*Strange life*

Prológ

 (minulosť)

Všetko sa začalo večer. Ja, mama a oco sme hrali človeče a samozrejme, ja som bola súťaživá. Zabávali sme sa, keď v tom zazvonil telefón. Mama sa zdvihla a podišla k telefónu. Počula som plač zmiešaný s krikom. Bol to krik plný strachu a žiaľu. S otcom sme sa za ňou rozbehli a uvideli, ako mama nehybne stojí a slzy sa jej nekontrolovateľne rinú von. Hneď som vedela, že niečo nie je v poriadku. Otec sa na ňu pozrel so strachom v očiach a rýchlo k nej pribehol. ,,Marry, čo sa stalo?!" spýtal sa.

No mama stále nereagovala. Mala stŕpnuté telo a vypúlené oči. Zrazu iba šepla. ,,Erik." A v tom zamdlela. Otec ju rýchlo chytil do náručia a ja som behom sekundy pribehla a pomohla ju držať. V tom sme zavolali záchranku a do piatich minút tu boli. Všetci traja sme nastúpili do auta a išli sme spolu do nemocnice. Mame sa našťastie nič vážne nestalo, iba si trochu narazila hlavu, no ževraj utrpela šok. S otcom sme na nemo prizerali a modlili sa, aby bola v poriadku. Keď sa prebrala, tvrdila, že ju bolí hlava. Hneď na to zopakovala: ,,Erik."

Nechápala som, prečo stále hovorí meno môjho brata. Čo sa s ním stalo?

Nevydržala som to, chytila som mamu za ruku a pokojne, no zároveň so strachom sa jej prihovorila. ,,Mami, čo sa stalo s Erikom?"

Mama sa zhlboka nadýchla, pozrela mi do očí a lámavým hlasom povedala. ,,Erik... havaroval... neprežil to." a znovu sa rozplakala.

Otec sa chytil za hlavu a kolísal z jednej strany na druhú. Srdce mi prestalo biť a žiadny z mojich orgánov nepracoval naplno. Na nič som nečakala a mamu som hneď zasypala otázkami. Nebola schopná odpovedať a až príliš hystericky plakala. Zrazu som sa zasekla a zostala nemo stáť. Odrazu som pochopila význam jej slov. Zahmlilo sa mi pred očami, rozbehla som sa preč a napriek výkrikom sestričiek a nešikovnosťou mojich nôh som sa nezastavila. Avšak ani zďaleka som nevedela, že smrť môjho brata je len začiatok celého môjho príbehu – tohto zvláštneho života. Utiekla som z nemocnice...

Ahojte, toto je môj prvý príbeh. Pomáhala mi kamarátka a spolu sme napísali prológ. Avšak ju to nejak nechytilo, čiže pokračujem sama. Prvá časť je už na ceste :) Dúfam, že sa vám bude páčiť ;)