*Strange life*

9.Kapitola

Jeff:

Sedeli sme nehybne v aute. Eddie šoféroval, na mieste spolusediaceho sedel Carlos a vzadu sme boli ja, Lucy a Tommy. Držal som ju pevne v náručí a nehodlal ju pustiť. Vzlykala mi do trička. Čím ďalej, tým viac som ho neznášal. Za toto zaplatí!
Prišli sme k nášmu domu na príjazdovú cestu, Eddie zaparkoval, vytiahol kľúč zo zapalovania a všetci sme naraz otvorili dvere. Prvý som vyšiel ja a podal Lucy pomocnú ruku. Vystúpila a privinula sa ku mne.
,,Už sa nemáš čoho báť." šepol som a zároveň pocítil, ako sa na mňa ešte viac natlačila.
Vošli sme do domu, vyzuli sa a sadli si do obývačky na gauč. Respektíve, Carlos do kresla, Tommy a Eddie na jeden gauč, ja a Lucy na druhý. Sadla si do tureckého sedu, privinul som si ju k telu a pevne ju držal. Dlhú dobu sme všetci mlčky sedeli. Bolo počuť iba jej plač.
Vonku bolo príjemne teplo, sem-tam letný vánok. Niet sa čomu čudovať, prichádzalo leto. Po chvíli sa ozval Carlos.
,,Lucy, ja..." na chvíľu sa odmlčal. ,,mrzí ma to, nás všetkých. Ale, musíš nám povedať všetko, čo sa dialo. Dopodrobna." pomaly som uvoľnoval stisk, aby sa mohla odtiahnuť. Uplakanými očami sa pozrela na Carlosa.
,,Nechápem, čo za divadielko tu všetci hráte. Nikto mi nič nepovedal! Všetci máte predo mnou samé tajnosti! Prečo by som vám to mala hovoriť, keď vy mi nič nechcete povedať?"
,,Lucy,"
,,Nemôžeme, Lucy." skočil som mu do reči.
,,Akože nemôžete? Patrím do tohto cirkusu, ešte k tomu nedobrovoľne, a ja mám byť tá, ktorá nikdy o ničom nevie?" odmlčala sa.
,,Alessandro mal pravdu. Ste len samí šašovia." pozrela na mňa vražedným pohľadom. Takže šašovia? Pff...
,,Čo som komu urobila? Chcem žiť ten istý život ako pred tým! Prečo mi jednoducho nedáte pokoj a nezoberiete ma domov?" chcela odísť, no ja som ju potiahol za ruku a tiež sa postavil. Nemo sme na seba hľadeli, až kým som sa nespamätal. Stále som pevne držal jej ruku.
,,Lucy, ver nám."
Zozadu k nej prišiel Tommy a chytil ju jemne sa ramená. Prudko sebou trhla a vymanila z môjho a Tommyho stisku. Rýchlim krokom obišla sklenený stôl a vydala sa ku schodom, ktoré brala po dvoch. Videl som, ako zadržiava plač. Bože, ochraňuj nás.
,,Toto sme nikdy nemali dopustiť. Nikdy!" skríkol som na chalanov.
,,Lucy... Lucy!" bežal som za ňou.
Ani neviem opísať, ako sa teraz cítim.

Lucy:

Vybehla som hore po schodoch zadržiavajúc plač. Je to neuveriteľné. Som dcéra najväčšej Consigliere na svete, a oni mi nemôžu nič povedať? Keďže som sa nedobrovoľne stala členkou mafie, mala by som to všetko vedieť! Nikdy sa ako ich členka nebudem správať a ani zariaďovať.
Vbehla som hneď do prvej izby, lebo som počula Jeffa, ako za mnou kričí a beží hore po schodoch. Keby som išla ďalej, dobehol by ma. Zavrela som dvere a zamkla sa. Slzy som pustila voľným prúdom, a zaborila si hlavu do dlaní. Po dverách som sa pomaly skĺzla na zem. Neprešla ani sekunda a Jeff už búchal na dvere.
,,Otvor, Lucy!"
,,Choď preč!" povedala som cez vzlyky.
,,Chcem ti pomôcť."
,,Chceš mi pomôcť? Tak choď preč!" pri poslednom slove som dlaňou treskla do dverí.
