HEARTBEAT

Part 35.

Prisahám ak mi túto časť hodí pred Part 33. .. 33 mažem !!! .. Pri tom ako sa budem hádzať o stenu !!!!!!!!!!!  A to myslím vážne .. Prerobila som to .. časť 33 a 34 su spolu v 33 :)  len aby ste vedeli .. P.S. obúchala som tablet ...

Z pohľadu Tarry:

Ráno som sa zobudila na parapete okna- tam kde som zaspala. Bola som celá dolámaná a strašne ma bolela hlava. Odlepila som hlavu od skla a posadila som sa, pri čom som spustila nohy z parapetu. Zaspato som si zívla a ponaťahovala sa. Nešlo mi do hlavy prečo ma tak bolela hlava, no pri spomienke na včerajšok som na to hneď prišla.  Mám chuť sa Lilovi ospravedlniť, ale viac to bola jeho vina ako moja. Zaujímalo by ma o čom sa s ním Justin rozprával, keďže som počula ako si ho odviedol do izby. Len dúfam, že si nejako neublížili. Síce som Lilovi vynadala a Justin je na mňa asi naštvaný, stále mi na nich záleží a stále aj bude. Postavila som sa na rovné nohy a chvíľku na to som sa chytila za hlavu, pretože sa mi v nej silno zatočilo. Onedlho som dostala späť svoju stabilitu, vydala som sa k dverám a odomkla som si. Bola som si istá, že sem niekto vojde a ak by to bolo súrne a ja by som bola v sprche a daná osoba za dverami veľmi by som im nepomohla. Otočila som sa na päte a zamierila som k skryni z ktorej som si vybrala dlhšie síto zelené tričko s uzlom na jedne strane a obyčajné sivé tepláky s gumičkami a konci. Podišla som k bielizníku a vytiahla si z neho čisté spodné prádlo a vošla som do kúpeľne, ktorú som pečlivo zamkla.

Z Justinovho pohľadu:

Ráno som sa zobudil na slnečné lúče, ktoré precházdali cez rozostreté okno. Mohol som si za to vlastne aj sám. Po včerajsom rozhovore s Twistom som bol tak unavený, že som hneď zaľahol. Sľúbil som mu, že sa za neho prihovorím Tarre, aby sa na neho nehnevala a on mi na oplátku sľúbil, že to ozaj nikomu nepovie. Ale Twist je Twist a niekedy sa mu naozaj huba nezavrie. Na to som mu sľúbil, že mu ju rozbijem. Veď predsa viem ako má svoj ksicht rád. Unavene som sa postavil z postele a prešiel do kúpelne, kde som vykonal zákdnu potrebu a dal si rýchlu sprchu. Obliekol som si na seba boxkerky a tepláky, ktoré som nechal -ako obvykle- spadnúť po zadok. S tričkom som sa neobťažoval, veď už si tu na to všetci zvykli. Vyšliel som z izby a podišiel som k dverám od Tarrynej izby. Jemne som zaklopal a potom otvoril dvere. Na moje prekvapenie sa otvorili, no Tarra v izbe nebola.Premýšľal som, pokiaľ som nezačul tiecť vodu, čím som prišiel na to, že je v kúpeľni. No aspoň ju prekvapím. Potichu som tleskol, vyšiel som z izby a zatvoril som za seou dvere, aby som nebudil podozrenie. Mám možno menej ako dvadsať minút, aby som jej pripravil niečo chutné na raňajky. Ešte nie som ani v kuchyni a už panikárim, pretože neviem čo stihnem do dvadstaich minút. Doslova so, zbehol dole po schodoch a utekal som do kuchyne, kde som sa obzeral, no na nič som neprišiel.

"Skús sendvič so syrom ak to je pre Tarru," trhol som sebou keď som počul hlas a vydýchol som si, keď som vo dverach videl stáť Twista.

"Dík," zamumlal som si skôr pre seba a vytiahol som zo zkrinky po umývadlom sendičovač. Zapojil som ho do zástrčky a prešiel k chladničke, z ktorej som vyberal potrebné potraviny.

"Za málo," ozval sa znova. "Nevieš, stále sa hnevá ?" opýtal sa previnilo a ja som sa zamračil. Všetky potrebné veci som položil na linku a pozrel sa na neho.

"Dnes ráno som ju ešte nevidel, takže neviem. Ale podľa mňa jej to nevydrží dlho," mykol som plecom pri tom, ako som natieral toustoví chlieb maslom.

"Až tak dobre ju poznáš ?" zdvihol som pohľad a všimol si jeho nadvihnuté obočie. Len som nad tým mykol plecom. Poukladal som na chleby syr a preložil to dokopy. Prekral som chleby napoli- šikmo a už len čakal, kedy sa sendvicovač nahreje.

"Spoznal som ju o dva roky skôr než ty. Čo myslíš ?" vložil som chleby do sendvičovača a chrbtom za oprel o linku za mnou. Mal som nadvihnuté obočie a spýtavo som sa pozeral na Lila. Mykol plecom.

