*Strange life*

25.Kapitola

Lucy:

,,Prosím? Nie, nie, na to zabudnite. Preboha, veď ja sa bojím! Čo keď sa to lano pretrhne? A čo bude potom, keď-"

,,Lucy!" okríkol ma Jeff. ,,Myslíš, že ak by to nebolo bezpečné, fungovalo by to tu? Navyše to máš od nás ako prekvapenie. Viem, že si to vždy chcela vyskúšať."

,,Ale to som mala štrnásť! Myslíš, že už som nevyrástla?"

Jeff si ma pritisol k nemu a ostatní s obavami sledovali odohranie situácie.

,,Práveže si vyrástla a preto ti toto umožňujeme. V štrnástich si snívala, ako v osemnástke skočíš z mosta bungee jumping a budeš sa cítiť, ako vták, keď lieta. Pamätám si na tvoje slová dodnes."
Dopekla, mala som štrnásť!

,,Ak ti to urobí radosť, skočím s tebou."
Čože?!

Párkrát som zažmurkala očami a neverila Jeffovým slovám. On chce naozaj skočiť so mnou! Čo ak obaja umrieme?

,,Arthur, obleč ma do toho." pokynul Jeff Arthurovi.

Zamýšľam sa; ako to vedeli? Ako dlho vedia o mne, čo robím, čím si prežívam?
Mafiáni vedia všetko, Cica.

Potriasla som hlavou a spamätala sa. On mi hádam na bicykli jazdí po rozume! Že mu nezhrdzavie reťaz...

Jeff sa aj s Arthurom pobrali do miestnosti, kde ma Arthur pred chvíľou obliekol a ocitla som sa s chalanmi a Timothym sama.

Timothy sa zrazu postavil a kráča ku mne. ,,Počuj, Lucy, naozaj sa toho tak veľmi bojíš?" spýtal sa starostlivo popri chôdzi.

,,Tak... ja neviem. Chcela som to vyskúšať, v tom mal Jeff pravdu, ale mám obavy." priznala som.

Timothy sa pobavene uškrnul a založil si ruky na prsiach. ,,Keby si len vedela, koľko ľudí toto už povedalo. Predstav si, že niektorí si to prišli vyskúšať aj po druhýkrát. Nikto neľutoval. Predsalen sme tu raz mali jeden manželský pár a tá zbotoxovaná namyslená blondína, čo sa priživovala na svojho bohatého miliardára, sa rozplakala vtedy, keď sme ju už išli spúšťať. S Arthurom a jedným našim kolegom Danielom sme mali čo robiť, aby sme sa nezačali smiať. Ale ten jej manžílek nám tu nechal dvetisíc dolárov, na uzmierenie." začal sa smiať, na čo som ja vypúlila oči ako idiot. Čo bol z divých vajec? Dvetisíc dolárov, len tak pre nič za nič!

,,Koľko?" spýtala som sa udivene s malým náznakom úsmevu.

Zrazu sa z ničoho nič postavil Carlos a podišiel k nám. ,,Timothy, to si pamätám, keď si nám to rozprával: Nie, prosím, rozmyslela som si to! Dajte ma hore! Vytiahnite ma! Nepúšťajte ma!" Carlos sa smeje a ja s Timothym tiež. Postupne sa pridáva Ryan, Thomas a Edward.

,,Kámo, pamätám si na to!" povedal Edward a pomaly si utieral slzy z očí. Začínam sa smiať ešte viac, než pred tým, keď si čo i len predstavím, ako musela tá silikónová bábika kričať. 

V tom sa otvorili dvere, v ktorých stál Jeff s popruhmi na sebe a s helmou na hlave. ,,Čo tu je tak vtipné?" spýtal sa Jeff a zdvíha jeden kútik úst do pobaveného úsmevu.

Ryan si utrel slzy a ako jediný dokázal hovoriť cez smiech. ,,Pamätáš si na tú silikónovú pizdu zbotoxovanú, ktorá minule nechcela skočiť? Vysvetľovali sme Lucy, nech sa ničoho nebojí a spomenuli sme si na tú nádheru."

Jeff vyprskol do burácajúceho smiechu a chytá sa za Arthurove rameno, ktorý sa ako jediný s priblblým úsmevom na mňa škerí.

