*Strange life*

42.Kapitola

Lucy:

Svetlo z reflektoru sa z nahnevaného Alessandra rýchlo prešmykne na viac, než len udiveného Anthonyho. Kto by to bol len povedal? Žena z najkrajšieho párika na celom plese si vyberie brata svojho nastávajúceho. Nie je to podozrivé? Vôbec, ani trochu, pomyslím si ironicky.

Meredith sa spamätá, pricupitá bližšie ku mne a jednou rukou ma objíme. ,,Výborne, naša víťazka prvej ceny si veľmi prekvapivo zvolila jej tanečného partnera. Lucy, Anthony, prosím, presuňte sa na tanečný parket, ktorý sa nachádza hneď za vami, milí hostia!" Všetci sa pozrú dozadu a následne vytvoria priestor, aby Anthony mohol po mňa prísť pod schody. Keď pohľadom mihnem na Alessandra, nie je naštvaný a nezúri. Inokedy by mu para syčala z uší, no tentoraz sa len uličnícky usmieva. Jeho typický jednokútikový úsmev neprehliadnem, ani keby som nechcela.

Prstami si pošúcha bradu a prikývne na súhlas svojho myšlienkového plánu. Toto mi naháňa strach ešte väčšmi, než jeho zlé alter ego. Perami naznačí slová ,,Ako chceš." a žmurkne.

,,Lucy, schody sú tadiaľto." zobudí ma Meredith.

,,Ah, áno." priblblo sa usmejem a smerujem dole z javiska. Anthony ku mne natiahne ruku, pomôže mi zísť schody a ponúkne mi rameno. Hostia medzitým vytvoria koridor smerom k tanečnému parketu. Anthony mi už-už ide niečo povedať, no uprostred myšlienky ho zastaví fakt, že by to mohli všetci počuť.

V pozadí sa zrazu ozývajú tóny pesničky Satellite od Nickelbacku a odprevádzajú nás na parket. Pomalým krokom tam v tichosti kráčame a vôbec sa neobzeráme navôkol.

Keď jednou nohou stúpim na dlážku, začnú mi klopkať lodičky. Presunieme sa do stredu, postavíme sa oproti sebe a zrazu to príde. Napadne mi myšlienka, že som nikdy v živote netancovala. Skákanie pred zrkadlom počas vašej najobľúbenejšej pesničky sa nepočíta.

Najprv ho jednou rukou chytím okolo pása, neistá si svojim rozhodnutím. ,,Anthony, ja som vlastne nik-" preruší ma jeho teplá dlaň na zápästí. Z jeho boku mi ruku presunie na rameno.

Pravú ruku mu vložím do dlane a on ma následne druhou chytí okolo boku. ,,Nemaj strach, Lucy. Budem ťa viesť." usmeje sa. ,,Pripravená?"

,,Áno."

Akurát na refrén pesničky začneme tancovať. Anthony začne najprv zvoľna. Skoro len stojíme na mieste a vlníme sa do rytmu hudby. Po chvíli sa Anthony rozbehne a spravíme aj pár krokov. Zrazu ma zatočí, natiahne ruku a privinie si ma. Tentokrát naozaj vrelá vďaka mojim ľavým nohám.

Pomyslím na nohy a hneď mu stúpnem na špičku nártu. Zhíknem. ,,Preboha, preboha, prepáč mi, naozaj." ospravedlním sa priškrteným tónom.

Anthony však nevydá ani jeden ubolený ston a v momente ma zakloní, aby zachránil zmätenú situáciu. ,,Chvíľami som to aj očakával." odvetí, zazubí sa a opäť ma postaví na nohy. Ako to tí bratia robia?

Pokračujeme v zmyselných pohyboch a popritom sa začneme rozprávať. Celý tanec pôsobí tak romanticky a zamilovane. Bojím sa, že to Alessandro pochopí celé po svojom.

Preboha, veď Anthony je jeho brat! A navyše je úplný opak Alessandra.

,,Lucy, prečo si si vybrala práve mňa?" spýta sa.

,,Prečo, nemohla som?" odvetím a prihlúplo sa usmejem. Anthony sa taktiež usmeje a na refrén piesne zdvihne ruku a zatočí ma. Keď si ma privinie, môj chrbát sa dotkne jeho hrude a na panve mi prekríži ruky. Jeho brada sa oprie o moje plece, čo ma donúti zakloniť k nemu hlavu.

,,Práveže mi to lichotí." povie potichu a zmyselne. Ou... no výborne.

Anthony ma otočí naspäť k nemu, jednu ruku priloží okolo môjho boku a druhou spojí naše dlane. Tentokrát sa pohybujeme o niečo svižnejšie a ja sa čím ďalej, tým viac sústredím na správne kopírovanie pohybov po Anthonym.