*Strange life*

13.Kapitola

Lucy:

,,O akých peniazoch hovoríš?" poškriabal sa na zátylku.
,,Ty veľmi dobre vieš, o akých peniazoch hovorím. Vy ste zlodeji?" zvýšila som hlas.
,,Nie, sme mafiáni. Žiadni zlodeji." pochytil ma hnev a postavila som sa. On sa mi snáď vysmieva?
,,Lenže mafia je niečo ako zlodejstvo! Lúpež, okrádanie, klamanie, toto ste vy mafiáni. Nie ste žiadne slniečka a viete iba klamať a ubližovať!"
,,Nie všetci sme takí." Jeff zadržiaval hnev a tiež sa postavil. Stáli sme tvárou v tvár.
,,Podľa toho, čo som videla u Alessandra, ste!" štuchla som ho do hrude.
,,Alessandro je iný, bezočivý, namyslený, no hlavne pomstychtivý. Keby sme boli ako on, nikdy by sme sa k tebe nesprávali tak, ako on." nesúhlasne som kývala hlavou.
,,Ste rovnakí."
,,Preboha, Lucy, už to pochop! My nie sme ako Alessandro!"
Ostatní sa na nás pozerali ako na divadlo. Keď si všimli, že to zachádza ďalej, než by malo, postavili sa za nás oboch. Ryan a Carlos sa postavili za mňa, Eddie a Thomas za Jeffa. Jeden z nich ma chytil za ramená a udržiaval na mieste. 
Mala som z toho neskutočné nervy. Mafia nikdy nie je nič pozitívne, sú to okrádači, vydierači a kadečo iné.
,,Nie? Tak mi neklam a povedz mi, o tých kradnutých peniazoch." zhlboka a prerývane dýchal. Chalani ho chytili a tiež ho držali na mieste. Pomaly vydychoval a povoľoval stisk jeho pästí. Porazene si povzdychol. Vypúlil oči na jedného z chalanov za mnou a navzájom si niečo gestikuláciou naznačovali. Spoza mňa prešiel Carlos a postavil sa mi rovno pred nos.
,,Najprv sa upokoj a nechaj ma ti to vysvetliť. Sadni si prosím ťa." dlho som rozmýšľala, či poslúchnem, no nakoniec som si sadla do mäkkej trávy. Ostatní si tiež sadli a utvorili kruh. 
,,Takže," začal Carlos. ,,máš pravdu, každý mafián je v podstate zlý. Lenže nie všetko zlo je zlé. My patríme k tým mafiánom, ktorí kradnú peniaze pre dobré účely nás, ale hlavne ľudstva-"
,,Vy ich kradnete len pre seba-"
,,Nechaj ma dohovoriť, prosím ťa, slúb mi, že ma najskôr vypočuješ." ostala som ticho.
,,Ďakujem. Čiže veci sa majú tak. Mafiu musíš pochopiť a kedže si jej súčasťou, pochopíš ju len vtedy, keď bude mafia pripravená pochopiť teba.
,,A kedy by mala byť pripravená na mňa?"
,,To zistíš iba ty sama a nik viac." 
,,Výborne, cítim sa ako na psychiatrií." chalani sa krátko zasmiali.
,,Ver mi, keby sa z nás stali psychológovia, asi by sme sa navzájom pozabíjali."
Hodnú chvíľu sa chalani smiali, až kým si nevšilmi, že sa na nich pozerám ako na idiotov.
,,Ale teraz vážne." Carlos sa upokojil a rázne upokojil aj ostatných.
,,Mafia je čistá skladačka; žiaden kúsok nesmie chýbať, inak obraz nebude dokonalý." 
A v tom som si to uvedomila. Zarazili ma Carlosove slová.
,,Ja som ten chýbajúci kúsok." šepla som.
,,...Ktorý mafiu ešte neprijal." doplnil ma Jeff. Už to chápem...
,,To preto ma chce Alessandro získať iba pre seba, jeho chýbajúci kus skladačky som ja!"
,,Alessandro plus ďalší iní mafáni. Lenže, ty nesmieš byť súčasťou ich skladačky, ich hry, inak to bude znamenať veľké nebezpečie pre Cossa Nostru, capisci, Lucy?" vzdychla som.
