Part 37.

813 41 3
                                    

P.S. Šaty sú v komente (nabok mi ich nechcelo hodiť) ..

Obmotaná len v ručníku a s papučami na mojích bosích nohách som došla k Miinej izbe, na ktorú som jemne zaklopala.

"Ďalej," ozvalo sa z vnútra, tak som jej tam vletela a rýchle za sebou zavrela. Bola som predsa len v župane. "Tarra ? Vieš o tom, že tá párty začina už o hodinu a pol a ty ešte nemáš spravené ani vlasy, make- up či oblečené šaty ?" uprela som na ňu pohľad, práve si žehlila vlasy. Pozrela som na posteľ a všimla si na nej krásne biele šaty bez ramienok s krásnym strihom, typovala by som, že ich dĺžka je niečo nad kolená.

"Práve preto tu som," vydýchla som. "Mia, ja si nemám čo obliecť !" vyhŕkla som zo seba a ona sa zasmiala.

"Tarra netáraj, veď máš predsa viac vecí než ja, takže ti neverím, že tam nemáš niečo schopné na párty," hovorila, co si zatiaľ zehlila ďalší plameň vlasov.

"Tak za 1. Vecí máme pomerne rovnako a za 2. mám tam veci na párty, ale nie na oslavu. Ja chcem šaty a našla som tam len jedny, ktoré kedy som si na seba odliekla vyzerám ako Ariana Grande," prekrútila som očami. "Teda, nie že by mala Ariana zlý vkus, ale nechcem opakovať. Ja chcem byť originálna," dupla som si nahnevane nohou a Mia sa zasmiala.

"To máš pravdu, nikto nemá rád keď je považovaný za kopiráka," zasmiala sa a ja som prikývla.

"Tak máš niečo ? Sama si povedala, že nemám veľa času a naozaj sa už potrebujem pripravovať," Mia prikývla, položila žekhličku na toaletný stolík, za ktorým doteraz sedela a presla k skriny. Mimochodom, teraz nemala na sebe nič lepšie než ja. Mala ma sebe župan.

"Tieto šaty m si kúpila už skôr, boli niečím iné než ostatné Lákalo ma si ich kúpiť, perfektne mi sadli a dokonca mi išli, no neskôr ma začali tlačiť a teraz ich na seba radsej už neobliekam, pretože mi ani nepasujú," hrabala sa v skrini a potom z nej vytiahla krásne šaty, ktorých čiernu sukňu pokrývali rúžové kvety a vrch bol rúžový so zlatým lemom. Boli krásne a tak originálne. "Máš na nich skvelú postavu," usmiala sa na mňa a podala mi ich do rúk.

"Sú krásne. Ďakujem. Zajtra ti ich vrátim," usmiala som sa na ňu a chystala sa na odchod keď ma zastavila.

"Tarra ?" otočila som sa a Mia sa usmiavala. "Mám k nim aj topánky a doplnky," usmiala sa a zase sa začala hrabať v skrini. Vytiahla z nej topánky na vysokom opätku rúžovkastej farby, ako bol vrch šiat a kabelku tiež takej farby. Potom docupitala k stolíku a zo šperkovnice vytiahla zlatý náhrdelník v ostňami (alebo ako sa tomu hovorí) a taktiež zlatý náramok a vsetko mi to pobala do ruky.

"Ďakujem," povedala som a objala ju. Usmiala sa.

"Nemáš začo a tie šaty, vlastne všetko čo som ti teraz dala si môžeš nechať."

"Ale-"

"Nie, žiadne ale. Tie šaty sú mi už malé a topánky s doplnkami mi k ničomu inému nejdú," pokrčila plecami.

"To nemôžem prijať," pokrútila som hlavou.

"Ber to ako narodeninový darček."

"Ale veď ja som od teba darček už dostala," pokrčila som čelo. "A aj keby nie, nemôžem si ich vziať, museli stáť naozaj veľa.To naozaj nemôžem," pokrútila hlavou.

"Tak to ber ako ospravedlnenie, že som ťa pred trištvrť rokom nespoznala, keď si u nás zazvonila. Ja ti nechcem kázať, ale nechcem ich vyhodiť. Určite nebude také ťažké prijať to, alebo by si bola radšej keby som ich vyhodila ?" pokrútila som hlavou.

"Nie," pozrela som do zeme. "Ale ja naozaj nemôžem," pohľad som vrátila naspäť na jej tvár.

"Tak to ber ako príkaz," pokrčila plecami."Nechcem ťa vyhazdovať, ale choď už, pretože sme teraz obe stratily 15 minút naozaj drahocenného času," povedala a ja som sa otočila na odchod. Keď som zatvárala dvere stihla mi ešte zakričať niečo v zmysle, že nič z tých vecí nechce nájsť u seba. Zvesila som plecia a rýchlim krokom som sa vybrala do svojej izby, pred ktorou som sa s niekým zrazila. Šokovane som zodvihla hlavu a všimla si tie krásne karamerové oči. Musela som sa usmiať.

