HEARTBEAT

Part 44.

Malé mestečko v Kanade menom Stratford otriasla nepríjemná udalosť. Mladý 22 ročný muž mal zarážajúcu nehodu. Mladík menom Justin Bieber šiel autom po pokojnej ulici v už spomínanom Stratforde, keď nezvládol riadenie a narazil do stromu. Polícia nehodu vyšetruje a dokonca máme informáciu, že mu k nehode niekto pomohol. Kto alebo prečo sa asi dlho nedozvieme. Bieber mal naozaj veľké šťastie, že v tom aute nezhorel zaživa. Každopádne bol v aute sám a máme správu z nemocnice, že by sa z toho sám Justin mal dostať, hoci to asi bude trvať ...

Nebezpečný väzeň John Black utiekol ! Hľadá sa po celom štáte, nasadené sú celé zbory policajtov, ale stále sa nenašiel. Akoby sa pod ním zem prepadla.

Z pohľadu Tarry:

Slzy mi tiekli po lícach a laná sa mi stále viac zarezávali do rúk. Prečo ja ? Prečo Justin ? Kvôli mne teraz leží v nemocnici s vážnymi zraneniami. Prečo kvôli mne tak trpí ? On si to kurva nezaslúži !

"No čo sestrička ? Už si šťastná ?" vošiel do tmavej miestnosti Tom a blížil sa ku mne s nechutným úškrnom na tváry. Ja neverím ! Môj brat ... môj vlastný/nevlastný brat mi dokázal urobiť niečo také. Kto vie, kto je v tom s ním.

"Čo odomňa chceš ?" precedila som medzi zubami a potiahla som nosom. "A prečo som vlastne tu ?" mykla som hlavou, čím som si spratala vlasy z tváre a prebodla ho pohľadom. Nechápem prečo ja ? Veď už som bola tak šťastná a teraz ? Môžem sa iba modliť aby sa Justin z toho dostal a aby mňa pustili a bez újmy na zdravý. Chcem byť konečne šťastná a už po zbytok života. Čo na tom kto nerozumie ?

"Ak ma poznáš, tak vieš, že na toto ti neodpoviem," uškrnul sa a čupol si k mojej stoličke. Znechutil sa mi, doslova. Nechápem ako sa takto dokázal zmeniť.

"Prečo ?" zafňukala som. "Povedz mi kurva prečo mi toto robíš ?" cítila som ako mi po líci steká ďalšia slza a aj by som si ju utrela, keby sa mi pri každom pohybe rúk laná nezaryli viac do kože. "Prečo ?" sklopila som pohľad a nechala slzám voľný priebeh. Prečo by som ich aj mala skrývať a potláčať keď to tak cítim ? Nenávidím svoj život !

Po mojích slovách len pokrčil ramenami, vstal a odišiel. Môj milovaný braček ..

Viete čo nechápem ? Ako sa človeku dokáže život obrátiť naruby za pár sekúnd nepozornosti. Viete čo ešte nechápem ? Prečo tí čo si v živote vytrpeli svoje, trpia v budúcnosti ešte viac. Prečo netrpia tí šťastný ? To nás Boh až tak nenávidí ? Samozrejme že hovorím o sebe. Netrpím preto, lebo tu teraz sedím s rukami dorezanými od lán a nehoráznymi bolesťami brucha. Trpím pretože človek ktorého milujem ledva žije. Pri živote ho držia iba prístroje, len kvôli mne. Prečo ? Keby som o ňom mala aspoň nejaké správy okrem toho posraného článku z novín. Že 'Každopádne bol v aute sám..' .. Ja som tam s ním bola kurva tiež ! Prečo nemôžem ja namiesto neho bojovať o život ? On si to nezaslúži !

Neviem koľko času ubehlo od doby čo som sa zobudila, na po Tomovi tu nikto nebol. Teda myslím. Vážne môžem pochybovať, pretože som miestami bola myšlienkami doslova zažraná. Neviem ani nad čím som premýšľala a zase ma vyrušili kroky. Boli ťažké a nie len od jednej osoby. Zdvihla som hlavu k dverám a tam si všimla asi 6 chlapov vchádzať do miestnosti. Čo mi bolo divné je to, že som z nich spoznala, že jeden z nich je môj brat -nevlastný- a další je ... môj otec ? Tak to teda nie ! Čo sa tu sakra deje ?! Prešli miestnost a zastavili sa pri mne, teda pri mojej stoličke. Ublížene som pozrela na môjho -údajného- otca a cítila som ako mi po líci steká ďalšia slza. Prečo musím byť slabá práve teraz ?

"Ahoj dcérka," čupol si ku mne Matthew a pohladil ma po tvári. Trhla som sebou čím som jeho ruku z mojej tváre striasla a prebodla som ho pohľadom.