,,Lucy, už si si zvykla?" pýta sa ma, snažiac sa ignorovať opierajúceho Jeffa. Súhlasne prikyvujem a s pohľadom bohužiaľ-taký-je-život myknem plecom. Arthur ma celým pohľadom hltá, čo mi príde lichotivé, no zároveň nepríjemné.

,,Ale ona bola tak neskutočne vtipná už len tým, ako vyzerala!" vyhŕkol Jeff a udrel Arthura do hrude. Toho Arthura, ktorý ma celý čas pozoruje a usmieva sa.

Jeffov úder s ním ani trochu nepohol, čo mňa by hneď zvalilo na zem.

,,Mám dojem, že už je načase ísť." poznamenal Arthur a nachvíľu odvrátil zrak na Jeffa. ,,Pusti ma, Gutt a vy všetci, prestaňte sa smiať ako násťroční. Z toho ste už vyrástli podotýkam."

Jeff si odkašľal, narovnal sa a snaží sa zachovať chladnú hlavu. Párkrát zažmurkal očami a vydáva sa ku mne.

Tvárim sa vystrašene a cúvam dozadu. ,,Som v poriadku." skonštatuje.

,,Mám dojem, že sa ma snaží napadnúť dospelák s pubertiacky nekontrolovateľným smiechom. Radšej sa budem držať ďalej." usmievam sa a naďalej cúvam dozadu s vystretými rukami pred sebou.

Jeden kútik zdvíha do pobaveného úsmevu. ,,Byť vami, utekám." podotkne a rozbieha sa ku mne.
Nestíham sa z ničoho spamätať, absolútne mu nestíham - nikdy som mu nestíhala! 

,,K nohe, Stone."

,,Čo som ti pes?" pobavene som odvetila a zastala na mieste.

,,Bodaj by nie?" škerí sa a zastáva predo mnou.

Vidím jeho úžasný úškľabok, ktorým ma skrz celé telo prepaľuje a neuniknú mi zvedavé pohľady ostatných... najmä Arthura.

Nakloním sa k nemu a šepnem mu, aby nikto okrem neho nič nepočul. ,,Skáčeš prvý." poviem jednoducho a odtiahnem sa.

,,Dámy majú prednosť."

,,Starší majú prednosť."

,,Som podľa teba starec?"

,,Už som ti to raz povedala."

,,Prestaň." zavrčal.

,,Skočíš prvý, alebo neskáčeme vôbec."

,,Skočíš prvá, alebo neskočím vôbec." zopakuje.

,,Jeffrey!"

,,Lucille?"

Cez Jeffove rameno sa nakláňam a stretávam sa s Arthurovým nečitateľným pohľadom. ,,Arthur!" zavolám otrávene.

Arthur sa otočí na pokojného Timothyho. ,,Timothy!" zvolá.

Tymothy sa na Carlosa otáča s pobaveným úškrnom. ,,Carlos!"

,,Lucy?" vysloví tázavo moje meno a nakoniec sa otáča ku mne. Táto oprašovačka mien prebehla priveľmi rýchlo a pre niekoho aj vtipne.

,,Jeffrey, ja nechcem ísť prvá." prosebne sa naňho pozerám a pochybne mykám kútikom úst. Jeff sa opäť zatvári jeho typickým úškľabkom, podoprie si bradu a tvári sa, akoby premýšľal. Po chvíli otáča hlavu za chalanmi. ,,Vyhovieť žene, alebo nevyhovieť?" spýta sa ich.

,,Kámo, nedaj sa!" povzbudí ho Ryan a ja naňho vrhám vražedný pohľad.

,,Si žena, Lucy, mala by si si stáť za svojím. Za každú cenu." podotkne Arthur - začo som mu momentálne nesmierne vďačná a zdvorilo sa usmeje.

,,Počul si, Jeff," ukážem naňho. ,,Stojím si za svojím, a preto vravím, že skočím druhá." poviem rázne.

,,Ako si dáma praje." veľavýznamne sa usmeje a žmurkne na mňa.
Jeffrey, nerob...

Timothy sa zrazu postaví a prichádza k nám. ,,Tak načo čakáme? Ideme si zalietať."