,,Ja tie dvere pokojne vykopnem, ak mi neotvoríš." dlaňami som sa zaprela do zeme. Čo ak má pravdu?
,,To určite."
,,Rátam do troch."
,,Prestaň, chováš sa ako melé decko!"
,,Jeden..." ignoroval ma a začal počítať.
,,Dva..." rýchlo som sa postavila.
,,Daj mi pokoj! To nie je vtipné!" zakričala som cez vzlyky.
Zrazu vykopol dvere a ja som naňho nemo hľadela. Vstúpil do izby a výťazne sa usmial.
,,Tri..." 
,,Choď preč, chcem byť sama." sadla som si na posteľ a otočila sa mu chrbtom.
,,No tak, musíš nám to povedať, inak sa ďalej nepohneme."
,,Ste mafiáni, zistite si to sami." na mojej poznámke sa krátko zasmial.
,,Je tu niečo smiešne?" otočila som sa a uvidela, ako Jeff opiera jeho chodidlo na pravej nohe o stenu spoločne s lopatkami a ramenami. Ruky mal skrížené na prsiach. Zvážnel.
,,Nie, práve si to zisťujem." ustúpil od steny a podišiel ku mne. Sadol si a vtiahol ma do silného objatia. Opäť som sa rozplakala.
,,Tak veľmi to bolí." povedala som pomedzi vzlyky.
,,Ja viem. Už som tu a nikomu ťa nedám, áno?" pohladil ma po chrbáte. Letmo som prikývla.
,,Povieš mi aspoň, či sa choval veľmi slizky, alebo ani nie?" odtiahla som sa a pozrela mu do očí.
,,Veľmi." pocítila som, ako sa mu naplo telo.
,,Po celý čas?" chytil ma za ruky a položil ich na jeho kolená. Stále ma pevne držal.
,,Áno." tentokrát mi drvil ruky.
,,Au, rozdrvíš mi ruky!" sykla som.
,,Prepáč, ja..."
,,Už o tom niečo vieš. Môžeš už ísť?" spýtala som sa a vytrhla ruky z jeho zovretia.
,,To ani náhodou. Nodídem, pokiaľ mi to celé nevyrozprávaš dopodrobna."
,,V tom prípade odchádzam ja." povedala som a zdvihla sa z postele.
,,Kam ideš?" chytil ma za ruku a trhol tak, až som sa mu ocitla tvárou v tvár. Medzi nami bol rozdieľ maximálne desať centimetrov.
,,Preč. Nechaj ma samú!"otočila som sa na odchod, ale opäť ma strhol k sebe.
,,Ja ťa už samú nenechám. Raz som to urobil a doplatila si na to, ja už to tak jednoducho nenechám." povedal a zahľadel sa mi do očí. 
,,Chcem sa prejsť, potrebujem byť sama."
,,Ale nechoď ďaleko." pomaly púšťal moju ruku. A kam by som asi chodila? Je tu len jedna cesta, spredu les a zozadu lúka. Sme na kopci a mimo mesta!
,,Čo si môj otec alebo brat?" vytrhla som sa a odkráčala z izby von. Ostal stáť ako socha.
,,Lucy, kam to-" Eddie nestihol ani dopovedať a už som zabuchla dvere. Pocítila som čerstvý letný vánok v mojich vlasoch. Ani som si to tu nestihla poriadne poobzerať a zoznámiť sa s prostredím. Rozhodla som sa, že sa prejdem okolo domu. Bol veľký, naozaj, možno tak veľký ako mal... Alessandro. Pri jeho mene a tej nechutnej spomiekne sa mi opäť nahrnuli slzy do očí. Neriešila som, či ma niekto vidí, alebo nie. Nechala som im voľnú cestu.
Prešla som cez príjazdovú cestu, okolo garáže, až som sa ocitla v tej asi najväčšej záhrade, čo som kedy videla. Prešla som po drevenom mostíku ktoré oddeľovalo časti záhrady, pod ktorým sa rozprestieralo malé jazierko s rybičkami. Prešla som ďalej a uvidela väčší gril a ohnisko po pravej strane. Po ľavej strane sa rozprestiarel dlhý bazén a na konci celej záhrady bol drevený altánok. Vybrala som sa tam. Všade boli vysadené stromčeky a sem-tam aj nejaký kvet. Moje slzy sa prediarali na povrch. Už to nevládzem udržať v sebe.
