"Čo ? Plány ? Aké plány ?"
"Nie si ty nejaká zvedavá ?" pozrel mi do očí. "Onedlho sa to dozvieš." zasmial sa a chcel odísť, ale môj hla ho zastavil.
"A nie si ty nejaký domýšľavý ? Neviem, ale tebe asi nedošlo, že JA s tebou nechcem mať nič spoločné. Tak ma láskavo neťahaj do tých tvojích plánov ! Ak by si bol taký dobrý, čož ty asi nebudeš. Odviaž ma a nechaj ma ísť ja netuším čo odo mňa naozaj chceš, ale ja s tebou spolupracovať, alebo čo to chceš nebudem !" skríkla som celý svoj monológ a pozorovala som jeho prekvapený výraz tváre. Doslova som sa vyžívala v jeho výraze ... Keby sa teraz chudák videl ...
"Jáááj takže ty chceš aby som ťa odviazal ?" pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
"Tebe to došlo ? Wááw ... Robíme pokroky." náramne som sa na ňom zabávala. Chcela som ho vyprovokovať a bolo mi naozaj jedno čo mi urobí. Ďalšie facku znesiem, aj tak už mám určite fialovú celú tvár. Ešte jedna facka to nezlepší, ale ani nezhorší.
Priblížil sa ku mne nechutne blízko. "Na tvojom mieste by som bol ticho, chcel som ťa odviazať a pustiť."
"Tak na čo čakáš ?" prskla som mu do tváre.
Z Justinovho pohľadu:
Celú cestu domov sme mlčali ako predtým. Nebolo treba slov. Bola to veľká strata. Ak sa ten buzík nemýlil, tak sme stratili úžasného kamaráta, skvelého mafiána a jeho rodinu. Bude to ťažké a hlavne pre Tarru. Mal som ju každý deň na očiach, teda keď nebol Stefan doma a ja som nebol v klube. Jej šťastná tvár sa určite zmení na niečo, čo sa nebude dať ani opísať. Kiežby som vedel kde je, kiežby som ju mohol zachrániť, to sa ale nedá, pretože ani neviem kam ju tí hajzli vzali. Som bezmocný a to, sa mi nestáva často.
Vstúpili mse s Fredom do domu a zvolali menšiu poradu.
"Nemáme pre vás dobré správy." povedal som keď sa atmosféra upokojila a všetci stíchli. NENÁVIDÍM, keď musím viesť porady. Vždy to robil môj otec alebo Stefan. Keďže ale žiaden z nich tu nie je a Stefan už ani nebude musím to urobiť.
"Nezdržuj to ! A povedz nám čo sa deje." povedal Patrick. Je to môj naozaj dobrý kamarát, ale vie človeku urobiť aj riadne nervy.
Snažil som sa nevybuchnúť. "Black zabil Stefana a jeho rodinu okrem jeho dcéry, ktorú určite bude chcieť využiť na sex. Musíme mu v tom zabrániť ! Dnes mi volal, že za Tarru chce výkupné." celú situáciu som zhrnul do pár viet a čakal som, čo na to povedia.
"P-počkať .." zamyslel sa. "Myslíš to vážne ?" opýtal sa napokon Alex.
"Nieee .." predĺžil som slovo. Riadne ma vytočil. "O tomto sa dá aj žartovať." povedal som sarkasticky prísnym hlasom.
"Fajn." Vydýchol. "Čo budeme robiť ?"
"Black mi má poslať sms s dátumom, sumou a dňom kedy to chce mať. My ho ale prekvapíme. Sumu nech chce akúkoľvek, vyberieme tie peniaze z banky a pôjdeme na dohodnuté miesto. Tam sa to ale všetko zvrtne. To si vysvetlíme potom. Teraz môžete ísť." dopovedal som a vydal som sa von z obývačky. Zastavil ma až Fredo.
"Justin," chytil ma za plece. "Ideš dnes do klubu ?" opýtal sa zaujato.