,,Capisci, Jeff."
Nastalo dlhé trápne ticho, ktoré našťastie prerušil Ryan.
,,No nesďme tu ako nejaká kôpka nešťastia a hor sa do bazéna!" všetci sa ako na povel pozreli na mňa.
,,Dajte mi s tým pokoj." vstala som a smerovala do domu.
,,Hou, hou, hou, počkaj." Thomas ma chytil za ruku a za ním sa týčil Jeff, ktorý ma chytil za druhú.
,,Čo robíte?" rozpačito som sa spýlala do vzduchu.
Jeff mi zobral obe ruky, postavil sa za mňa a dal mi ich za chrbát. Držal ma ako nejakého väzňa. 
,,Tak ľahko ťa to neminie." zasmial sa pri mojom ramane.
,,Či už plavky máš alebo nemáš, mne to je jedno." ešte pevnejšie mi chytil zápästia do jednej dlane, a druhú ruku si ovinul okolo môjho tela, aby som mu nemohola utiecť. Preboha, ako to robí? Prečo je tak silný?
,,Prosím ťa, pusti ma."
,,Žiadne také."
,,Preboha, aspoň sa na mňa toľko nelep!" mierne som sa mu uvoľnila. Jeff sa rozhodol kráčať so mnou pozdĺž záhrady. Ostatní zostali sedieť na tráve a pozorovali nás, ako sa im vytrácame z dohľadu. Mali na sebe svoje typické úškrny, akoby niečo plánovali. Skvelé.
,,No prepáčte slečna, neurazil som vás?"
,,Ha-ha-ha, veľmi vtipné." ironicky som napodobnila smiech.
,,Ja viem, ja som od prírody vtipný."
,,Jeff, osobný priestor ti nič nehovorí?" začala som ho odtláčať od seba všetkými časťami môjho tela a šklbala som rukami.
,,V tomto prípade rozhodne nie."
,,Tak sa s ním v tomto prípade zoznám." ešte viac som sebou mykala, no s ním to stále nič neurobilo. Kráčal ďalej s mojim telom a rukami za chrbtom. Stále som si pripadala ako väzeň. Pri pohľade na bazén s priezračnou vodou, cez ktorú som videla až na dno, sa mi naplo telo. Jeff sa na mojej vonkajšej reakcií zasmial a ako naschvál, keď sme prechádzali okolo bazéna spomalil až nakoniec zastavil. Toto absolútne neveští nič dobré...
,,Nemám náladu sa zoznamovať. Zostaň stáť." pustil mi ruky a postavil sa predo mňa. Ustúpila som o malý krok vzad.
,,Vráť tie nohy tam, kde boli." žmurkol na mňa. Ostala som stáť na mieste.
,,Jeff, čo chceš robiť?"
,,Najprv sa postav tam, kde si stála." nechápavo som sa naňho pozrela a urobial krok vpred.
,,Šikovná, Lucy." uškľabol sa, chytil môj náhrdelník do ruky a jedným šklbnutím ho roztrhal.
,,Si normálny? Ten bol matkin!" šokovane som sa chytila za dekolt.
,,Pokoj, toľko náhrdeľníkov som už roztrhal. Viem ich trchať tak, aby som ich zas aj opravil. Napríklad tento, budem opravovať už po štvrtý krát." držal ho v jednej ruke.
Natiahla som poň ruku a v tom ju Jeff automaticky odtiahol.
,,Prečo blbneš?" opäť som sa poň natiahla a naháňala som Jeffovu ruku. Zastavila som a ocitla sa chrbtom k bazénu. Nie, nie, prosím nie!
Kráčal dopredu s neodolateľným úškľabkom na tvári. Automaticky som cúvala a držala sa jeho hrude. Pozerala som sa mu do očí s prosebným pohľadom.
,,Stoj, prosím!" zastal.
,,Vieš o tom, že som mafiánsky veštec?" skrivila som jedno obočie.
,,Mám víziu, že o chvíľu ma bude naháňať nahnevaná, mokrá mafiánka." zasmial sa a za ramená ma postrčil rovno do vody. Potopila som sa a bola vďačná za to, že dočiahnem na dno.