Prišla som k altánku a sadla si. ruky som si položila na drevený stolík uprostred a zaborila si do nich hlavu. Chcem ísť domov, chcem žiť život ako pred tým.
,,Do riti s tým!" povedala som do prázdna.
,,Do riti s čím?" ozval sa pri mne neznámi hlas. Zľakla som sa a prudko sebou trhla. Pred sebou som uvidela mladého muža s úzkymi čiernymi riflami a bielym volným tričkom bez rukávov. Na ľavom ramene mal tetovanie, ktoré sa tiahlo pomaly až na lakeť. V ušiach mal dva malé čierne tunely a rozstrapatené vlasy.
,,Kto ste?"
,,Nevykaj mi prosím ťa. Zas až taký starý nie som." povedal a vyceril rad bielych zubov.
Postavila som sa a utrela si slzy z tváre.
,,Nepoznám vás, budem vám vykať." povedala som a založila si ruky na prsiach. Som síce tvrdohlavá, ale mne to takto vyhovuje.
,,Zato ja o tebe viem všetko, Lucy." Výborne, títo ľudia o mne vedia viac ako ja!
,,Odkiaľ viete moje meno?" spýtala som sa a cúvla o krok vzad.
,,Som mafián, zistiť si meno je tak ľahké, ako zobať malému dieťaťu hračku." žmurkol na mňa.
,,Keď už hovoríme o tom mene, poviete mi to svoje?"
,,Čo za to?"
,,Arghhh! Je to také ťažké? Mám toho všetkého plné zuby!" rozhadzovala som rukami do všetkých možných strán.
,,Heh pokoj, som Ryan."
,,Ryan?"
,,Áno, Ryan."
,,A čo tu robíte?" pozrel na mňa takým pohľadom -To ako vážne?-
,,A čo tu robíš ty?"
,,No, to by som aj ja rada vedela."
,,Heh, si presne taká, ako mi ťa Carlos opisoval." pousmiala som sa.
,,Čo vám o mne hovoril?"
,,Všetko. Od tvojho narodenia až po..." odmlčal sa.
,,Až po...?" náhlila som naňho.
,,Až po dnešné ráno." na chvíľu sa mi zastavilo srdce. Opať som pocítila slzy v očiach a videla rozmazane.
,,Ja, prepáč." povedal a nervózne sa prehrabol vo vlasoch.
,,Nič, to je v poriadku. Jeff mi sľúbil, že už sa nič podobné nestane. Verím mu."
,,Tak to si dobrá." sadol si a oprel sa lakťami o stôl.
,,Akože dobrá?" postavila som sa vedľa neho. Keď sedel, siahal mi svojou výškou po panvu.
,,Nepoznáš ho a veríš mu." pozrel sa na mňa tými jeho veľkými očami. Niečo na tom bude.
,,Nemám mu veriť?"
,,Nie, to nehovorím. Iba ti vravím, že veríš niekomu, koho ani sama poriadne nepoznáš."
,,Nepoznám vás nikoho!" cúvla som o krok vzad a naštvane prekrížila ruky na prsiach.
,,Časom nás spoznáš, nebude to hneď teraz a nebude to ani zajtra. Ale skôr či neskôr sa aj tak všetko dozvieš." povedal pokojným hlasom.
Nechcem o tom už rozprávať. Musím zmeniť tému.
,,Chalani vedia, že ste tu?"
,,Nie, ešte som za nimi nebol. Videl som na záhrade ženské krivky a nedalo mi to sa nepozrieť. Viac ma to zaujalo, než ísť za nimi."
,,Somár."
,,Pre teba monsieur Somár." postavil sa a zadkom sa oprel o stôl.
,,Nechcela by si ísť za nimi?"
,,Pôvodne som chcela byť sama."
,,V mojej prítomnosti nechce byť nikto sám."
,,Ja áno."
Ryan si založil ruky na hrudi a odul gamby.
,,Som hlboko urazený."
,,Zvyknite si." povedala som a nastalo trápne ticho. Nemo sme na seba hľadeli a čakali, kým jeden z nás prehvorí.
