*Strange life*

26.Kapitola

 Lucy:

Pustila som nápojový lístok a začula pobavený smiech pri mojom uchu. Nervózne si hryziem peru a mám chuť vziať nohy na plecia. Prerývane dýcham a snažím sa čo najviac upokojiť.

Sme na verejnosti, tu určite nebude dominantný, ako zvyčajne. Hrá ti karta, Lucy.

Alessandro sa narovnáva a ja sa chopím šance. Odsúvam stoličku a staviam sa na odchod. Chytá ma za plecia a donúti ma, opäť si sadnúť.

,,Kam utekáš, zlato?" zasmeje sa a sadá si oproti mne. Prepletá si prsty pomedzi seba, spája ruky a oprie si do nich bradu.

,,Čo chcete?" spýtam sa narovinu tvrdohlavo a opriem sa do stoličky.

,,Nejaká si odvážna, čo tak zrazu?" pozdvihne jedno obočie a mykne ním.

,,Dajte mi pokoj." opäť odsúvam stoličku a utekám od neho. Od Vetra...

Alessandro sa postavil a ja počujem kroky smerujúce ku mne. Mierim ku dverám od kaviarne, no jeho ruky okolo môjho drieku mi zabránili pohybu a stiahli ma naspäť. Natisne ma na svoju hruď a pevne drží. ,,Nikam nepôjdeš, Cica." šepne mi do ucha a odvádza ma naspäť, sadnúť si za stôl.

,,Dobrý deň prajem, čo si dáte?" spýta sa mladá čašníčka, ktorá sa ku nám dostavila hneď po tom, ako ma Alessandro opäť donúti si sadnúť.

Zmätene pozerám okolo a hľadám nejakú pomoc, ktorú samozrejme nenájdem.

,,Prineste slečne orieškové Latté s karamelovou penou navrchu a jeden jahodový cheesecake." objedná za mňa.
Ako dofrasa vie, že milujem orieškové Latté?!

,,Ľutujem, pane, ale orieškové Latté s karamelovou penou nevedieme. Máme však orieškové Frapé." pozrie naňho s ospravedlňujúcim pohľadom a snaží sa pôsobiť pokojne.

,,Mňa nezaujíma, čo vediete alebo nevediete. Chcem mať na stole orieškové Latté." povie tvrdohlavo, na čo ja sa posuniem nižšie na stoličke.

,,Ale, ja si nič-"

,,Ticho, drahá." otočí sa na mňa a umlčí ma zdvihnutým ukazovákom.
Aká som ti ja drahá?!

Cítim sa neskutočne trápne a vrhám ospravedlňujúci pohľad na mladú slečnu v čiernej zástere pred nami.

,,Slečna," opäť sa ozve Alessandro a z vrecka vytiahne sto dolárov. ,,Orechy máte, karamel určite tiež. Z toho by ste hádam vedeli urobiť kvalitné Latté." položí bankovku na stôl a zdvorilo sa na ňu usmeje.
Dámy a páni! Po mladej slečne Lucille na scénu nastupuje starý známy, no hlavne dominantný Alessandro Vietor Bezpriezviskový! Jeho priezvisko bohužiaľ nie je známe.

Čašníčka vypleštila oči najprv na bankovku, neskôr na Alessandra.

,,M-myslím, že by sa s tým niečo dalo robiť." párkrát zažmurká očami a chce si vziať stodolárovku, no Alessandro po nej capne a zastaví čašníčkinu ruku.

,,Najprv Latté, slečna." zapradie a stiahne bankovku k sebe. Zažmurká, usmeje sa zdvorilým úsmevom a mne sánka padá niekde na podlahu z bieleho mramoru.

,,Áno, pane... samozrejme, pane." nervózne prehltne, zvrtá sa na päte a odchádza.

 Alessandro sa ku mne otáča a opätovne si spája ruky.

,,Zavri tú pusu, vletím ti tam."
Ty...?

Zavriem pusu a sklopím pohľad. Výborne. Sedím v Newyorskej kaviarni s človekom, ktorého z duše neznášam, prepaľuje ma pohľadom a bojím sa ho hneď po tom, čo z mostu skočím bungee jumping a zoznámim sa s Timothym a... Arthurom. O tomto sa mi ani v tých štrnástich rokoch nesnívalo...