*Strange life*

11.Kapitola

Lucy:

,,Krpatá, vstávaj." niekto mnou zatriasol. Pomaly som otvorila oči a uvidela nad sebou Jeffa... Bez trička? Do riti.
,,Hmm?" zamrmlala som.
,,Vstávame, je desať hodín." opäť mnou potriasol, podišiel k oknu a odostrel rolety. Slnko mi udrelo do očí, na čo som sa automaticky prevalila na druhý bok a perinu si natiahla až po hlavu.
,,Žiadne také, dnes ideme do mesta a potom si pôjdeš zaplávať." strhol zo mňa perinu a na informáciu, že si pôjdem zaplávať som sa prudko posadila.
,,Čože si potom pôjdem?" vypúlila som naňho oči. Na mojom výraze sa zasmial.
,,Zaplávať. Keď už sme o tom včera hovorili, tak prečo nie?" opäť sa zasmial a oprel sa o stenu.
Vstala som a všimla si, že mám na sebe nejaké dlhé biele tričko až po kolená. Pozrela som naň nechápavím pohľadom a otočila sa na Jeffa.
,,Ako som sa sem dostala?" na tvári sa mu pohrával úškrn a zahľadel sa, akoby spomínal.
,,Bola to fuška, to ti poviem. Popritom, ako sme si ešte pozerali detaily ohľadom nášho nového domu, si na mne zaspala. Nechceli sme ťa budiť, tak sme ťa prezliekli do môjho trička, aby sa ti pohodlnejšie spalo-"
,,Vy ste ma prezliekali?!" skočila som mu do reči.
,,Neboj, sme slušne vychovaní, a spodné prádlo sme ti nechali. A nič podrobnejšie sme ani nezisťovali." usmial sa od ucha k uchu a pokračoval.
,,Keď sme ťa prezliekli, bol to boj. Eddie plánoval, že každý ti chytí jednu končatinu a tak sa s tebou vyšplháme hore. Samozrejme som ho hneď zarazil a zobral ťa na ruky, ako nevestu. Dlho sme sa hádali, do akej izby pôjdeš, lebo samú sme ťa nechceli nechať. Nakoniec vyhral majestátny Jeffrey a spala si u mňa." opäť som naňho vypúlila oči, na čom sa krátko zasmial.
Robili sme okolo teba hluk, no ty si spala ako drevo, za to ťa obdivujem."
,,A vôbec, kde skončilo oblečenie od Alessandra?"
,,Vyhodili sme ho." nevinne sa usmial.
,,Výborne." odmlčala som sa.
,,Ja mám vcelku dobrý spánok." pochválila som sa a opäť si ľahla do postele. Po chvíli som pocítila, ako si ku mne niekto ľahol a obmotal si ruky okolo môjho pása. Povzdychol si.
,,Niečo som ti predsa povedal, buď to pôjde po dobrom, alebo po zlom." zasmial sa pri mojom uchu. Nabehla mi husia koža.
,,Lenže mne sa ešte nechce vstať!" pomrvila som sa.
,,Takže ono to so mnou nechce ísť do mesta? Napríklad kúpiť si nové veci?" natisol sa ešte viac na mňa.
,,Ale chcem ísť, lenže nie teraz." pretočila som sa na brucho a hlavu si zaborila do vankúša.
,,Nuž, asi to pôjde po zlom." vstal z postele.
Netrvalo dlho a už som pocítila jeho silné ruky, ako ma prevaľujú na chrbát a hneď na to ma aj zdvihol, ako nevestu.
,,Jeff, no tak, mňa to už nebaví!" Naozaj, akoby som nevedela chodiť.
,,Vravel som, keď to nepôjde po dobrom, pôjde to po zlom. A navyše-"
,,Jeff! Vyhŕňa sa mi tričko! Veď mám pod tým iba nohavičky, sakra!" skočila som mu do reči a kopala nohami ako zmyslov zbavená.
,,Vadí to niekomu?" začal sa smiať na plné hrdlo.
,,Mne áno, do riti! Jeffrey, daj ma dole!" pomaly ma položil na zem. Ani som sa nenazdala a zrazu som sa ocitla v obývačke. Chalani na mňa nechápavo pozerali.
,,No tak brácho, to ju nemôžeš nechať na pokoji?" posmešne sa spýtal Ryan spoza gauča.
,,Vydeli ste niečo?" spýtala som sa histericky. Všetci sa naraz zasmiali. Samozrejme, to by som nebola ja a nezačala sa červenať.
