7.Kapitola

6.8K 276 8
                                    

Alessandro:

Myslím, že sa z nej zbláznim. Lucy ma raz privedie do šialenstva. Chcel som ju, chcel som všetko čo ponúkala už dávno. Čakali sme iba na smrť jej matky, lebo teraz je ešte vzácnejšia, ako predtým. Nečakal som, že jej smrť príde tak rýchlo. Nikdy predtým som Lucy nevidel. Ani na obrázku. No keď som ju videl prvý krát v podzemí, mal som chuť ju v sekunde vyzliecť. Je neskutočne sexy. Má krivky, ktoré by chcel mať v rukách každý chlap. A teraz ich mám ja. Vždy, keď sa na ňu čo i len pozriem, mám neskutočnú chuť sa s ňou hrať. Keď vidím ten jej ustráchaný pohľad, priťahuje ma ešte viac. Naopak, keď sa hrá na odvážnu a nebojácnu, vidím v nej potenciál. Je neskutočné, ako ju viem zmanipulovať. Ako uverí každej veci, ktorú poviem, ako mi vzdoruje, ako jej vadí, že ju volám cica, kráska a moja. Hrá sa na odvážnu a pritom je bezbranná. 

,,Haló, počúvate ma?!" z myšlienok ma vytrhol Lucyin hlas. 
,,Prepáč cica, nedá sa počúvať ťa a popritom pozerať na tvoje sexy telo, ako po ňom stekajú kvapky potu." žmurkol som na ňu. Už som videl, ako naťahuje ruku, že mi dá opäť facku, ale zarazila sa, ruku uvoľnila, nahlas vydýchla a sklonila hlavu. Veď ona vie, čo by ju potom čakalo.
,,Kašlite na to." povedala popod nos.
Prišli sme k mojej izbe, otvoril som ju a ako správny gentleman sa usmial a nechal ju ísť prvú. Videl som, ako sa opatrne pozrela na mňa a v tom rýchlo prešla do mojej izby. Nebudem si klamať. Moju izbu mám veľmi luxusne zariadenú. Som predsa mafián a navyše bohatý.
,,Čo si chcela?" s otázkou na jazyku som zatvoril dvere a oprel sa o ne. 
,,Nechajte to tak, aj tak to nebolo nič dôležité." povedala a povzdychla si. Bola ku mne chrbtom otočená. Aj tak to z nej dostanem. Ja od nej dostanem všetko, čo len chcem. Či to už dôležité bude, alebo nie. Rýchlo som ku nej podišiel, ovinul ruky okolo jej pása a nosom jej odhrnul vlasy z krku. Svoje dlane mi položila na moje zápästia, aby moje ruky odtláčala od svojho tela, ale ešte viac som ju k sebe pritisol na náznak, nech s tým okamžite prestane. 
,,Mňa nezaujíma, či to bolo dôležité alebo nie. Mne to povieš." vzdychol som jej pri krku. Pocítil som, ako sa začala mierne triasť. Zasmial som sa. 
,,N-naozaj to nebolo d-dôležité." 
,,Naozaj?" spýtal som sa provokačným tónom a perami som sa približoval od krku, cez líco, až k jej perám. Stisk okolo pásu som ešte viac upevnil a donútil ju, hlavu otočiť smerom k tej mojej. Perami som zastavil na jej pravom kútiku úst.  
,,Dobre, fajn! Pýtala som sa vás, kedy bude obed. Hotovo, viete to. Ste spokojný?" zasmial som sa na jej perách. 
,,Vážne, toto si chcela vedieť?" 
,,Áno chcela, prosím pustite ma už!" chcela sa vymaniť z môjho zovretia, ale ja ju nehodlám tak skoro pustiť. 
,,Vieš, že Alessandro dostane vždy to čo chce?" pomaly som ju otáčal čelom ku mne. Ruky som mal stále obmotané okolo jej pása. 
,,Myslím, že áno. Ale jednu jedinú vec nikdy v živote nedostanete!" povedala a zahľadela sa mi do očí.
,,Áno? Prezraď mi akú." popri otázke som sa začal hrať s jej vlasmi. Presne viem, čo chce povedať. 
,,Mňa." povedala s miernym strachom v očiach. Ste naivná, slečna Stone.
Svoje ruky som pomaly presunul na jej zadok a silno ho stlačil. Cukla sebou, svoje ruky presunula na moju hruď  a začala sa odtláčať. Tipické. 
,,Omyl Lucy, ja už mám všetko čo potrebujem. Jeden dotyk, jeden pohľad na teba mi stačí na to, aby som ťa teraz hodil do postele a robil si s tebou čo len chcem." obtrel som sa jej o pery a vdýchol do seba jej vôňu. 
,,Prosím, prestaňte s týmto! Carlos a tí jeho šašovia prídu a nakopú vám zadok! Potom ešte len uvidíte, čo sú zač." zasmial som sa. To snáď nemyslí vážne! 
,,Po minulom incidente s tvojou mamou som sa dostatočne poučil." žmurkol som na ňu a pobavene sa zasmial na jej výraze. Ostala viac, než v šoku. Mala vypúlené oči a pootvorené usta. Mal som veľkú chuť ich ochutnať. Keď vidím tie jej plné, jemné pery, neviem sa od nich odtrhnúť. 
,,A-akom incidente s mojou mamou?" pomaly zdvíhala hlavu, až sme sa jeden druhému pozerali do očí.
,,Tebe tí šašovia naozaj nič nepovedali." nadýchla sa, aby niečo namietla, ale v tom som svoje pery priložil na tie jej. Nebude mi skákať do reči. Pomaly sa zakláňala, aby sa odtiahla, ale ja som sa nemienil len tak pustiť. Kopíroval som jej pohyby. Samozrejme som ju držal rukami okolo pása, aby nespadla. Po chvíli som sa odtiahol, ale stále som ju nechal zaklonenú. 
,,Keď hovorím ja, nikto mi nebude skákať do reči, je ti to jasné?" pomaly prikývla hlavou.
,,Výborne." vrátil som naše telá do pôvodnej pozície, a pustil som ju.
,,Utekaj sa osprchovať. Si celá spotená."
,,Idem." povedala a ráznym krokom išla do sprchy a zatvorila dvere.
,,Mám ísť za tebou, alebo to zvládeš sama?" strnulo otvorila dvere a hodila po mne uterák. 
,,Nemám päť rokov! Osprchovať sa viem aj sama!" silno treskla dverami a zamkla sa. Páni, som fakt dobrý.- pomyslel som si. Sadol som si na posteľ, pozrel sa na uterák a začal sa pridusene smiať.
,,Cica, ale toto je tvoj uterák!" zvolal som na ňu s neustálim sa smianím.
,,No a čo!" ozvalo sa spoza dverí.
,,Mne to je jedno, pokojne sa utri aj s mojím." počul som hlasné povzdychnutie. Po chvili ticha cvakla zámka a dvere sa otvorili. Ale Lucy nikde. 
,,Hoďte mi ho prosím." ozvalo sa z môjho pohľadu prázdnej kúpeľne.
,,Prídi si poň." následne som opäť počul povzdychnutie. Lucy vyšla naštvane z kúpeľne s obmotaným uterákom okolo hrude. Legíny ešte mala. Usmial som sa od ucha k uchu. Natiahol som ruku s uterákom pred seba a následne mi ho aj vytrhla. Bez slova odišla naspäť do kúpeľne a zamkla sa. Ľahol som si na posteľ a relaxoval som. Milujem to dievča. Je bezmocná a popritom veľmi odvážna. Presne toto potrebujem. 

*Strange life*Место, где живут истории. Откройте их для себя