HEARTBEAT

Part 43.

Veľmi sa vám ospravedňujem, že časť nebola dva týždne .. ale čo dodať noo .. som lenivá .. P.S. .. chcem veľla komentov, lebo to ani nedopíšem ...

Z pohľadu tretej osoby:

'Prechádzala som okolo jeho bezvládneho tela a v duchu si nadávala prečo som ja nemohla byť na jeho mieste. On si nezaslúžil zomrieť. Nezaslúžil si zomrieť kvôli mne. To nie !

Ja neverím ten sen bol .. bolo to ako skutočnosť. Moja rodina mi tam povedala, že Tom žije a teraz tu stojí predomnou. Čo-sa-to-sakra-deje-?'

Aj takéto myšlienky behali po Tarrynom rozume, zatiaľ čo sa so zatajeným dychom pozerala a jej nevlastného brata, ktorý mal byť mimochodom mŕtvy.

Tom si narozdiel od Tarry nadával, ako mohol byť tak neopatrný a nedával si pozor. Vedel, že z toho bude mať problémy s Mathewom, ale taktiež vedel, že týmto sa ich plán uskutoční oveľa skôr ako by mal. A presne to, mu teraz behalo po rozume.

Zatiaľ čo Tarra stála na hornom poschodí oproti Tomovi a nevedela ako reagovať Justin sedel v obývačke a horlivo debatoval s Mathewom. Naozaj sa skamarátili, teda aspoň si to myslel. Vôbec nemal tušenia o čo Mathewovi ide. Už len tým, že Tarra prišla sama mu nahrali do karát, čakal už len na správnu chvíľu na uskutočnenie plánu. 

Tarra sa rýchlo spamätala z tranzu, otočila sa na päte a zutekala dole schodmi, ani sama nevedela kam. Chcela len nájsť Justina a rýchlo odtiaľ odísť, pretože z toho nemala dobrý pocit. Chcela vysvetlenie, ale zrazu na to nebola priravená. Nechcela vedieť prečo jej brat hral smrť a ani prečo sa to dozvedela takto. Bála sa ho, bála sa byť v tomto dome ..

Po niekoľkých minútach blúdenia po dolnom poschodí konečne našla Justina sedieť v obývačke s jej očividne biologickým otcom. Hnusil sa jej.

"Mhm ... myslím, že by sme mali ísť," nervózne prehovorila do ticha a Justin s Mathewom na ňu strhli pohľad.

"Tarra ? Prečo ? Veď si sa ani-"

"Proste ma prosím vezmi domov," povedala tvrdo a čakala pokiaľ sa Justin zdvihne a konečne odídu. Justin sa potichu rozlúčil s Tarryným otcom a vydali sa preč. Nastúpili do auta a mierili si to domov. Panovalo medzi nimi ticho, pretože nikto nevedel ako začať. Justin si stál za -nevysloveným- názorom, že sa takto Tarra nemala zachovať. Však Tarra sa už nikdy do toho domu nechcela vrátiť a ani žiadneho človeka, ktorý býva v tom dome vidieť. Vedela, že z toho budú problémy, tušila to.

Mohli byť šťastný ak by si všimli auta ktoré ich sleduje a stopuje cestu k nim domov. V tom aute sedel Tom a Rick -ďalší Methewov zverenec-. Mali vystopovať Tarrym dom, alebo skôr jej hniezdočko kde býva. Ak by ste sa ich opýtali nič viac by vam nepovedali, možno to, že to nie je až tak veľká súčasť plánu.

Z pohľadu Tarry:

Od dňa čo som sa rozhodla navštíviť môjho biologického otca ubehli už dva mesiace a stalo sa tak ako som predpokladala. Nestretla som sa s nimi a ani som žiadneho z nich nevidela. Chvála bohu. Pocas tých dvoch mesiacov sa skoro nič nezmenilo. V mojom vzťahu s Justinom sa tiez nič nezmenilo až na naše hádky. Sú ako každé iné, no teraz sa stále háda kvôli tomu, že som že vraj pribrala (nie veľmi), lebo jem všetko čo mi príde pod ruku a jemu sa to nepáči. No nakoniec sa mi stále ospravedlní ako aj ja jemu a žijeme si dalej spokojný život. Teda on si ho žije. Mne robí väčšie starosti to, že mi meškajú mesiačiky, už asi mesiac a niečo a nemám z toho dobrý pocit. Tehotná byť nemôžem, neviem z čoho. Práve som si spravila test. Áno, donutila som sa k tomu, spraviť si test, pretože mi už asi nič iné neostáva, len počkať na výsledok.