,,Pokoj, veď si červená, ako paprika." ohlásil sa Eddie z kresla.
,,To nie je vtipné! Tak, videli ste sakra niečo?" náhlila som.
,,Nevideli." povedal Ryan so smutným výrazom v tvári.
,,Idiot."
,,Nie náhodou Somár?" usmiala som sa.
,,Nie, si idiot." odmlčala som sa. Radšej zmením tému.
,,V čom pôjdem do mesta? Kedže ste aj posledné oblečenie vyhodili, ktoré ani nebolo moje?" spýtala som sa. Otočila som sa na Jeffa s otázkou v očiach.
,,Nooo..." poškrabal sa na na hlave a tváril sa, že premýšľa.
,,Nooo?"
,,Nooo... zostalo nám tu pár vecí po tvojej... matke." po poslednom slove som sa zhlboka nadýchla a vydýchla.
,,My tu máme veci po Marry?" spýtal sa Ryan.
,,Ty- ty si moju matku poznal?" spýtala som sa Ryana. Postavil sa a podišiel k nám. Chytil ma za obe ramená a zahľadel sa mi do očí.
,,Lucy, ona mi bola ako vlastná matka." odmlčal sa.
,,V poriadku, nemusíš o tom hovoriť." priateľsky som sa usmiala. Pustil ma a tiež sa usmial.
,,Jeff, ukážeš mi teda tie veci?"
,,Jasné."
Vyšli sme hore po schodoch cez pár chodieb až k Jeffovej izbe. Otvoril dvere a nechal ma vstúpiť ako prvú. Sadla som si na posteľ, v ktorej som ešte pred pár minútami ležala. Nakoniec predsalen vyhralo pohodlie a ľahla som si na chrbát. Ruky som si spojila pod hlavou a zahľadela sa do stropu. Jeff išiel zatiaľ do inej miestnosti pravdepodobne po oblečenie. Zavrela som oči a relaxovala.
Po chvíli som počula otváranie dverí a kroky, ktoré smerom k posteli.
,,Ale čo, slečna Vždyhyperaktívna je nebodaj unavená." otvorila som oči a pozrela naňho pohŕdavým pohľadom. 
Sadol si ku mne a nasadil svoj typický úškľabok. Celú si ma premeriaval pohľadom.
,,Čo je?" náhlila som.
,,Práveže vôbec nič." zasmial sa a oblečenie od mamy mi hodil priamo do tváre.
,,Na, vyber si niečo." usmial sa a postavil sa. S veľkou nechuťou som sa postavila aj ja a pozrela som na oblečenie.
Musím priznať, moja mama mala veľmi dobrý vkus na obliekanie a toto nie je výminkou. Našla som rôzne nádherné kúsky oblečenia. Počas môjho prezerania zo mňa Jeff nespustil oči.
,,Prečo sa tak pozeráš?"
,,Možnože chcem." uchechtol sa.
,,Možnože mi to vadí."
,,Možnože mi to je jedno." uškľabol sa. Hodila som po ňom menší vankúš a ignorovala ho.
Z hromady vecí som si nakoniec vybrala biele tielko, slaboružové až matné rifľové šortky a kvetinový cardigan. Uvidela som aj náhrdelník, ktorý sa k tomu perfektne hodil.
,,A spodné prádlo, nič?" zasmial sa.
,,Ale veď, tu žiadne nie je."
,,Oh, tak to bude musieť ísť Lucy na ostro." teraz už vybuchol smiechom.
,,To nie je vtipné! Môžem ísť aj v tom, čo mám teraz na sebe." ukázala som na moje telo zhora nadol.
,,Som nevedel, že si taká čistotná." povedal sarkasticky.
,,A čo mám robiť?" rozhadzovala som rukami.
,,Choď na ostro." neustále sa smial. Zodvihla som sa a podišla k nemu. Tváril sa, akoby sa bál a pomaly cúval dozadu s vystrašeným výrazom v tvári.
,,Ne-pôj-dem na ostro!" za každou pauzou som ho štuchala prstom ho hrude. Ďalej cúvať už nemohol, lebo ho zastavila stena. Zdvihol obranne ruky a vypúlil oči.
,,Komu to vadí?" zasmial sa.
,,Mne! Mne to vadí!" snažila som sa nesmiať a Jeff to na mne videl. Začal ma štekliť na mojom citlivom mieste - pod rebrami.
,,Nemusíš ten smiech v sebe dusiť."
