HEARTBEAT

Part 4.

"Kurva !" mobil som hodil o zem. Sadol som si na gauč a hlavu som si zložil do dlaní. "Kurva, kurva, kurva !" zvreskol som. Som dostatočne naštvaný na to, aby som sa upokojil. mám chuť niekomu rozbiť hubu !

"Justin, bro, upokoj sa a povedz mi, co si myslel tým, že stefan je mŕtvy ?" Bolo až znepokojujúce ako pokojne to povedal.

"Tak, ako si počul !" zvreskol som a pozrel sa na neho. "Ten hajzel zabil Stefana a má jeho dcéru." frustrovane som sa potahol za končeky mojich vlasov a ubíjajúco som na neho zazeral.

"Počkaj, čo ?" vyprskol na mňa, keď mu doplo, že nežartujem.

"Vážne sa mám opakovať ?" pozrel som na neho s úškrnom.

Chápavo pokrútil hlavou do strán, lebo vedel, že mu to už nezopakujem. "Počkať, ale čo ak to je pasca ?"

Nechápal som o čom to hovorí.

Vzdychol a zrak uprel na mňa. "No veď vieš. Black možno Stefana nezabil, len  nás chcel postrašiť čoho je schopný."

"Dobre, ale čo jeho dcéra ? Fredo ja jej hlas poznám a ruku do ohňa by som dal za to, že to bola ona !"

"Tak si to vezmime takto. Čo ak Black Stefana a jeho rodinu uniesol. Potom je logické, že má jeho dcéru." Gestikuloval.

"Do Boha Fredo ! Ty nerozumieš, že keby ich uniesol všetkých tak by neprosila o pomoc len sebe ? Tarra nie je sebecká, o tom viem."

"Fajn, fajn. Nech to je ako chce, každopádne teraz, ideme ku Stefanovi." povedal a zrak upriamil na mňa.

Len som nemo prikývol a bez slov vstal a išiel smerom k dverám.

"Ty nejdeš ?" Nechápavo som sa pozrel na Freda, ktorý stále stál v obývačke.

***

Došli sme k Stefanovmu domu. Pohľad na ten dom ma zarazil. Policajné autá, okolo celého domu žlté pásky s nápisom 'ZÁKAZ VSTUPU POLÍCIA' , policajti všade naokolo.

"Do piče !" vystúpil som z auta a mieril som k bráničke s Fredom v pätách. Zastavil ma až nejaký policajt.

"Prepáčte, ale tam nemôžete ísť." postavl sa predo mňa a blokoval mi cestu.

"Choďte do piče, toto je dom môjho kamaráta. Rád by som vedel čo sa tu stalo ! Prečo ste tu vy, prečo sú tu všetky tie pásky, policajné autá, všetci tí vyšetrovatelia a hlavne to auto !" poslednú vetu som zvreskol a ukázal som na čierne pohrebné auto.

"Upokojte sa prosím." zakričal, ale bol pokojný. "Choďte prosím za vyšetrovateľom," ukázal na nejakého chlapíka v obleku. Pozrel som späť na toho policajta. "Veštko vám vysvetlí." nemo som prikývol a išiel som k tomu vyšetrovateľovi, či kto to je. Potľapkal som ho po pleci a on sa otočil.

"Dobrý deň, prajete si ?" pripadal mi ako nejaký buzík v obchode s občerstvením.

"Tam ten policajt ma poslal za vami. Že vraj nám vysvetlíte čo sa tu stalo." pozrel som na neho a Fredo pristúpil ku mne.

"Ak sa môžem opýtať, ste rodina alebo nejaký rodinný priatelia ? Je to dosť smutná záležitosť." obzrel si nás.

"Sme priatelia Stefana Clarka." povedal Fredo pokojne.

Prikývol a začal so svojím výkladom.

"Ide tu o vraždu. Túto noc sa niekto vlámal do domu za mnou a zabil troch ľudí. Keby nebolo susedov, ktorí počuli streľbu o ničom by sme nevedeli, pretože vrahovia dokonale zahladili stopy. Dokonca ani telá tam nie sú. A hoci to všetko vyčistili, našli sme obrysy tiel od krvi na zemi. Bolo to ťažké, ale zistili sme, že to boli dva dospelé telá a jedno detské, teda od 18-20 rokov staré dieťa. Nepýtajte sa ma, ako sme na to prišli, bolo to náročné." dokončil svoj monológ a pozrel na mňa.