HEARTBEAT

Part 26.

tieto predpísané časti budú kratšie(5 strán v malom zošite) .. pretože to chce rozdeliť na viac častí ... Veľmi sa ospravedľňujem, že časť nebola dlho, no nemala som čas a no čo som lenivá, ale rozhodla som sa konečne si za to sadnúť a napísať vám sem niečo ... P.S: Tá skupina o ktorej bola reč (ak neviete ... na fb .. aby ste mi dali do komentu váš fb ... poprípade mi poslali žiaodsť na môj fb .. ale musíte mi napísať, že chcete ísť do skupiny .. pretože mám v tom veľký chaos ... budem tam písať podrobnosti o príbehoch a kedy budú nové časti atď.) je už vytvorená a je nás tam päť .. takže ak by ste sa chceli pridať ... viete čo robiť ... ILY. Príjemné čítanie :* P.S: Je to naozaj hrozné ...

Neviem, naozaj neviem prečo to spravil. Prečo ma tak zmlátil, keďže som do neho len omylom drgla. Vedela som, že dokáže byť výbušný. Od ostatných ľudí som sa dozvedela, že sa nebojí zmlátiť ani svoje dievča a keby aj niečo také spravil určite by mal pádny dôvod. Ale len kvôli tekémuto drgnutiu ? 

Cítim sa naozaj strašne. vlastne sa ani nedá opísať ako strašne sa cítim. Moje pocity však veľmi rýchlo prestriedáva bolesť. Bolesť, ktorá je naozaj nepriehľadnuteľná-točí sa mi hlava, ba dokonca omdlievam, vypľúvam krv a ten nehorázne veľký tlak na bruchu, hlave, ba dokonca na celom tele je naozaj najhorší. A hoci som vždy túžila radšej po facke než aby ma urážali, dneskajší deň je výnimkou a určite by som lepšie zniesla tie hnusné urážky a nadávky.

Síce neviem kto bol ten čo ma zachránil, ale veľmi mu ďakujem - aj keď iba v mysli. Konečne na svojom tele nepociťujem tú bolesť, hoci tá spôsobená ešte neustála. 

Zrýchlene som dýchala a viečka som mala tak ťažké, že som ich nedokázala otvoriť, no aj napriek tomu som sa premáhala ich otvoriť. Na svojom tele som pocítila niečie ruky. Telo sa mi roztriaslo, pretože som sa bála že to je Caleb a prišiel dokončiť to, čo začal. Poposmrkla som.

"Pššt ..." začula som hneď po tom, čo si moju ruku obmotal okolo krku. Sykla som od bolesti, ktorá sa mi vytvárala pri rebrách a zakusla si do pery aby som nevykríkla.

"Prepáč," hlas mi šepol pri uchu. Niekto mi podložil ruku pod chrbát a kolená a vzal ma do náruče. Premohla som sa pohnúť viečkami a nakoniec sa mi to podarilo. Naskytol sa mi pohľad na chalana, ktorého som tu za tie dva dni zazrela asi raz (obrázok na boku;). Oblízka som si pery a chystala sa niečo povedať, no nevyšiel zo mňa ani ston. 

Ten chalan sa na mňa pozrel a usmial sa. "Nenamáhaj sa, vezmem ťa do nemocnice a všetko bude v poriadku," usmial sa a ja som hneď začala kývať hlavou zo strany na stranu. Zachrapčala som a odkašľala si.

Pokrčil obočie. "Prečo nie ?"

"Zavolaj Justinovi, prosím," vydala som zo seba a zacítila ako zastal. vlastne až teraz som si všimla, že sme sa vôbec pohybovali.

"Komu ?" opýtal sa akoby to nebolo dosť jasné.

"Justinovi, prosím," zakňučala som od bolesti, ktorú mi spôsobovalo len to, že dýcham a zatvorila som oči.

"Nie, vezmem ťa do nemocnice !" protestoval, bol tvrdohlavý, no nie viac ako ja.

"Zavolaj Justinovi !" precedila som cez zuby. Zvesil plecia.

"A ako ?" jeho otázka ma zaskočila, pretože som si myslela, že bude ďalej protestovať a odvezie ma do nemocnice či sa mi to bude páčiť alebo nie.