,,Nie- nie p-prosím!" začala som ho mlátiť a brániť sa.
,,Ten nádherný úsmev by si nemala skrývať."
,,Do-dobre, n-nebudem...aaa!"
,,Sľubuješ?" šibalsky sa usmial.
,,Áno, l-len už pre-prestaň, prosím!"
,,Stačilo len pekne poprosiť." pustil ma a opäť sa uškľabol.
,,Prosím?!"
,,Nepros už toľko." žmurkol na mňa.
Zostala som nemo stáť. prečo on má tak dobré argumenty?
,,Idem sa obliecť." otočila som sa chrbtom k nemu a zobrala si kúsky oblečenia, ktoré som si už pred tým vybrala. Prehrabávala som veci, až som nakoniec vytriedila všetko.
,,Ehm, ehm..." ozval sa Jeff, ktorý si opäť chcel získať moju pozornosť. 
,,Áno?" otočila som sa a uvidela, ako sa na jeho prste kníše biele spodné prádlo. Mal na tvári svoj typický úškľabok. 
,,Nechcela by si k tomu toto?" podišla som k nemu a nahnevane mu veci vytrhla z ruky, ktoré som hodila na posteľ
,,Odkiaľ to máš?" 
,,V čarovnom šuplíku nájdeš všetko." 
,,Gratulujem, ty čarovný šuplík. Mohol by si vypadnúť von, prosím? Chcem sa prezliecť." strkala som do jeho hrude, smerom ku dverám. 
,,Vyháňajú ma z vlastnej izby? No to je ale drzosť." vravel urazene ale zároveň s úsmevom na perách.
,,Chcem sa prezliecť a nepotrebujem, aby ma niekto obkukával." tlačila som do jeho hrude, no s ním to ani nepohlo.
,,Sakra, prečo-musíš-byť-tak-silný?"
,,Prosím ťa, som mafián. A ako vidím teba, ty by si ani muche neublížila." pustila som ho a mierne sa odtiahla. Založila som si ruky na prsiach a ľahko si podupkávala nohou.
,,Ani muche?" tiež si založil ruky na hrudi.
,,Ani muche." udrela som ho do hrude a opäť ho vytláčala von. Samozrejme, stále ako socha a ani o krok vzad sa nepohol.
,,Chceš ísť do toho mesta?" zmenila som tému.
,,Samozrejme, že chcem."
,,Tak prosím ťa, choď von." opäť som ho zatlačila smerom von a opäť to s ním ani nehlo.
,,Jeff, ja sa nechcem vyzliekať pred tebou." pozrela som naňho prosebným pohľadom.
,,Hmm... čo za to?" palcom a ukazovákom si pošúchal bradu.
,,Čo za čo?" 
,,Za to, že pôjdem von." zdvihla som jedno obočie.
,,Čo by si za to chcel?" uchechtol sa, chytil moju tvár do dlaní, pomaly sa naklonil a dal mi letmú pusu na pery.
Odtiiahol sa a usmial sa.
,,Čakám ťa dole." žmurkol a zavrel za sebou dvere. Ostala som stáť ako priklincovaná s pootvorenou pusou. Pomaly som sa spamätávala, otočila sa na päte a podišla k mojim veciam. 
Vyzliekla som si tričko, vymenila spodné prádlo, obliekla si rifľové kraťasy a biele tielko. Na vrch som si dala kvetovaný cardigan a ozdobila náhrdelníkom.
Išla som do veľmi moderne zariadnej kúpeľne a pozrela sa na svoj odraz do zrkadla. Prstami som si prečesala vlasy a tvár si opláchla vodou.
,,Stone, ty si naozaj sprostá." povedala som svojmu odrazu v zrkadle. Pokrútila som nad sebou hlavou a vyšla z kúpeľne a zároveň aj z izby von. Zišla som dole schodmi a uvidela vonku  
naštartovaný biely Range Rover. Pozrela som nechápavo na Eddieho, ktorý už sedel za volantom a kýval mi. Ukázala som na dvere s otázkou, kde sú kľúče.
,,Iba ich zabuchni!" zvolal na mňa Eddie.
,,Okej!" zabuchla som ich a vydala sa k autu. Na mieste spolujazdca sedel Tommy a vzadu bol Ryan. Otvorila som dvere a sadla si k Ryanovi.
,,Kde sú Carlos a Jeff?" 
,,Idú s Audinou." povedal Ryan a ukázal dozadu na čierne auto za nami. 
Prikývla som a vyrazili sme. 

***