HEARTBEAT

Part 39.

Ospravedlňujem sa, že ste museli na časť čakať až týždeň, ale nemala som času. Sorry .. Prajem príjemné čítanie ..

Tarra:

Nastalo medzi nami ticho. Neviem či ho to až tak zaskočilo, alebo premýšľa nad tým či je to správne. Každopádne som rozhodnutá ! Neviem či na to budem mať vôbec odvahu, ale za pokus to stojí. Aj tak od toho veľa neočakávam.

"A si si tým istá ?" opýtal sa so zatajeným dychom. "Teda .. ešte si nebola ani na hrobe ľudí, ktorý ťa vychovávali celý tvoj život," pokladkal ma po chrbte a mne vtedy došlo, že má pravdu. Už sú to tri roky od smrti starkej, mamy a otca a ja som nebola ani raz pri ich hrobe. Neviem ani či mali pekný pohreb ani či tam boli ich známy, alebo nie. Prišlo mi to ľúto.Celý môj život sa o mňa starali a ja im to oplácam takto.  Prikývla som, mal pravdu.

"Ja viem," vydýchla som a hľadala tie správne slová ako mu to povedať. "Máš pravdu, ale pochop ma. Ty nevieš aké to je žiť v klamstvách. Celých 17 rokov mi klamali kto som. Mám právo vedieť kto sú moji bialogický rodičia, prečo ma dali na adopciu a či nevedia niečo o tom, prečo som sa to dozvedela až v 16 rokoch," (ak si pamätáte ona mala vtedy týždeň do 17 .. preto píšem raz 17 a raz16 :) hlavu som si položila naspäť na jeho hruď a nechtom mu začala obkresľovať jeho brušne svaly. Chytil ma za ramená a tým mi naznačil, že sa mi chce pozerať do očí. Posadila som sa, prikrývku som si držala na prsiach a pozerala sa mi pri tom do očí.

"Len nechcem aby si to potom ľutovala, nechcem aby si ľutovala to, že zistíš, že su tvoji rodičia napríklad mrtvý alebo, že nechceli mať dieťa," pohladil ma po bokoch a pritiahol si ma k sebe viac. Vydýchla som.

"Som pripravená na všetko a popravde chcem len pravdu. Chcem len vedieť odpovede na moje otázky," pokrčila som ramenami a pozrela sa inam. Nechecm sa s ním hádať, myslím že na to mám právo.

"Máš pravdu," zdvihla som k nemu pohľad a všimla si že sa usmieva. "A dokonca ti pomôžem," pritúlila som sa k nemu a silno ho objala.

"Počkať," odtiahla som sa od neho a zdvihla ukazovák na znak, že som ešte neskončila. "Prečo mám pocit, že tam je to ale," zmraštila som obočie a odtiahla sa od neho. Vydýchol a poškriabal sa na zátylku.

"Noo," sklopil pohľad. Zamračila som sa a oprela sa o ruku. Bolo medzi nami také ticho, že som zdola počula tlmenú hudbu. Vlastne až teraz som si uvedomila, že dole ešte prebieha párty.

"Čo noo ?" nadvihla som obočie. "Justin ! Už to vyklop !" povedala som trošku vážnejšie.

"Ja len," pozrel mi do očí. Zavrtel akoby si chcel usporiadať myšlienky. "Bojím sa, že si ich obľúbiš natoľko, že s nimi budeš chcieť ostať nech už budú bývať hocikde a mňa pustíš k vode," sklopil pohľad a mne to vtedy prišlo ľúto. Má právo báť sa, pozná ma. Ťažko som si vzdychla a tvár som dala do dlaní. Pozrela som sa naspäť na Justina a vzdychla som si. Chytila som jeho tvár do dlaní a zdvihla mu ju aby sme si hľadeli do očí.

Uchechtla som sa. "Poznáš ma .. a som rada, že ma poznáš tak dobre, ale ak by si ma poznal úplne, vedel by si, že ľudí ktorých milujem neopúšťam," pokrčila som ramenami a palcom ho hladila po líci. "A navyše, už vôbec nie kvôli ľuďom, ktorý ma nechceli a-" skočil mi do reči Justin.

"Nemôžeš vedieť, že ťa nechceli, možno si nebola plánovaná a oni nemali peniaze. Je veľmi veľa možností prečo ťa dali na adopciu," tentoraz pokrčil ramenami on.

"Áno, ale jedna z tých možností je, že ma nechceli. Nezahováraj, možno to tak naozaj bude a ja by som verila tvojím tvrdeniam,"povedala som na svoju obranu.

"Potom by si mi mohla povedať: 'Ja som ti to hovorila !'" ukázal úvadzovky a snažil sa napodobniť môj hlas. Uchechtla som sa a buchla ho päsťou do ramena pri čom som mu pustila tvár.

"Tak ja teda nerozprávam," zložila som si ruky na hrudi a odsadla som si od neho na druhú stranu postele.

"By si sa divila," vydal zo seba a potom sa usmial. Pokrčila som ramenami.

"Idem do sprchy," vstala som z postele odmotaná v prikrývke, obišla som posteľ a vošla som do kúpeľne.

"Teraz si sa akože urazila ?" opýtal sa .. neveriacky ?

"Možno," mykla som plecom a zatvorila som za sebou. Navonok som mala možno neutrálny výraz no vo vnútri som sa usmievala. Zhodila som zo seba ten kus látky a vstúpila som na studenú podlahu sprchy. Striasla som sa a pustila na seba teplý prúd vody. Začala som sa usmievať.

Asi som blázon !

Táto časť je krátka, viem, ale zajtra .. alebo možno ešte aj dnes pridám ešte jednu, takže sa máte na čo tešiť. Ako ďalšie som vám chcela oznámiť, že som vám veľmi vďačná za vaše vote a komenty pri ktorých čítaní sa musím usmievať. Ďakujem ! A ak si toto čítate, tak by som vám chcela oznámiť, že už len nejakých 10 častí a je koniec. P.S. Pripravujem novú story.

vote&coment