Test som položila na umývadlo v mojej kúpeľni, dôkladne som si umyla ruky a vysla z kúpeľne a následne aj z izby. Namierila som si to do kuchyne, zase som mala hlad. Čo sa týka toho testu, nemám sa čoho báť, pretože mi do izby nikto nelezie a mám čas pretože sa výsledok nedá zistiť hneď. Zišla som dole schodmi a chodbou som išla do kuchyne. Pred vchodom do nej som si upravila svoje čierne tričko  a zatlačila som do dverí, ktoré sa následne otvorili. Pýtate sa prečomčierne tričko ? Ako je známe čierne zužuje. Aj ja som si už všimla, že som trošku pribrala a nechcem sa s Justinom zase hádať. Myslím, že stresu už bolo dosť. V kuchyni sa nachádzali chalani aj s Justinom, no akonáhle som vošla do kuchyne ja všetci stíchli.

"Čaute," mávla som rukou a podišla som k chladničke, ktorú som následne otvorila. Nic sa v nej nenáchadzalo.

"Čau," vsetci ma odzdravili a dalej o niecom kecali, no mala som pocit, že to nie je to isté čo predtým. Na svojom páse som pocítila ruky a horúci dych na mojom krku.

"Ahoj kráska," vydýchol mi do ucha hlas, ktorý som tak milovala a jeho krásne pery ma pobozkali na líce. Usmiala som sa a zatvorila som chladničku. Otočila som sa mu v náručí a neprestala som sa usmievať.

"Ahoj," krátko som ho pobozkala na pery a potom sa odtiahla. "Mali by sme zájsť na nákup, pretože chladnička je prázdna," smutno som sa usmiala a zapozerala som sa mu do očí. Bolo vidno, že niečo chcel povedať, no nakoniec len prikývol. Usmiala som sa a utekala som hore. Jednak obliecť si mikinu a jednak pre ten test. Vtrhla som k sebe do izby a zo šatníka som vyhrabala čiernu mikinu. Áno, tá musela byť. Obliekla som si ju a pri zapínaní som utekala do kúpeľne pre test. Pozrela som sa do zrkadla a usmiala sa na seba, pretožesom vyzerala naozaj dobre. Nakoniec som sa pozrela na umývadlo, no úsmev mi z tváre zmizol. Začala som prehľadávať celú kúpeľňu, no test nikde nebol.

"Sakra !" zanadávala som a vybehla som zo svojej izby a zatvorila za sebou dvere. Na zoznam si môžem napísať ďalšiu vec, ktorú bude trebalo kúpiť, no bez toho aby si to Justin všimol. Zbehlasom dole schodami do predsiene, kde už netrpezlivo čakal Justin. "Upokoj sa," zaškerila som sa a obula som si tenisky. Justin sa na mňa usmial a otvoril dvere ktorými som prešla a potom aj on. Nastúpili sme do auta a to sa onedlho pohlo. Nemala som z toho dobrý pocit, kam mohol sakra zmiznúť ten test ? A ako mám kúpiť nový bez toho aby o tom Justin vedel ? Sakra ! Znovu som zanadávala a pozrela sa do spätného zrkadla. Nič zaujímavé, išlo za nami len čierny Range Rover.

"Čo všetko máme kúpiť ?" ozval sa Justin. Odtrhla som zrak od speťáku a pozrela sa na jeho profil tváre.

"Potraviny," uškrnula som sa a on sa usmial.

"A konkrétne ?" pozrel sa na mňa a potom naspäť na cestu. Zastavil na červenej a čakal.

"No vlastne .." auto sa pohlo a my sme zabočili na celkom prázdnu cestu. Skoro žiadne auto. "Asi najskôr budeme potrebovať pečivo, nejaké jogurty, šunku, syry, mlie-" nestihla som dopovedať, pretože som pocítila náraz. Pozrela som sa na Justina so strachom v očiach. V oboch rukách držal volant a auto sa snažil udržať na ceste. Toto je náš koniec. Jeho pohľad presmeroval na mňa.

"Nech sa stane čokoľvek, nezabudni, že ťa milujem Tarra," povedal so zlomeným hlasom. Pokrútila som hlavou.

"Takto sa to nesmie skončiť," jedna slza mi stiekla po líci, svoj pohľad som presmerovala na cestu pred nami. Auto išlo z jednej strany na druhú a nevedelo nájsť svoju rovnováhu. Zrazu sa pred nami objavil strom. Slzy mi začali stekať prúdom. Chytila som Justinovu ruku a preplietla si s ním prsty. Do druhej ruky som mu vzala tvár a otočila si ju čelom. "Navždy ťa budem milovať," povedala som a hneď potom som spojila naše pery. Zrazu som pocítila veľkú bolesť, hluk, náraz a tmu.

Tak čo ? Čo myslíte ako to bude pokračovať ? Ináč Tarra nepribrala tak, že má bruško, ale že je trošku viac nez by mala. Sorry za chyby.

vote&coment