,,Sei un idiota, Jeffrey!" kričala som talianksé nadávky.
,,E 'stato un piacere." dlaň si priložil k ústam, cmukol a urobil veľký oblúk rukou; poslal mi vzdušnú pusu.
Doplávala som ku kraju bazéna, rukami sa zaprela a vyliezla von. Jeff sa na mne smial.
,,Ajajaj." uvedomil si, že bežím rovno k nemu.
Rozbehol sa. Bol o trochu rýchlejší ako ja, no to ma nezastavilo.
,,No kde si, nechcem bežať iba v pokluse!" zvolal na mňa. Svoje tempo zrýchlil, no ja som už lapala po dychu. Ignorovala som to a zrýchlila som.
Pomaly sme obehli celý dom, keď v tom sa spoza rohu na mňa vyvalil Edward aj s uterákom v ruke, akoby bol toreádor, ktorý chce nahnevať svojho býka, až na to, že mňa do toho uteráku zabalil a zastavil ma. Držal ma v jeho pevnom náručí a nehodlal stisk povoliť. Jeff pomaly kráčal k nám.
,,Vravel som ti, že som mafiánsky veštec." uškľabol sa.
Vytrhla som svoju ruku spod uteráku a vlepila mu silnú facku. Edwarda som zasiahla svojimi mokrými vlasmi do tváre. Edward sa zasmial a Jeff sa chytil za líce. Môj hnev sa čím ďalej, tým viac zvyšoval, div mi z uší nesyčala para.
,,No tak zlato, máš to za sebou." uškŕňal sa Jeff.
,,Áno, som mokrá a vy ste splnili vašu dlhodobú túžbu, ste spokojní?!" kričala som.
,,A ty ma pusti!" otočila som hlavu na Edwarda, ktorý ma pustil, no uterák mi ešte viac obmotal okolo ramien.
Postavil sa k Jeffovi a obaja si ma premeriavali pohľadom. Prišli k nám aj Ryan, Thomas a Carlos.
,,Podľa tvojho kriku a vzhľadu usudzujem, že ťa tam Jeff už strčil." skonštatoval.
,,Výborne Sherlock! A teraz uhnite, idem do sprchy." odstrčila som ich a vybrala sa do domu.
,,A nechceš sa radšej umyť v bazéne?"
,,Veľmi vtipné, Jeff!" zakričala som naňho. Opäť mi poslal vzdušnú pusu a ja už som zmyzla za dverami domu. Išla som hore po schodoch do hornej kúpeľne a pre istotu sa zamkla. Nikdy nevieš, kedy na teba vybafne jeden z tých úchylov.
Vyzliekla som si všetky mokré veci, schovala sa v sprchovom kúte a zavrela matne priesvitné dvierka. Táto kúpeľna bola obrovská, to isté aj sprcha a vaňa, o jacuzzi ani nehovorím. Zapla som teplú vodu a nechala sa unášať vo vlastných myšlienkach. Pozrela som dole a uvidela malý ružovo-čierny sprchový gél, šampón a kondicioner. Nič viac, nič menej. 
Zobrala som do rúk sprchový gél a uvidela malý, trochu rozmočený lístoček. Bolo na ňom nakreslené srdiečko. Oni si zo mňa strieľajú?
Lístoček som pokrčila a namočila do vody. Hneď sa rozmočil a nechala som ho ísť večne dlhou cestou do odtoku.
Naniesla som si malé množstvo sprchového gélu a umyla sa. Ešte chvíľu som zostala pod teplou vodou, no tá chvíľa bola príliš dlhá. Zastavila som vodu, hodila na seba uterák, ktorý bol prevesený cez okraj sprchy a vyšla von. To, čo som uvidela na zemi ma nielenže prekvapilo, ale rovno šokovalo. Predo mnou bolo položené moje nové oblečenie, čo som si dnes kúpila a na jednom veľkom papieri A štvorky bolo napísané: S láskou Ryan - :)
Zobrala som veci do ruky a poobzerala sa po kúpeľni; mala som pocit, že tu niekde ten zmrd je. Keď som sa uistila, že som v kúpeľni sama, obliekla som sa, vzala papier do ruky a vyšla von.