,,Idem dnu za chalanmi." povedal a vybral sa na odchod.
,,Ou, a eše niečo." vrátil sa a objal ma.
,,Všetko najlepšie k narodeninám." odtiahol sa a usmial sa.
,,Ďakujem." úsmev som mu opätovala a už som iba videla, ako odchádza.
V diaľke som si všlimla bar a vydala sa ho preskúmať. Mám sa priznať? Ešte nikdy som sa neopila. Ochutnala som už všeličo, ale pila som vždy len zo slušnosti.
Prišla som k baru a sadla si na barovú stolčku. Na pulte a na poličkách som videla alkohol, ktorý som absolútne nepoznala. Asi dobrých desať minút som premýšľala, no v tom ma niečo napadlo. Preliezla som cez pult a ocitla sa za ním, presne ako barmanka. Načo si to budem obchádzať? Poobzerala som sa po skrinkách a uvidela shaker. Ách, ako dlho som to už nerobila?"  schmatla som ho, vyumývala, zobrala som si alkohol, ktorý mi z mojich ochutnávok chutil najviac - Jack Daniel´s.
Naliala som trochu do shakeru, pridala cukor, na drobno nakrájané jahody, ktoré som našla v myske hňeď pri slamkách spolu s citrónmi a limetkami. Nakrájala som citrón na dve polovice a z jednej som pár kvapkami pokropila zmes prísad. Uzavrela som shaker a začala mixovať rukami zo strany na stranu. Pri tomto som sa vždy vedela vynaliezť a vypustiť svoje nápady do sveta. Aká irónia. Viem robiť koktaily, ale ešte nikdy som nebola opitá a ani nepijem.
Vytiahla som zo skrinky koktailový pohár a naliala tam môj výtvor. Zobrala som ešte jednu jahodu, nakrájala ju na dve polovice a pripevnila ju na stranu pohára do ktorého som ešte hodila tri kocky ľadu. Pohár s drinkom som vyložila na barový pult a tým pádom som skončila.
,,Hmm... aj s kúskami jahôd, to mám rád." zdvihla som hlavu hore a uvidela Ryana aj s mojim drinkom v ruke. Pomaly som začala všetko upratovať.
,,Ďakujem, ale to je moje!" natiahla som za ním ruku a on tú svoju automatcky odtiahol.
,,E-e neskoro." povedal a kopol ho do seba.
,,Ako dlho tu ste?"
,,Od začiatku."
,,Celé ste to videli?"
,,Áno. A si naozaj dobrá, možno tak dobrá, ako Jeff." povedal a položil pohár na pult. Na chvíľu som prestala s upratovaním, handru si zavesila na plece a dlaňami sa oprela o pult.
,,Jeff robí tiež drinky?"
,,Všetci robíme drinky, lenže Jeffovi to ide najhoršie z nás všetkých." povedal a šibalsky sa usmial. Schmatla som utierku a priateľsky ho švacla do ramena. Rayn chytil druhý koniec utierky a nemienil ho pustiť
,,Au, to bolelo." povedal a predstieral bolesť.
,,Pustíte to?"
,,A čo keď ti poviem, že nie?" začal ma provokovať.
,,Tak si to utrite sám." pustila som druhý koniec a opäť sa dlaňami oprela o pult. Nevinne som sa naňho usmiala a už preliezal ku mne. Ustúpila som, aby ma nezvalil na zem. 
Ryan začal utierať pult a sem-tam na mňa pozrel, ako sa na ňom bavím. Čím dlhšie utieral, tým viac sa predvádzal. Netrvalo dlho a všetko bolo opäť čisté.
,,Hotovo, urob mi ešte jeden." povedal, otočil sa a žmurkol na mňa.
,,Sám ste hovorili, že drinky robiť viete, tak si urobte." zasmial sa a hodil po mne utierku, ktorú som ignorovala a následne dopadla na zem.
,,Ako sa hovorí - Od druhých chutí viac." začervenala som sa.
,,Fajn, ustúpte prosím." usmiala som sa a prešla k pultu.
,,Ale upratujete vy."
,,Ja sa nesťažujem." zdvihol obranne ruky.