"Áno dnes naozaj musím, takže uvidíme sa tam ?" s úsmevom prikývol a pobral sa svojím smerom.
"Dnes ideme do klubu páni," počul som z diaľky. Musel som sa zasmiať napriek tomu, že to táto situácia nedovoľovala.
Vyšiel som hore schody a zašiel som do mojej izby. Z komody som vybral čisté boxerky a smeroval som do kúpeľne. Vyzliekol som si oblečenie a vošiel som do sprchy.
Sprcha bola naozaj rýchla, pretože už som nestíhal.
Vyšiel som zo sprchy, telo som si utrel osuškou a obliekol som si boxkery. Mokré vlasy som si vysušil fénom a nagéloval si ich. Netrvalo to dlho, ale ani krátko. Z kúpeľne som prešiel do izby, kde som si zo skrine vytiahol čierne rifle, ktoré mi padli ako obvykle pod zadok. Vytiaho som ešte biele tieko a čiernu koženku. Oblikol som si všetko ostatné a pozrel som sa do zrkadla. vyzeral som naozaj dobre na to, ako som sa cítil. Na krk som si ešte zavesil zlatú retazku s lepkou, navoňavkoval som sa a mohol som vyraziť. Akurát som vyšiel z izby, keď na mňa Fredo zakričal.
"Veď už idem." zvreskol som, keď som schádzal schody.
"Chlapi toto bude dlhá noc." povedal Fredo so smiechom, keď sme vychádzali z domu.
"Na tvojom mieste by som sklapol. Môžem povedať ochrankárovi, aby ťa tam nepustil." uškrnul som sa a nastúpil som do svojho Lamborgini. Milujem to auto. Naštartoval som, dupol som na plyn a auto sa pohlo. Chalani išli v aute hneď za mnou.
***
"Justin, bro, už som si myslel, že sa tu neukážeš." povedal Mike, keď som prišiel za ním k pultu.
"Dík, že si to zobral za mňa." potľakal som ho po pleci a vzal to za neho.
"To je to najmenej." to boli posledné slová predtým, než odišiel.
Nasadil som si sluchátka na uši resp. na jedno a jedno som mal odkryté (viete ako to myslím ? Ako majú DJ-i ;)) a začal som kričať do mikrofónu. "Bavíte sa dobre ?" všetci začali kričať. "Tak to som rád," zasmial som sa. "A teraz všetci povinne na parket, roztočíme to s DJ-om BIEBERÓÓÓM."
Milujem moju prácu, teda je to práca aby nikto nezistil, čo robím naozaj. Zatiaľ čo chalani sú lenivý niečo si nájsť ja som každý večer v tomto klube a hrám sa na DJ-a. Zábava. Sem- tam zbalím aj nejaké pipky, ktoré si myslia, že sú niečo viac. Ako ma to neprekvapuje. Pri tejto práci sa človek dokáže úžasne odreagovať a nemyslí na nič negatívne. Zabudne na všetky problémy.
Tak je ďalšia. Prepáčte, že je taká krátka, ale nemala som veľa času. Teraz bez obmedzení zajtra dávam ďalšiu a tá bude fest dlhá .. Dúfam.
Takže, chcela som sa vám strááááášne poďakovať, že čítate výplody mojej fantázie. Ani si neviete predstaviť ako rada čítam tie vaše krásne komenty. Ďakujem. V živote som si ani len vo sne nepomyslela, že by moju story čítalo toľko ľudí a za to vám ďakujem. A vôbec nikdy by som si nepomyslela, že niekto na píše, že moju story miluje ... Stráááášne váááááám ďakujéééééém :*********** A @KikuTrdielkoo Ďakujem :**
Zajtra máte ďalšiu. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem :/.
DeMi
YOU ARE READING
HEARTBEAT
FanfictionAž keď si preskáče určitými vecami zistíš aký vzácny je jej tlkot srdca ❤