,,Ryan, ty debil!" kričala som do chodby. Nikto nikde. Zbehla som dole po schodoch a uvidela, ako leží na gauči a s úškrnom na tvári ma pozoruje. 
,,Čo je? Zabudla si si zobrať oblečenie a v uteráku by si asi nechcela pobehovať pred piatimi chalanmi."
,,Ale prečo si mi to nemohol nechať pred dverami? A vôbec, ako si sa dostal dovnútra, veď som sa zamkla, a ešte som sa uisťovala, či mám fakt zamknuté!" jeden kútik úst sa mu vykrútil do pobaveného úsmevu. Podišiel ku mne, zdvorilo sa uklonil a nastavil predo mňa ruku s dlaňou vytočenou hore.
,,Slečna Stone, dovoľte, aby som sa vám predstavil. Ryan Jenkins, osobný otvárač zamknutých dverí."
,,Jenkins?"
,,Také moje priezvisko je." 
Jenkins... Jenkins...
,,Ryan Jenkins?"
,,Výborne, slečne Stone." zdvorilo sa usmial.
,,Ďakujem, pán Jenkins." zdvorilosť som mu opätovala.
Zrazu sa pri nás zjavil Edward.
,,Ale čo, pán alá gentleman sa nám predstavil." pri pomenovaní alá gentleman sa Edward vtipne uklonil, akoby napodobňoval gentlemana.
,,Edward?" spýtala som sa.
,,Áno?"
,,Keďže mi už pán Jenkins povedal svoje priezvisko, aké sú tie vaše?" uškrnul sa.
,,Prečo by som ti to mal povedať?" ...nezahrávaj sa, Eddie.
,,Pretože vy o mne viete všetko a ja o vás neviem nič. A navyše ma to zaujíma." povedala som sladkým hláskom.
,,Hmm, premýšľam... tak dobre. Edward Dale, k vašim službám."
,,Teší ma." usmiala som sa. 
,,A ostatných priezviská?"
,,Prečo sa ich to neopýtaš sama?" na otázku mi odpovedal otázou.
,,Prečo mi to jednoducho nemôžete vy dvaja povedať?" odvetila som.
,,Myslím, že od nich to budeš chcieť počuť viac, než od nás."
,,Nie je to jedno?" pregúľala som očami.
,,Fajn, ak inak nedáš. Ryan, zober to dievča, ideme za chalanmi." 
,,Bude mi cťou." premeriaval si ma pohľadom.
,,Čože-" začala som kričať a kopať, pretože ma Ryan zobral na ruky a prehodil cez plece ako nejakú handru. To mi pripomenulo naše zoznámenie pri bare, akoby som ja bola tá handra, čo vysí cez Ryanovo plece.
,,Ryan doriti, ja viem chodiť aj po vlastných!"
,,Smola, Krpatá, si príliš náročná." zasmial sa.
,,Sú na záhrade, Jeff a Thomas hrajú bedminton." Vyhlásil Edward ukazujúc na bedmintonovú sieť.
Zastavili sme na mostíku, cez ktorý ma Ryan ževraj zo srandy vyklonil, hlavou smerom do vody.
,,Prestaň, si normálny?!" zo strachu som kričala. 
,,Hups..." mierne povolil stisk, a zas ho opäť upevnil. Skoro som mu vypadla.
Podišli sme k chalanom a Ryan ma konečne pustil na zem.
,,Ty. Si. Hrozne. Hrozný!" za každým slovom som ho silno udrela.
,,Áu, nerób, veď budem mať modriný." vravel umrnčaným hlasom.
,,Čo sa to tu deje?" podišiel za mňa Jeff a chytil ma za ruky, aby Ryan už neschytal žiadne modriný.
,,On ma provokuje!" ukázala som naňho prstom.
,,Ona ma mláti!" tiež na mňa ukázal a odul ganby.
,,Obaja sa chováte ako deti." vyhlásil Jeff s úsmevom na perách.
,,Prečo ste sem vlastne prišli s Lucinim krikom? Nešlo to bez toho?" 
