HEARTBEAT

Part 42.

Justin mi otvoril dvere na strane spolujazdca a ja som zaváhala. Mám - nemám ? Pozrela som sa d jeho tváre. V očiach mal súcit, no aj štipku zvedavosti. "Ešte stále si to môžeš rozmysliet," vydal zo seba nakoniec, no ja som pokrútila hlavou.

"Nie !" povedala som tvrdo a vystúpila z auta, po čom Justin zatvoril dvere. "Ja to musím zvládnuť, proste musím vedieť prečo. Pretože to nevyzerá, že by boli nejako extra chudobný," obzrela som si ten dom a potom som nastavila ruku za ktorú ma Justin hneď chytil a preplietol nám prsty. "Už sme predsa tu, tak to zvládneme," dodala som a stisla Justinovu ruku silnejšie.

"Takže môžme ísť ?" pokrútila som hlavou a Justin sa zatváril nechápavo. Zhlboka som sa nadýchla a prikývla.

"Už môžme ísť," povedala som nervózne. Justin sa zasmial a pokrútil hlavou. Zamkol auto, ktoré stálo za nami a pomaly vykročil k bráničke. Nie ailno, no ťahal ma za sebou, e to len preto lebo som sa nechala.Prešli sme bránkou a mňa sa zmocnila ešte väčšia nervozita. Zase to na mňa prišlo, cítila som ako sa mi tlačí celý obsah žalúdka hore krkom. Nepríjemný pocit. Tažko som prehĺtla ten hnus a vykročila som neistou chôdzou k dverám. Justin išiel vedľa mňa a divím sa, že mu ešte neodpadla ruka z toho, ako som mu ju stláčala.

"Tarra, vi že si nervózna, ale prosím ťa povoľ ten stisk," povedal priškrtene a postavil sa predo mňa. Tak fajn ... bolí ho to. Prikývla som a stisk som povolila. Justin si viditeľne vydýchol a podišiel k dverám. "Môžem ?" ukazal na zvonček a ja som nevládala nič len prikývnuť. Stlačil ten malý gumový čudlík a domom sa rozoznel zvuk zvončeka. Bola som nervózna, divím sa, že som sa nezačala potiť. Prišlo mi strašne zle, cítila som akoby som práve teraz mala vyvrátiť všetko čo som za posledný týždeň jedla - aj keď toho pri mojí nevoľnostiach nebolo zas až tak veľa.

Keď dlhšie nikto neotváral otočila som sa a zacala som za sebou ťahať Justina. "Nie sú doma, smola," dostala som zo seba, no Justin mi zabránil v dalšom kroku.

"Počkaj," povedal a zdvihol ukazovák a lá ešte som neskončil. Prevrátila som očami a Justin sa nahol k dverám odkiaľ bolo počuť hlasné kroky. Vydýchla som vzduch ktorý som mala v pľúcach a nasala som nový, no nepomáhalo to. Nervozita neopadla, naopak ešte jej pribudlo. Zúfalo som pristúpila opäť k Justinovi v moment, keď sa dvere otvorili. Stál v nich postarší muž, mohol mať okolo 45 rokov a díval sa na nás s úsmevom na tváry.

"Pomôžem vám ?" ozval sa po dlhšej dobe obzerania si jeden druhého. Úsmev mi v tváre zmizol, čom mám povedať ? Zúfalo som spozrela na Justina a ten prikývol.

"Dobrý deň .. Ste Mathews Green ?" vydal zo seba Justin a ja som cítila ako sa mi začína točiť hlava. Trochu som sa zapotácala čím som si získala pozornosť od oboch, no ustála som to.

"Áno, to som ja a vy ste ?" hovoril pri tom ako sa pozeral na mňa. Ťažko som polkla.

"Ja som ... Justin Bieber," hovoril Justin ako ukazoval na seba. Potom ukázal na mňa. "A toto je Tarra Green .. vaša dcéra," po týchto slovách a mi zahmlelo pred očami a už som len cítila ako moje telo padá k zemi.

"A si si naozaj istá tým, že to tu bude ?" opýtal sa Justin pri tom ako vchádzal dveramj do ešte stále môjho domu. Nemám naňho veľmi pekné spomienky, no musím nájsť tie papiere. Prikývla som a zatvorila som za ním dvere.

