*Strange life*

48.Kapitola

Lucy:

Obaja mafiáni vykríknu a ja upadnem do tmy hlbšej, ako tá najhlbšia jaskyňa. Počujem, ako Ryan na Alessandra nadáva a keď pocítim, že ma zľava vytiahli na niečie kolená, zistím, že to je Alessandro. Ešte som ho stihla započuť, ako povedal: ,,Ak ju chceme zachrániť, musíme sa spojiť a dohodnúť."

Dýchanie sa mi spomalí a v tom na mňa padnú mdloby. Naposledy cítim, ako ma niekto vezme do náručia a ruku mi pritlačí na prsia. Ktovie, možno ma tam aj strelil.

***

Kráčam po lúke. Nie po takej, ako doteraz. Tu sú kvety väčšie, tráva je nádherne zelená a nie je tu žiadne nebo. Mierim k zlatým schodom, ktorých je asi nekonečno. Vystúpim však len na prvé dva a zrazu sa akoby lusknutím prstov ocitnem na bielej ploche. Po krajoch sú zlaté hrubé stĺpy a sú nádherne vertikálne rozmiestnené. Cítim sa tu sama, ale nie nadlho, pretože jeden povedomý ženský hlas zavolá moje meno.

Otočím sa a zbadám ju. Najmocnejšiu Consigliere všetkých čias. Aneb niekto, kto mi neskutočne chýba.

,,Mama!" vykríknem a rozbehnem sa k nej. Chytí ma do svojho náručia a daruje mi jemný bozk do vlasov. Toto mi celý ten čas chýbalo. Objatie od mamy. Cítiť to teplo a vedieť, že už ti nikdy nič nehrozí.

,,Ahoj, srdiečko." povie a pohladí ma po chrbte. Spomeniem si na všetko, čo jej musím povedať.

,,Mami, Jeff... mafiáni... New York... Alessandro."

,,Viem, dieťa. Videla som všetko. Od chvíle, ako ťa Jeff zobral k nim až po ten výstrel. Nemáme veľa času, pretože ty sa musíš vrátiť. Nie si ešte pripravená na smrť. Máš poslanie, ktoré treba dokončiť." chcem namietať, ale mama ma pustí a skočí mi do reči. Chytí ma za obe plecia, aby som sa na ňu pozrela.

,,Mama, oni sú bratia!"

,,Viem, srdiečko. Veľmi sa na Jeffa hnevám, že ti to hneď na začiatku nepovedal a zasypával ťa akurát tak tajomstvami. Potom mu za mňa uštedri jednu facku, ale teraz ma veľmi dobre počúvaj. Čo sa Alessandra týka: V ničom mu never. Ak sa aj posnaží byť súcitný alebo sa bude inak milo správať, nikdy mu nepodľahni, rozumieš, dieťa? Alessandro sa aj u mňa snažil a skočila som mu skoro na všetko. A to som od neho staršia. Srdiečko, mrzí ma, že si sa o mojom živote musela dozvedieť práve týmto spôsobom. Jeffovi som kedysi dávno vravela, že ak by sa mi niečo stalo, nech ťa za žiadnych okolností nespustí z očí. Akoby si bola jeho... kvôli Alessandrovi. Nevedela som, že sa ten chudáčik do teba zamiluje. Áno, dobre si počula. Už od chvíle, čo ťa pobozkal na tom moste. Keď vravím, že som videla všetko, tak som naozaj videla všetko. Aj by som ťa zasypala pár výchovnými radami, ale na to nie je čas."

Ach mami... tak si mi chýbala.

,,Kate som tiež poznala. Je to jediný človek, ktorý myslí ako ty, drž sa čo najbližšie pri nej. Na Jeffa a ostatných sa nehnevaj, pretože tí ti jedine vedia pomôcť. Ak chceš utiecť niekam ďaleko, nemáš kam. Zostaň u Jeffa. Povedz mu tieto tri slová: protezione, felicità, libertà, on bude veľmi dobre vedieť, čo som mu v minulosti hovorila."

Ochrana, šťastie, sloboda...

,,Som veľmi rada, že si sa zdrúzgala už po osemnástke, ale mohla si sa trochu šetriť. Na druhú stranu som bola mierne v strese a zároveň rada, že Jeff na teba dával jakš-takš pozor. A keď som videla Kate... oh bože, išla som zvracať dúhu."

Vtom mamu opäť niekto preruší. ,,Mama, ty ju musíš poúčať aj v nebi, všakže?" zasmial sa. Ten smiech. Smiech, ktorý som naposledy počula ako mladá slečna.