,,Slečna Stone chcela vedieť vaše priezviská, páni. Naše už vie." ukázal na seba a na Edwarda. Jeff si otočil moju tvár oproti tej jeho a zatváril sa decentne. 
,,Áno? Tak si vás, slečna Stone, trochu otestujeme. Aké priezvisko má tento zmrd?" ukázal na Ryana.
,,Jenkins." hrdo som sa usmiala.
,,Oh, výborne. A tento tu?" ukázal zas na Edwarda.
,,Dale. Edward Dale." opäť som sa hrdo usmiala. Nasadil zvodný, no zároveň pobavený úškrn.
,,Ale čo, detektívka Stone, to by sa mi páčilo." obmotal si ruky okolo môjho pása.
,,Pokoj Jeffrey, nechaj to dieťa trochu vydýchnuť."
,,Aké dieťa?" oháčila som sa. Inštinktívne som ho chytila za ruky... Takéto niečo som ešte nikdy nezažila... je to... úžasné.
,,Myslím, že toto dieťa už dieťaťom nie je."
,,Dobre, prestaňme teraz riešiť moje dospievanie." otočila som tvár na Jeffa. ,,Rada by som vedela aj vaše priezviská."
,,A načo ti to bude?" zavrčal do môjho ucha. Odstrčila som jeho telo od toho môjho, založila si ruky na hrudi a sebavedomo našpúlila pery.
,,Nezabúdaj, že teraz patrím k vám." bohužiaľ...
,,A ty nezabúdaj, že ako správna mafiánka by si si takéto veci mala vedieť zistiť.To je základ." ospravedlňujúco sa usmial.
Podišla som k Eddiemu. ,,Edward, aké je jeho priezvisko?"
,,Gutt."
,,Výborne." potľapkala som ho po líci.
Vrátila som sa k Jeffovi a postavila sa priamo pred neho.
,,Teší ma, pán Gutt." 
,,Si pekelne prefíkaná."
,,To je moja najobľúbenejšia vlastnosť." odmlčala som sa.
,,Thomas?"
,,Moje priezvisko si len tak nezistíš, a vy," ukázal dookola na všetkých. ,,buďťe ticho."
Chalani obranne zdvihli ruky a nasadili vystrašený výraz.
,,Vporiadku, tvoje priezvisko si môžem zistiť hocikedy... Inak, prosím ťa, podáš mi tvoju peňaženku? Mám tam v nej ten gombík, ktorý mi v obchode zo zadného vačku kraťosov vypadol." zatváril sa prekvapene, no potom si sponenul.
,,Ah, jasné." vytiahol ju a s úsmevom mi ju podal. Hrdo sa pozrel na chalanov, zatiaľ, čo ja som si vybrala svoj odtrhnutý gombík a pozrela jeho občianský preukaz.
,,Thomas Ross." zahlásila som a jedným očkom sa pozrela na Thomasa. Otočil sa a zarazil sa. Ohmatal si vačky svojich nohavíc a zistil, že držím v ruke jeho občianský preukaz.
,,Hej, vráť mi to! To je môj... Bože, ako sa to volá... tá kartička identity! Predsa viete, čo myslím!" všetci sme vybuchli do veľkého rehotu.
,,Kartička identity? Thomas, nezmätkuj toľko."
Vrátila som jeho občianský do peňaženky a podala mu ju. Jeff a Ryan si utierali slzy spod očí.
Zrazu k nám pribehol Carlos, celý zadychčaný a unavený. Všetci sme sa ako na povel upokojili a s obavami v očiach pozreli naňho.
,,Teraz nie je čas na žarty, zbaľte si všetci všetko, už nemáme veľa času! Alessandro ide po nás! Zajtra sa sťahujeme, bezpodmienečne!" 
Jeff sa na mňa ustráchane pozrel.
Zmeravela som. 

---

Takže, nebudem tu už písať kilometrové názory k tomu :D :) Mooc vám ďakujem za všetko ♥ Na obrázku máte ich terajší dom s bazénom a neskôr pridám aj ich nový, máte sa na čo tešiť :) ♥ 

#Mííša :)