*Strange life*

5.Kapitola

Jeff:

Pozeral som sa do jej očí. Ešte som nikdy nevidel tak nádherné zelenožlté oči. Nevedel som sa odtrhnúť. Mal som neskutočné nutkanie ju pobozkať. Nemohol, jednoducho som nemohol. Chystal som sa nahnúť, aspoň trochu. Nechcel som, ale nedalo mi to. Zrazu sa rozleteli dvere. Stál v nich Carlos.

,,Rýchlo dole! Našli nás!"

Doriti! Vedel som to. Už keď Carlos staval tento dom som vedel, že raz nás nájdu. Sme v kaši.

,,To nemyslíš vážne!"

Odtiahol som sa od Lucy. Nechcel som, ale musel. Pozrela na mňa nechápajúcim pohľadom.

,,Čo sa to deje?"

,,Pokoj, zostaň tu a zamkni sa. Všetko je ok. Len tu buď a zamkni sa. A do budúcna... dávaj si pozor na chlapa menom Alessandro "

,,Ale..."

,,Jeff poď, rýchlo! Eddie a Tommy to už tam nezvládajú!"

Na nič som nečakal a nechal tam Lucy samú. Musíme ju ochrániť. Veď po nej idú. Predsalen, je to dcéra najväčšej Consigliere na svete.

Zbehli sme dole po schodoch a boli tam piati muži. Dvaja už boli mŕtvy.

Carlos:

Doriti! Čakal som kohokoľvek, ale ich nie. Tommy bol postrelený do ramena ale Eddiemu sa našťastie ešte nič vážne nestalo. 

,,Jeffrey! Ľavý a pravý hák! Ostatné nechám na tebe! Eddie bež s Thomasom preč! Potom sa vráť!"

Nečakal som na ich odpoveď. Na to nebol  čas.

Vyskočil som na stôl a do jednej ruky si vzal pištoľ. Jeden ma chcel streliť, ale ja som to stihol skôr. Zostávali štyria. Jeden bojoval s Jeffom a ďalší sa hodil na mňa. Na nič som nečakal a zabil som ho. Viem, mohol som mu len ublížiť, ale na súcit nebol čas.

,,Jeff za tebou!" Zostávali traja. S jedným Jeff bojoval a ďalší ho chcel zozadu bodnúť nožíkom. Zahnal sa a odkopol ho preč. Bol v bezvedomí, no nie nadlho. Eddie sa ešte stále nevracal. Asi ošetroval Thomasa. Fajn, štyria mŕtvy, jeden v bezvedomí a dvaja stále vporiadku.

Jeff mal z krku ďalšieho. Dal mu zabrať.

Zostal posledný. Automaticky sa po mne zahnal nožom a ja som sa len tak-tak stihol uhnúť. V tom momente, ako bol nôž mimo dosah môjho tela som mu chytil ruku a vykrútil mu ju. V zápätí som mu vykĺbil rameno. S obrovským krikom padol na zem. Podišiel som k nemu.

,,Počuj ty zasran. Odkiaľ si a kto vás sem poslal." šepol som mu do ucha. Zvíjal sa od bolesti na zemi a nevedel zo seba vydať ani hlások.

,,Hovor!" chytil som ho za vykĺbené rameno. Sykol od bolesti. Chvíľu bol ticho, no neskôr začal.

,,Alessandro..."

,,Čo Alessandro?!"

,,Poslal nás Alessandro. Tsss!" opäť sykol od bolesti.

,,Drž hubu! Neľutuj sa mi tu! Odkiaľ si! HOVOR! Prečo vás sem poslal Alessandro?!" stále som ho držal tak, aby sa nemohol ani pohnúť. Ležal na zemi a ja som nad ním kľačal.

,,To vám ne-nemôžem povedať!"

,,Hovor ty zkur..."

Počul som krik. Ženský krik. Lucy!

,,Jeffrey, chyť tohto idiota. Tu máš, pre istotu." podal som mu svoju pištoľ. Chytil si ju do ruky, potočil s ňou na prste a výsmešne si odfrkol.