,,Dobre." povedala som a začala s prípravou. Opäť som si nakrájala ovocie, a do shakeru ako prvé naliala trochu Jacka Daniel´sa.
,,Daj tam toho viac, no nie?"
,,Kuchár som tu ja. Keď tam toho bude viac, už to nebude tak vynikajúce ako predtým." povedala som a naoplátku žmurkla.
,,Čo ty vieš? Možno, keď tam toho bude viac, bude to lepšie."
,,Pretože sa v tom vyznám jasné? A neotravujte, lebo vám to nedorobím."
,,Heh, samozrejme." povedal a ďalej som sa mu nevenovala.
Opäť som začala mixovať rukami do všetkých možných smerov a po chvíli som to naliala do pohára. Na okraj som pripevnila jahodu a pridala ľad. Iba teraz som si všimla, že ma celý čas pozoroval.
,,Nech sa páči." povedala som, ignurujúc jeho pohľad. Ochutnal to a zatváril sa kyslo.
,,Čo sa deje?"
,,Málo Jacka." opäť som po ňom hodila utierku a krátko sa zasmiala.
,,Robím si srandu. Je to výborné." zasmial sa a opäť môj drink kopol do seba.
,,Teraz je rad na mne." povedal a mierne ma postrčil preč od pultu.
,,Choď si sadnúť a Ryan ti pripraví drink, na ktorého chuť nikdy nezabudneš."
,,Dobre, ale prosím, nedávajte tam veľa alkoholu." iba sa zasmial a prikývol hlavou.
Urobila som tak, ako povedal. Sadla som si oproti nemu na barovú stoličku a oprela si hlavu do dlaní. Bolo zábavné sa naňho pozerať. Vyzeralo to tak profesionálne. Akoby to robil už celý život, akoby to vedel už od narodenia. No najviac ma zaujalo jeho mixovanie. Prehadzoval si shaker z ruky do ruky, robil otočky okolo svojej osi a shaker vo vzduchu robil saltá. Dokonca ho vyhodil do vzduchu, urobil salto vzad a chytil do ruky. Bolo to neuveriteľné, priam fascinujúce. Drink nalial do čistého pohára, ozdobil mätou a plátkom limetky. Samozrejme nechýbal ani ľad. Položil ho predo mňa a žiarivo sa usmial.
,,Hotovo."
Ostala som sedieť s otvorenou pusou.
,,Zavri tú pusu, vletí ti tam mucha." povedal a ukazovákom mi zavrel ústa.
,,Drink alá Ryan." Spamätala som sa a ochutnala drink od Ryana. Bol výborný.
,,Wow. Ako ste sa to naučili?" utierku, ktorou čistil pult si zavesil na rameno, podobne, ako ja pred chvíľou.
,,Otec vlastní bar. Už od malička ma doma učil miešať rôzne drinky, ako napríklad jablkový džús s minerálkou a tak ďalej. Heh, pamätám si, ako som mu to raz vylial na koberec." zasmiala som sa.
,,No čo? Mal som päť rokov. Čo by si čakala?" úsmev mi opätoval.
,,A to salto?" spýtala som sa.
,,To je hračka. Milujem parkour a v mojom povolaní sa mi to veľmi hodí. Aj Thomas je parkourista."
,,Aj Thomas?"
,,Áno, aj Thomas."
Chytil si utierku do ruky a začal opäť umývať pult. Opäť som ho pri práci pozorovala.
Keď skončil, elegantným saltom vpred preskočil bar a spolu aj so stoličkou, na ktorej som sedela, si ma otočil k sebe.
,,Nechceš už ísť za nimi?"
,,Chcete ísť už za nimi?" na otázku som mu odpovedala otázkou.
,,No a? Prečo nie?"
,,No dobre." prikývla som a postavila sa.
Vykročili sme spolu okolo bazéna, cez mostík, popri garáži, až sme sa ocitli pred dverami.
,,Dámy majú prednosť." ukázal na dvere a ja som ich otvorila. To, čo som uvidela mi vyrazilo dych.
,,Prekvapenie! Všetko najlepšie, Lucy!" povedali naraz chalani stojaci pred dverami s veľkou tortou v ruke na ktorej svietila jedna prskavka. Wow, tortu s prskavkou som ešte nemala.
,,Božemôj, to je pre mňa? To prečo?" 