"Ja sa len pýtam, pretože včera vyzerala na to, že keby že sa tak neovládala naozaj by ma za tie gule do prievanu povesila," spravil smutnú grimasu a ja som spustil neskutočný smiech z toho čo povedal, ale aj z jeho výrazu. Vyzeral ako viac než len nafetovaný. Trvalo nejakých päť minút kým som sa dosmial a skoro sa mi pri tom pripálili Tarryne raňajky. Tanier so sendvičmi som dal na tácku,  poháral som nalial pomarančovy džús a tiež ho položil na tácku.

Pokrčila som plecami a zasmial sa na Twistovi. "Ver mi, že toto by dokázala urobiť," potľapkal som ho po pleci a čo najviac potichu som sa vydal hore schodmi. Zastal som až v jej dverách, kde som mierne zaklopal. Keď som pocul ako zamrmlala niečo na súhlas, že môžem vstúpiť usmial som sa pre seba a vošiel do izby. Ležala na posteli a mračila sa na mobil. Bola tak zlatá.

"Dobré ránko," položil som tácku na posteľ a utekal za sebou zatvoriť dvere. Keď som sa otočil, prekvapene na mňa hľadela. Usmial som sa na ňu a prisadol si.

"Aj tebe," usmiala sa a dala mi malinký božtek na pery. Usmial som sa nad jej rozkošnosťou a ona zavrtela hlavou. "To si nemusel," zaprotestovala a ja som sa zasmial.

"Ja viem, ale chcel som ti spraviť radosť," pokrčil som ramenami a zahľadel sa jej do očí.

"To som skôr mala spraviť ja tebe," posmutnela, no hneď potom zdvihla na mňa zrak s úsmevom. "Všetko naljepšie," usmiala sa a hneď potom sa mi prilepila na pery. Nestihol som ani zaregovať na jej slová a už sedela na mne obkročmo. Jazykom sa mi prebojovala do úst a skumala mi tam každý milimeter. Zasmial som sa a potom sa od nej neochotne odtiahol. Zvraštil som obočie.

"Veď ja nemám narodeniny," povedal som zmätene. "Či ?" dodal som a poškrabal sa na zátylku. Tarra sa zamračila a prsty mi zaplietla do vlasov.

"Ak s dobre pamätám, čož dúfam, že si dobre pamätám narodeniny máš 1.3. , nie ?" opýtala sa a ja som prikývol a potom sa usmial. Vzala si do ruky mobil a potom čo ho odblokovala mi ukázala displej. "Dnes je 1.3." zasmiala sa a čakala na moju reakciu. Zasmial som sa, nad svojou debilitou som pokrútil hlavou a objal som Tarru.

"Ďakujem," pohladil som ju po vlasoch a usmial sa. Ona nezabudla na moje narodeniny. V duchu som skákal po plafón. Lepšiu priateľku som nemohol dostať. Zasmial som sa nad svojou úvahou a potom čo som sa od nej odtiahol som ju pobozkal. Zase som sa odtiahol a ona zavrcala, na čo som sa musel zasmiať. "Prepáč, ale vychladnú ti raňajky," smutne sa usmiala a zliezla zo mňa. "Héj, ale ja som nepovedal aby si. sadla inam," povedal som naoko smutne a potom sa usmial. Vzala do ruky sendvič a odkusla si z neho kúsok. "Chutí ?" nadvihol som obočie a čakal čo z nej vypadne.

"Je to výborné," povedala s plnými ústami a zase si kúsok odhrýzla. Usmial som sa na ňu a zvalil som sa na posteľ vedľa nej. Zatvoril som oči a premýšľal.

"Prečo vlastne nechceš aby ostatný vedeli, že spolu chodíme ?" otvoril som oci a pozrel na jej chrbát.

"Veď mi spolu nechodíme," vydala zo seba a ja som sa zarazil, má pravdu. Nespomínam si, ze by som sa jej pýtal či chce byť moje dievča. A mne to doplo až teraz. Posadil som sa na posteli a pozrel som sa na Tarrym profil tváre. Snažila sa tváriť, že je v pohode, ale nevyzarala tak. Jeden pohľad na ňu a vedel som čo chcem spraviť. Postavil som sa, stihol som pri tom zachytiť Tarryn vydesený pohľad. Postavil som sa jej čelom, zohol som sa a vzal som tácku, ktorú mala položenú na stehnách a dal som ju vedľa seba na nočný stolík. Chytil som Tarru za ruky a vytiahol ju k sebe na nohy. Nadýchol som sa a pozrel jej do očí. Panoval tam strach, prekvapenie a zvedavosť. Zasmial sa a a ruky jej obmotal okolo pása, čím som si ju pritiahol bližšie k sebe.

"Neviem, ako mám začať, toto som nikdy nerobil," zavrtel som hlavou s neveriackym úsmevom a jazykom si navlhčil spodnú peru. "Pýtam sa ta to teraz. Hoci je ro trošku neskôr, ale lepšie neskôr, ako nikdy," znovu som do seba nasál vzduch a povedal to najrýchlejšie ako som vedel. "Chceš byť moje dievča ?" vypadlo zo mňa.

vote&coment