HEARTBEAT

Part 11.

"Tarra ?" opýtal sa ma ten hlas. Zdvihla som hlavu a pozrela mu do očí. Tieto oči poznám. 

"Alex ?" pozerala som na neho s otvorenými ústami. Postavila som sa a on tiež. Pozerali sme si do očí. Ruku som si dala cez ústa a udivene som na neho pozerala. "Ty- ty čo tu robíš ?"stále som mala otvorené ústa. Zložila som si z nich ruku a hodila som sa mu okolo krku a pevne som ho stisla. 

Ruky si obmotal okolo môjho útleho tela a pevne ma stisol. "Tiež ťa rád vidím." zachechtal sa a ešte viac si ma k sebe pritlačil.

Usmiala som sa. "Rada ťa vidím," odtiahla som sa od neho, ale stále som mala ruky na jeho pleciach ako aj on mal tie svoje na mojich bokoch. "Ty si ten Alex, ktorého Mia mi požičala oblečenie ?" uškrnula som sa a pozrela mu do očí. S úsmevom prikývol. "Tak jej odkáž, že veľmi pekne ďakujem a, že jej ho vrátim." pozrela som sa do zeme. "Ale ešte stále som sa nedozvedela čo tu robíš. Odkedy si v meste. A prečo si práve v dome Biebera ?"pri jeho mene som sa uškrnula.

"Neboj sa to oblečenie Miu až tak netrápy, má ho plný šatník," uškrnul sa. "Nedávno odišla, keby si si pohla mohla si jej poďakovať sama. Ale neboj ma to bude ešte habadej priestoru," usmial sa. "Ja ? No prisťahoval som sa späť."

"Kedy ?" nadvihla som jedno obočie a pozerala som na neho pohľadom a lá: "Povedz mi to všetko, lebo ti odtrhnem hlavu." Pohľad asi nezabral.

"Niekoľko mesiacov dozadu ?" nebola to otázka, ale vyznelo to tak. Usmial sa aby odľahčil situáciu, ale nepomohlo. Reflexne som ho pustila a začala som ho udierať do hrude a ramien.

"Niekoľko mesiacov dozadu ?" Nebol to hnev, skôr sklamanie, že sa ani neprišiel ukázať alebo, že vôbec nezavolal. "Niekoľko mesiacov dozadu ?" opakovane som ho udierala. "Si zo mňa robíš srandu ?" pozrela som mu do očí, ale už som sa ho nedotkla. "Nemohol si sa aspoň ozvať ? Vieš čo to bolo byť tu bez najlepšieho kamaráta, keď sa s tebou nikto iný nebavil ?" zakričala som,a le nie veľmi nahlas, lebo som cítila, že kebyže zvýšim hlas čo i len o oktávu zlomí sa mi. "Ty si neuveriteľný Alex," pozrela som mu do očí a ruky som mu položila zase na plecia. "Veľmi si mi chýbal." šepla som a pevne som ho objala okolo krku.

"Prepáč, mrzí ma to," zašepkal mi do ucha hneď po tom, čo mi ruky pevne obmotal okolo trupu a pevne ma stlačil. Hladkal ma po mojích dlhých hnedých vlasoch, ktoré som mala po celom chrbte a potom sa odomňa odtiahol. 

"Odpustené ? Vyriešené ?" opýtal sa jedenz chalanov, ktorí sedeli v obývačke rozvalený na gauči s nohami vyloženými na konferenčnom stolíku. "Nezoznámiš nás ?" dodal na koniec a pozrel sa na Alexa a potom na mňa. 

Alex prikývol. Pozrela som do zeme a potom na Alexa. Obmotal si ruku okolo môjho pásu a nie silno ma tlačil do obývačky. Prekročila som všetky črepiny z rozbitého pohára a zastavila som nejaký meter od gauča, kde sedeli tí dvaja típci.

"Tarra toto je Patrick," ukázala na toho chalana, ktorý sa k nám prihováral ani nie pred piatimi minútami. "A toto je Alfredo." ukázal na druhého chalana, ktorý sedel na gauči.

"Fredo," opravil ho.

Obaja sa postavili oproti mne.  "Patrick, Fredo toto je Tarra." povedal Alex a odstúpil odomňa. 

Najprv ku mne pristúpil Fredo. Vystrčila som k nemu ruku. "Teší ma," on sa iba usmial a vtiahol ma do objatia, to som mu veľmi rada opätovala a potom ma pustil.

"Mňa tiež," usmial sa po tom, čo sa odomňa odtiahol a žmurkol na mňa. 

Začervenala som sa a pozrela som na Patricka. "Teší ma," opakovala som sa. Nastrčila som k nemu ruku a dúfala som, že bude o niečo rozumnejší a, že mi ňou potrasie. Dúfala som márne, vtiahol na do objatia ako Fredo pred chvíľou.