"Ahoj," vydala som zo seba a potom sa začervenala, kedže som na sebe mala iba osušku.

"Ahoj," usmial sa a celú si ma premeral pohľadom. Zasmial sa a potom prikývol.

"Čo ?" povedala som vystrašene, pretože naozaj neviem prečo si ma tak prezeral. Uchechtol sa.

"Ak ideš na tú párty takto, tak schvaľujem. Ale nič pod to," pobedal prísne a hneď potom sa zaškeril. Čo ? Naozaj som nechápala čo tým myslel, došlo mi to až o niečo neskôr.

"Ty úchyl," vyhŕkla som a lakťom som ho buchla do rebier, pretože som mala plné ruky vecí na večer. Pokrútila som nad ním hlavou, obišla ho a už som chcela vojsť do izby, ked sa za mnou ozval jeho sladký hlas.

"Úchyl čo ťa miluje," chytil ma za boky a pritiahol si ma k sebe. Prisahám, že keby som nedržala tie veci, tak by mi tá osuška naozaj padla. Usmiala som sa sama pre seba a otočila sa na neho.

"Rada by som s tebou kecala do slnka západu, ale je už dosť hodín a ako si si stihol všimnút som iba v osuške," vlepila som mu malý bozk na líce, vymotala sa z jeho zovretia a spokojne vošla do izby, kde som sa zamkla. Veci som hodila na posteľ a podišla som k skrini a vytiahla som z nej biele čipkované spodné prádlo. Vošla som do kúpelne a ešte raz som sa poriadne poutierala, obliekla som na seba spodné prádlo a osušku som prehodila cez vaňu. Osušku, ktorú som mala na vlasoch  a tiež ju prehodila cez vaňu. Vytiahla som zo skrinky nad umývadlom fén a položila som ho na umývadlo. Už som chcela zatvoriť skrinku, keď mi zrak padol na žiletku ktorou som sa kedy si rezávala. Nechápem prečo som ju ešte nevyhodila. Zasmiala som sa nad tým, vzala som žiletku do ruky a vyhodila ju do koša s úsmevom. Potom som sa narovnala a natiahla som ruku po fén, zapla ho do zástrčky a začala som si fénovať vlasy. Potom to už išlo samo. Prehodila som si vlasy na pravú stranu, čím som si spravila provizórnu ofinu a ešte trochu si ich upravila. Vlasy som si prehodila na pravé rameno a usmiala som sa nad svojou prácou. Jemne som sa nalíčila a oči som si zvýraznila ceruzkou a riasy pretrela maskarou. Usmiala som sa na seba do zrkadla. Prešla som do izby a pozrela som sa na mobil, bolo za desať minút sedem a o siedmej mali prísť prvý hostia na Justinovu oslavu. Rýchlo som prešla k posteli a vzala do rúk šaty, prešla som pred zrkadlo a pomaly ich na seba obliekala. Niesom nejaký narcis, alebo tak, ale vyzerala som fakt dobre. Z postele som si vzala do rúk topánky a doplnky k šatám a zase prešla pred zrkadlo, položila som topánky na zem a obula si ich. Páni sú fakt vysoké. Zasmiala som sa nad sebou a nasadila som si na ruku náramok a na krk si zapla náhrdelník. Do kabelky som si dala mobil, lesk na pery a vreckovky. Pretrela som si pery leskom, naposledy som sa pozrela do zrkadla pri čom som na seba cnpmukla, keď som začula ako na mňa a Miu volajú chalani z dola. Zasmiala som sa nad tým a vytiahla som kľučik z vnútornej strany dverí a po tom čom som vyšla som dvere zamkla z vonkajšej strany a kľúčik si hodila do kabelky. Nepotrebujem aby mi do izby vletel niekto s myslienkou vyspat na s niekím na mojej posteli.

"Tarra !" zakričal Patrick z dola a ja som prekrútila očami a rychlo zišla schody.

"Už som tu," povedala som pokojne a ostatný si ma prezreli.

"Vyzeráš užasne," vydal zo seba Justin a ostatní iba prikyvovali hlavami.

"Ďakujem," usmiala som sa na nich a vtedy zazvonil zvonček.

"Ste pripravený," opýtal sa Fredo a my ostatní sme prikývli. Vtedy otvoril dvere a do domu nám vošlo snáď milión ľudí.

***

Párty už bol v plnom prúde a na moje prekvapenie, sa napil aj Justin, takže porušil sľub a ja som pila tiež. Na mojom páse som pocítila ruky. Automaticky som sa otočila a zahľadela sa do očí dotyčnej osoby.

Chcela by som vedieť či chcete aj nejaké to vzrúšo (?).

vote&coment :3

HEARTBEATWhere stories live. Discover now