*Strange life*

24.Kapitola

Lucy:

,,Hej, Lucy, chceš k tomu džús? Kávu? Alebo niečo na ten štýl?" spýtal sa ma Ryan, ktorý sa zmätkovo prechádza cez celú kuchyňu a hľadá džús... alebo niečo na ten štýl.

,,Nechcem, ďakujem." oddýchol si, pravdepodobne preto, lebo doma žiaden džús nie je.

Jedno však nepochopím. Ako to, že sme sa sem nedávno nasťahovali a máme plnú chladničku všeličoho aspoň na mesiac? Každý deň všetko čerstvé, kvalitné a tak ďalej...

,,Krpatá, dnes sa veľmi nenajedz. Máme pre teba prekvapenie." povedal Jeff, ktorý sa spoločne s Edwardom dorútili do kuchyne.
Začula som slovo... prekvapenie. Nie...

,,Aké prekvapenie? Prečo sa nemám najesť?" vysolila som naňho otázky a trochu odsunula tanier palaciniek s ovocím. Výborných palaciniek s ovocím.

Jeff si sadol oproti mne, spojil si ruky a podoprel svoju bradu. ,,Ak ti to poviem, už to nebude prekvapenie." ...a žmurkol.

,,Jeff, ja-!"

,,Neznášam prekvapenia." doplnil ma. ,,Viem o tom, a práve preto ti chcem dokázať, že odteraz budeš milovať prekvapenia. Som si tak presvedčený, že sa Jeffrey Adam Gutt volám!"
Adam?

,,Ďakujem, prešla ma chuť." odsunula som stoličku a chcela sa postaviť, keby mi v tom Jeffova ruka na mojej dlani nezabránila.

,,Jedz, Lucy." rozkázal.

,,Sám si povedal, že sa nemám veľa najesť." oponujem.

,,Ja viem, koľko je veľa a málo. Jedz." prikazuje.

,,Nechcem."

,,Lucille Rose Stoneová, budeš jesť."

Pozerám naňho ako na zjav prekvapená tým, že ma nazval celým menom. Nie je to nijak ohromujúce, ale na svoje stredné meno nie som zvyknutá, keďže Rose ma nikto nevolá a ani dlho nevolal... a Lucille už vôbec nie.

Sadla som si naspäť, hlavu si podopieram do dlaní a porazene pozerám na Jeffa.

,,Ty vieš celé moje meno." skonštatovala som.

,,Jedz." podsúva mi tanier s raňajkami pod nos. ,,Lucille, nebudem sa opakovať."

,,Už sa opakuješ." oponovala som mu ironicky. ,,A nevolaj ma Lucille."

Jeffovi sa na perách vytvoril široký úškrn a bradu si podoprel troma prstami. Zase začínate vašu hru, pán Musíš Jesť?

,,Lucille sa mi páči viac, než Lucy." zasmial sa a pošúchal si sánku. On si vymýšľa!

Zobrala som si vidličku, napichla kúsok palacinky s malou nakrájanou kockou jahody a vložila si ju do úst, pričom sa celý čas pozerám prenikavým pohľadom na Jeffa. Hypnotizuje ma a vžíva sa do role... buzerujúceho... veliteľa? Ani sama neviem, ako to pomenovať.

,,Prestaneš sa na mňa láskavo pozerať?" spýtala som sa protivne, keď som si vkladala tretiu vidličku do úst.

,,Prestaneš sa ty na mňa láskavo pozerať?" zopakoval moju otázku s miernym náznakom ľahostajnosti.

,,Irituje ma to, a už som ti veľakrát vravela, že neznášam-"

,,Ja viem, čo neznášaš a čo naopak miluješ." zakladám si ruky na hrudi a odúvam sa.

,,Napríklad neznášam, keď mi niekto-"

,,Skáče do reči?" doplnil ma s potmehúdskym úsmevom. Toto je vojna, pán Vyzdvihnuté obočie.