"Áno. Ty by si snáď nechcel vedieť odpovede na tvoje otázky od biologických rodičov ?" nadvihla som obočie a chodbou som išla až do rodicovskej spálne.

"Fajn, vzdávam sa," vzdychol a utekal za mnou. "Kam ideš a kde to budeme hľadať ?" dobehol ma a vošiel za mnou do spálne rodičov.

"Noo .. naposledy som ich videla v maminom šatníku," vosla som do maminho šatníka a hľadala som tie papierie tam kde predtým, no neboli tak. "No tu nie sú," dodala som a vyšla som zo šatníka.

"Kde inde môžu byť ? Kde mám hľadať ?" vychŕlil na mňa Justin.  Začala som premýšlať.

"Jediné miesto aby neboli na očiach je spálňa a potom už len otcova pracovňa," premýšľala som nahlas a poobzerala sa okolo seba.

"Fajn. Kde je tá pracovňa ? " opýtal sa Justin a začal cúvať k dverám.

"Hneď za rohom," usmiala som sa natým ako to tu po troch rokoch stále poznám a ukázala som prstom do ľava. Čo malo znamenať ako smer. Prikývol.

"Keby niečo krič," povedal a hned odišiel. Prikývla som hlavou pre seba a dala sa do hľadania môjho rodného listu a potvrdenia o adoptácii.

°°°

Sme tu už niekoľko hodín a stále nič. Celú spálňu som prevrátila hore nohami, no nikde neboli. Odobrala som sa do pracovne za Justinom a on na tom nebol o nic lepšie. Po celej podlahe boli samé papiere a na stole ich bolo tiež dosť. Dala som sa do hľadania v poličkách, no nikde som to nevidela. Snáď sa to nevyparilo.

"Máš niečo ?" únavou som sa posadila na zem a chrbtom som sa oprela o stenu za mnou. Pokrútil hlavou a otvoril v poradí štvrtý šuplík na stole. Začal sa tam prehrabávať v ďalších papieroch až sa zarazil.

"Čo je ? Máš niečo ?" opýtala som sa zarazene. Prikývol a vytiahol tie papiere.

"Myslím, že to mám," na sekundu na mňa pozrel a potom začal preberať papiere v zložke. Rýchlo som sa postavila a podišla som k nemu. V ruke držal asi najskôr rodný list a skúmal ho.

"Práve meno - Tarra Green"

Rýchlo som sa posadila a predýchavala som to, čo sa mi zdalo. Poobzerala som sa okolo seba. Toto prostredie nepoznám. Som v nejakom cudzom dome a nikyo nie je pri mne. Chytila som sa za spánky a snažila som sa spomenúť si co sa stalo a preco som na mieste ktoré nepoznám.

"Ja som ... Justin Bieber a toto je Tarra Green ... vaša dcéra,"

Spomínam si na poslednú vetu, ktorú Justin povedal a potom uz len čierno. Zatriasla som hlavou odkrila sa a rýchlo sa postavila z postele. To bola ale chyba, pretože mi hneď prišlo zle. Pre posteli boli jedny dvere a ja som sa len modlila aby to bola kúpeľňa. Vletela som do tých dverí a v duchu som ďakovala bohu. Podišla som k záchodovej mise a vyvrátila som všetko čo som dnes jedla. Čo to so mnou sakra je ?

Keď bolo po všetkom zhlboka som sa nadýchla a záchod som spláchla. Pomaly som sa postavila a prešla som k umývadlu kde som si opláchla ústa. Neskôr som si ich utrela a vyšla von z kúpeľne. Rozhodla som sa, že nájdem Justina. Prešla som okolo postele az k dverám, naposledy som sa upravila a vyšla som z dverí. Zatvorila som ich za sebou a s tým, že som pozerala do zeme som prechádzala po neznámej chodbe. No to by som ale nebola ja, keby som do niekoho nevrazila.

"Pardón," vydal zo seba dotyčný a ja som zdvihla pohľad.

Nie ! To nemôže byt pravda .. ja stále snívam. Ale nech sa štípem ako sa štípem nie a nie sa zobudiť.

"Tom ?" ústa sa mi otvorili do tvaru 'O' a následne som si ich prikryla rukou. Ja stále snívam.

"Tarra ?"

Tak čo ? :D

vote&coment