*Strange life*

41.Kapitola

Lucy:

,,Takže vážení!" zvolá Meredith, čím si za tento večer už aspoň päťdesiaty ráz získa všetku pozornosť. ,,Prosím, nasaďte si vaše škrabošky, práve začína prvá aktivita nášho programu - tombola!"

Všetci začnú opätovne tlieskať a nasadia si masky. Takisto aj ja. Emily zvýskne radosťou, aj keď podľa mňa ani poriadne nevie, ako sa tombola hrá. Neviem síce, či ju rodičia oboznámili s pravidlami, no je milé pozerať sa, ako sa malé dievča smeje. Vnukne vám to radosť do života a tým milými detským smiechom zabudnete na všetky problémy.

,,Všetko je už nachystané, prosím, presuňte sa do vedľajšej záhrady!" dodá Meredith a celá ich rodina začne hostí korigovať do druhej záhrady.

Až doteraz som nemyslela na to, že Alessandro stojí po mojom boku, až kým ma nechytí za driek. ,,Poď srdiečko, ideme si zahrať." povie.

,,Nie, ďakujem. Veď nemám ani cent na to, aby som si kúpila lístok do tomboly, nieto byť ešte na charitatívnom plese." To mi pripomenulo jednu Alessandrovu návštevu v mojej izbe, keď ma vystrašil skoro na smrť. Deň, v ktorom mi sľúbil, že si nebude nič dovoľovať a čiastočne to aj dodržal.

,,Neskoro, máš číslo dvadsaťosem." odvetí Alessandro a hneď na to sa pozdraví s nejakým postarším pánom. Nestihnem sa ani naňho nazúriť, pretože sa spoločne pustia do krátkej nezáväznej reči. Zagratuluje nám k zasnúbeniu, vychváli moje šaty, ale predovšetkým moju krásu a vzhľad, a potom pokračujeme ďalej.

,,Ja predsa nemôžem hrať tombolu!" syknem. ,,Tam sú vecné ceny, viete vôbec, ako to bude vyzerať? Na charitu neprispejem a ešte mám vyhrať niečo z tých-" preruší ma náhly Alessandrov bozk. Nesmiem sa odtrhnúť! pomyslím si. V tom si uvedomím - Alessandro taktiež sľúbil, že nebude využívať to, že sa od neho nemôžem odtrhnúť. To on práve porušuje pravidlá!

Keď je bozk príliš dlhý, odtiahnem sa a pár okoloidúcich hláv si smutne povzdychne.

,,Sľúbili ste mi, že moje predstieranie milovania vás nebudete zneužívať."

,,Samozrejme, že áno. Avšak priprav sa, zlato. Dnes sa rozhodne nechystám byť dobrý." diabolsky sa usmeje a žmurkne ma mňa.

Nechápavo naňho pozriem. ,,Čože?" a skôr, než sa dočkám jeho odpovede, vidím iba šibalský úsmev. Alessandro sa zahľadí na druhé pódium a s rôznymi predstavami v hlave sleduje svoju matku.

,,Dámy a páni, myslím, že by sme mohli bez ďalších rečí začať!" vyhlási.

Jej manžel Robert stojí pri obrovskej sklenenej guli, ktorá obsahuje veľa bielych papierikov, v ktorých je, samozrejme, jeden môj a... koľko ich tam má Alessandro?

Keďže stojíme hneď vedľa páru, ktorý sa dôverne pozná s celou Alessandrovou rodinou, musím ho osloviť ako najzamilovanejšie dievča na plese. ,,Drahý?"

Asi sa povraciam.

Alessandro sa ku mne nakloní a naschvál sa opýta: ,,Hovorila si niečo? Zopakuj to ešte raz."

Pár hneď vedľa nás pozoruje a tak to musím zopakovať ešte raz. ,,Oslovila som ťa Drahý," A žlč ide pomaly hore a hore...

Po prvýkrát som tomu uškŕňajúcemu sa pablbtrotelovi potykala.

,,Koľko lístkov ste si kúpili?" šepnem už potichšie, čiže mu môžem vykať.

,,Tri po desaťtisíc dolárov." odpovie a v tom vyprsknem. Mladá žena vedľa Alessandra sa na nás nechápavo pozrie, a tak jej Alessandro stručne vysvetlí, že nie som zvyknutá na tak veľký počet peňazí minutých naraz. Vymyslí si aj to, že som z čiastočne chudobnej rodiny, čo práve vyzerá, akoby som bola lacná žena. Viem, že tu je toľký počet peňazí normálny, ale pocit šokovania vôbec neopúšťa moje telo. Na druhú stranu si uvedomím, že je to charitatívny ples, čiže tie peniaze neletia len tak von oknom, ako to u bohatých ľudí zvyčajne býva.