská. Boli sme doslova ako malé deti, ktoré sa tešia z cukríkov alebo s nejakej hračky.
,,Aha Lucy!" ukázal na oblohu.
,,Tamten vyzerá ako pištoľ." prešla mnou vlna energie. Niekde v hĺbke duše som skryla svoj strach zo zbraní a užívala si.
,,Aká sranda. Som presvedčaná, že nám všetci svätý doprajú." zavtipkovala som. 
Thomas si zamilovane povzdychol, upokojil sa , ľahol si na zem, za hlavou si založil ruky a prekrížil si pokrčené nohy.
,,Ach jaj, ako mi to Taliansko bude chýbať."
,,Mne tiež. Vrátime sa sem ešte niekedy?" sadla som si do tureckého sedu.
,,To je na tom zlé, že nikto nevie. Možno sme tu naposledy a možno nie. No jedno je isté. Konečne nás Alessandro prestane otravovať." vzdychla som.
,,Vravel mi..." odmlčala som sa.
Thomas si bleskurýchle podoprel hlavu a pozrel na mňa.
,,Čo ti vravel?"
,,Že som presne ako moja matka. On... on ju poznal?" povzdychol si.
,,Bohužaľ."
,,Čo jej urobil?" vybafla som naňho.
,,To čo tebe. Tiež sme boli zaslepení a stalo sa jej presne to, čo tebe, lenže s rozdielom, že ona tam bola celý..." odmlčal sa.
,,Čo celý? Thomas, povedz mi to, prosím!"
,,Celý týždeň." vystrelo ma.
,,Vy ste ju tam nechali celý týždeň?!" vyštekla som.
,,Urobil jej niečo? Bola v poriadku?" zasypala som ho mnoho otázkami.
,,Pokoj Lucy, bola v poriadku. On sa k nej správal inak, ako k tebe. Bol menej dominantý. Teda, myslím, lebo podľa toho, čo som videl, Alessandro zašiel príliš ďaleko."
Z diaľky sa k nám dorútili Jeff, Edward a Thomas.
,,Prečo ste zrazu tak stích... ou. Lucy, čo sa deje?" spýtal sa Jeff, keď uvidel môj hnev na tvári.
,,Je to pravda?!" vyštekla som. Postavila som sa a podišla k Jeffovi.
,,Čo či je pravda?"
,,To, že moju matku tiež uniesol Alessandro, a že tam bola celý týždeň?!" skoro za každým slovom som ho prstom udierala do hrude. Ostal ticho a ani mi neodpovedal.
,,Dočkám sa odpovede ešte dnes?" nervózne som si poklepkávala nohou. Jeff sa ospravedňujúco pozrel na ostatných a povzdychol si.
,,Áno, bola u Alessandra." povedal so sklonenou hlavou.
,,Akože to ste mi kedy chceli povedať?!"
Opäť boli všetci ticho.
,,Fajn." obrátila som sa na päte a rýchlim krokom išla od nich preč.
,,Lucy, počkaj!" kričal za mnou Jeff.
Počula som Edwarda, ako mu niečo ešte hovorí.
,,Kašli na to, brácho. Je toho na ňu veľa."
Potom som už ďalej kráčala pozdĺž lúky a ich som stratila z dohľadu.