HEARTBEAT

Part 1.

"Tarra !"
"Čo ?" vyštekla som a prudko sa otočila. Hneď som to, ale oľutovala. Na mojom líci som pocítila prudké štípanie. Rychle som sa chytila za líce a pozrela na ňu dosť nepríjemným pohľadom.
Ona mi dala facku!
"So mnou sa takto rozprávať nebudeš !" zvýšila hlas.
"Ty !" zdvihla som ukazovák. "Nie si moja matka ! Nemáš mi čo rozkazovať !" zasyčala som odporne. Ostala ticho, tak som pokračovala. "Ty si si myslela, že ja som taká sprostá ? Keď už si chcela, aby som to nevedela, nemala si tie papiere nechávať na tak primitívnom a viditeľnom mieste, ako je tvoj šatník !" povedala som trochu miernejšie.
"O čom to do pekla hovoríš ?"
Áno, áno hraj sa na sprostú !
"Celých 17 rokov," vzdychla som. "Si ma klamala. Celých 17 rokov si mi nedokázala povedať pravdu. Celých 17 rokov !" zakričala som a slzy sa mi začínali tlačiť do očí. "Nemáš na to slov, čo ?" čakala som na jej odpoveď, no márne. Utrela som si padajúcu slzu a vyšla hore do mojej izby. So vzlykaním som zamkla dvere a rozbehla sa ku skrini.
Je mi jedno, že budem mať o týždeň len 17. Odtiaľto vypadnem ! Pôjdem ku starkej, teda nie je to moja biologická starká, ale nikam inam ísť nemám.
Tľapla som sa po čele v domienke, že sa rozprávama sama so sebou. Zo skrine som vytiahla veľkú cestovnú tašku a všetky moja kufre. Nahádzala som do nich všetko moje oblečenie a prešla som do mojej kúpeľne. Vzala som odtiaľ všetku kozmetiku a hodila som ju do jedného z kufrov s mojím oblečením. Pyžamo, ktoré som si ešte nestihla zabaliť som vzala do ruky a kráčala do kúpeľne. Dvere som zamkla. Podišla som k zrkadlu a pozrela sa na seba. Pravdu povediac, trochu som sa aj zľakla odrazu v zrkadle. Na mojej tvári boli jasné známky po plači. Roztečená špirála, červené oči a spuchnutá tvár. Poviem vám, teraz by sa ma zľakol aj Yetti. Dôkladne som si umyla tvár a poriadne sa odlíčila. Lepšie. Podišla som ku sprchovaciemu kútu a pustila som vodu, aby sa tá v hlavici zohriala. Vyzliekla som sa z oblečenia a hodila som ho do koša na špinavé prádlo. Bolo mi jasné, že ho budem musieť vyberať aby som ho zbalila, ale to mi teraz bolo fuk. Pomali som vliezla do kúta a pustila na seba horúcu vodu. Bolo to ukľudňujúce. Milujem horúcu sprchu po ťažkom dni. Vodu som vypla a na ruku som naniesla šampón, ktorý som si v masírovala do pokožky hlavy. Počkala som pár minút a šampón si z hlavy zmyla. Tento proces som zopakovala. Keďže ja si hlavu umývam výlučne ráno. Po umytí hlavy bolo na rade telo. Na hubku som naniesla sprchový gél a následne si umyla celé telo. Prúdom horúcej vody som všetku penu z môjho tela zmyla a vyšla som zo sprchy. Okolo tela som si obmotala uterák, podišla som k zrkadlu a pozrela sa na svoj odraz. Vyzerám normálne, koľké šťastie ! Falošne som sa usmiala nad svojím sarkazmom a bez ďalších sprostých myšlienok som si umyla zuby. Vlasy som si zabalila do turbánu, aby rýchlejšie uschli. ôkladne som si vysušila telo, obliekla som si spodné prádlo a pyžamo, ktoré pozostávalo z krátkych kratasov a trička na pupok. Unavená a nenávidená sa za to, že musím vstávať ráno o štvrtej som sa presunula do mojej izby. Poobzerala som sa po izbe, či som niečo nezabudla, ale nie všetko bolo v kufroch. Podišla som k radiátoru, vymotala si vlasy z osušky a zavesila ju naň. Pristúpila som k posteli a ľahla si pod perinu. do ruky som vzala mobil a nastavila si budík na 04:00 a.m. (Ak to tak je .. v tomto sa nevyznám :/) aby som náhodou nezaspala. Mobil som položila na pôvodne miesto, zhasla som lampičku na nocnom stolíku a pomaly som zaspala.

***

Zobudila som sa na hrozný treaskot a buchot.
"Mne asi nie je súdené odtiaľto utiecť," povzdychla som si. Pozrela som na mobil koľko je hodín, bolo niečo po polnoci. Ešte môžem spať, koľká radosť. Zatvorila som oči a snažila sa zaspať, ale čosi zase buchlo. Či sa mi chcelo alebo nie, vstala som z postele a podišla som k dverám, ktoré som odomkla. Bolo mi naozaj úplne jedno, že som mala vlasy na všetky svetové. Hlavu som vystrčila z dverí a poobzerala som sa po dlhej chodbe.Nikde nikto. Asi sa mi to len zdalo. Išla som zatvoriť dvere, keď som zrazu začula ...

Tak, toto je prvý diel. Trošku kratší (Keď je krátky :D :D) pre začiatok, aby som vedela koľký to budú čítať. Zajtra pridám ďalšiu ak sa vám to bude páčiť ;)
DeMi