Otvorila som oči a pozrela sa do tých jeho. Mal ich krásne zelené a strácala som sa v nich. S ťažšou námahou som zdvihla voľnú ruku a s väčšou bolesťou a zaťatými zubami som z vrecka vybrala môj iPhone. Zase sa dal do kroku a po malej chvíli rozrazil vchodové dvere.

Moje telo oblial chlad. Chcelo sa mi spať. Pomaly sa mi zatvárali oči a nedalo sa to ovládať. Pod sebou som zacítila niečo tvrdé a studené a naraz som sedela. Pomaly som otvárala oči a chvíľu mi trvalo kým som prišla na to, kde som sedela.

Vedľa mňa na lavičku položil môj batoh a z rúk mi vzal mobil. Ublížene sa na mňa pozrel a prešiel na druhu stranu chodníka. Viečka mi zase oťaželi, musela som cih zaklapnúť.

Prestávala som vnímať okolie.

"Je tam Justin ?"

Upadla som do ríše snov

Ocitla som sa v mojom starom dome, no nikto tu nebol. Poobzerala som sa okolo seba, všetko ako po starom, všetko na svojom mieste.

"Haló," zvolala som do ticha. "Je tu niekto ?" po tom, čo som dohovorila som z obývačky začula nejaký zvuk, no nikto sa neozval. Obzrela som sa okolo a tu tiež nikto nebol. Vydala som sa do obývačky neistým a pomalým krokom. Snažila som sa byť čo najtichšie.

Prišla som k prahu dverí a pomaly nazrela do miestnosti, ani tu niekto nebol. Vošla som do obývačky a porozhliedla sa okolo. Aj tu to bolo nezmenené. Prešla som k veľkému krbu a obzerala si fotky. Tom, ja, ja a Tom, otec a mama. Naša rodinná fotka. Vzala som jsi ju do ruky a bruškami prstov po nej prešla. Boli sme tam všetci taký vysmiaty. Dovolenka na Karibských ostrovoch. Presne si to pamätám. Bola to jedna z najlepších dovoleniek-stále sme sa iba smialy, žiadne starosti, žiadne problémy. Od tej doby sa však všetko zmenilo.

Z prúdu  myšlienok ma vyrušil poriedny tresk, ktorý pochádzal z kuchyne. Trhla som hlavou k dverám a naspäť na fotku. Vrátila som ju na svoje miesto a pobrala sa von z obývačky. Cez chodbu som prešla do kuchyne a tam si všimla na zemi panvicu. Neviem ako sa tam dostala, ale podišla som k nej, zdvihla ju a zavesila na háčik tak, ako bola.

Opäť som sa poobzerala a ani tu nebolo nič zmenené. Na jedálenskom stole však ležali noviny. Sadla som si za stôl a začala v nich listovať. Informácie v nich boli už dávno staré. Pozrela som na dátum ich vydanie. 

Srdce mi vynechalo nejeden úder a cítila som ako prestávam dýchať. Pozerala som na to s .otvorenými ústami. 27.2.2012. Rýchlo som sa postavila a mierila k dverám- nie že by som odtiaľ išla preč, ale pri dverách na stene bola zavesený trhací kalendár - pretože mama to tak chcela. Jakmile som si na kalendáry všimla dátum slzy sa mi nahrnuli do očí. 27.2.2012 - deň úmrtia mojich rodičov. Vzala som kalendár do ruky a prevracala strany či to nemôže byť omyl, no nebol. 

Takže tam na koniec ... upozornenie mažem .. a ak by ste sa ýtali prečo dlho nebola časť z REMB - nie je tam 10+ votesov a 3+ komentáre ... takže to môžete čeknúť, prečítať a komentovať ;) Ďakujem :33 .. Ak by ste chceli ďalšiu časť 10+ votes a 2+ komenty ... dovtedy nie ! .. Taktiež mi nezabudnite dať do komentu váš fb a potom mi potvrdiť žiadosť, alebo poprípade mi poslať žiadosť,a le napísať mi, že chcete byť v skupine .. Ďakujem .. a prosím vás napíšte mi tam aj to, či chcete aby story pokračovala, pretože mám pocit, že to nikto nečíta ... Ešte raz ďakujem ... Sorry za chyby ... ILY .. ♥♥