,,Lebo ťa máme radi a dnes predsa oslavuješ sexistických osemnásť." povedal Tommy a všetci sme sa začali smiať.
,,Veľmi vám ďakujem!" niečo som si želala a sfúkla som prskavku.
,,Poďme do kuchyne." povedala som a všetci sme sa vybrali na miesto konania.
,,Ale ako ste-"
,,Ako sme to pripravili?" ozval sa Carlos.
,,Keď si vybehla hore do izby, začali sme realizovať plán, torý sme mali už dlhšie pripravený na tvoje osemnástiny. Po pár minútach si zliezla dole a my sme len tak-tak schovali naše prekvapenie. Kým si ty chcela byť sama, Ryan práve prišiel včas, aby ťa zabavil a my sme tak mali viac času na realizáciu. Zatiaľ sme zbehli do jeho auta a zobrali tortu, ktorú on sám robil. Po pár minútach nás prišiel pozrieť a my sme sa ocitli vo veľkej kríze. Nemali sme sviečky! Pochopíš to? Skoro nás trafil šľak. Keď v tom veľkom napätí Ryan vytiahol z vrecka krabičku prskaviek a odišiel so slovami: Ešte že ma tu máš, ty chytrák. Idem ešte za ňou, nechcem sa udusiť smiechom z vašeho pripravovania." otočila som sa s prekvapeným pohľadom na neustále sa usmievajúceho Ryana.
,,Mali sme to perfektne načasované, no to najväčšie prekvapenie ťa čaká, až keď sa presťahujeme." dokočil Carlos svoj monológ.
Z obývačky sa vynoril Eddie, ktorý sa počas Calosovho monológu na chvíľu vytratil. V ruke držal nádherný longboard s čevenou stužkou previazanou okolo dosky a v druhej držal menšiu zabalenú krabicu. Zostala som celá červená. Už od štrnástich rokov som chcela longboard a konečne ho mám!
,,Dúfam, že poslúžia." povedal a s úsmevom na perách mi podal krabicu do ruky. Longboard mi položil pred nohy.
Začala som krabicu rozbaľovať ako malé dieťa, keď dostane darček na vianoce. Všetci na mňa napäťo, no zároveň s úsmevom hľadeli. Keď som to uvidela, skoro mi krabica vypadla z rúk. V rukách som držala asi tú najkrajšiu zrkadlovku na svete. Vyzerala tak draho.
,,Božemôj, čím som si to zaslúžila?" spýtala som sa skôr sama seba, než ostatných.
,,Lebo ťa máme radi a ako povedal Tommy, dnes máš sexistických osemnásť." povedal Jeff a objal ma. Ostatní nás tiež objali a tvorili sme jednu veľkú, šťastnú guču ľudí. Cítila som sa, ako ich mladšia sestra.
,,Naozaj ste ma prekvapili."
,,To bol aj účel." povedal mi Jeff do ucha.
,,My vieme. A vedeli sme to aj od samého začiatku, heh." povedal Ryan a všetci sme od seba odtiahli.
,,Čiže vy v tom máte prsty tiež?" otočila som sa na Ryana.
,,Prestaneš mi už vykať?" opýtal sa s úsmevom na tvári.
,,Prečo?"
,,Už vieš moje meno a všeobecne, ako som ti už hovoril, nie som zas až tak starý od teba." palcom a ukazovákom si podoprel bradu, akoby tuho premýšľal.
,,Tak dobre."
Natiahol ku mne pravú ruku.
,,Ryan."
Usmiala som sa a urobila to isté
,,Lucy."

Hello guys :) Som rada, že som to dopísala a trvalo to kratšie, než som si myslela :D Takže, máme novú postavu: Ryana. Máte ho na obrázku :3 ... Ľudia, prekonali sme 700 readov!! Pre niekoho to je nič, no pre mňa je to naozaj úžasné :3 Ďakujem vám všetkým za podporu! Len vás prosím, ak sa vám na to niečo nebude pozdávať, alebo páčiť, pokojne mi napíšte kritiku, akú svet nevidel :D Prijímam ju a budem len rada, ak mi napíšete, čo by sa dalo zmeniť.
P.S.: Ďakujem veľmoooo :)

#Mííša :)