HEARTBEAT

Part 2.

Išla som zatvoriť dvere, keď som zrazu začula výstrel. Ako zmyslov zbavená som vyletela z izby a poobzerala sa po celej chodbe. Rovnako vystrašený ako ja vyletel z izby Tom. Nechápavo sme na seba pozreli a podišli sme ku schodom. Padol druhý výstrel a ja som sa rozhodla ísť sa pozrieť čo sa deje, ale Tom ma zastavil.

"Ja tam pôjdem !" povedal prísne. "Ostaň tu ! Keby niečo volám !" žkurkol na mňa a zletel schody akoby nič. Počula som buchnúť dvere.

"Tarra !" zakričal Tom a hneď potom padol výstrel a niečo spadlo na zem. Chcela som sa ísť pozrieť dole, ale keď som počula buchnutie dverí a ťažké kroky rozmyslela som si to. Musím sa schovať. slzy sa mi začali tlačiťdo očí. Aj som počula dobre padli tri vý.. ... O nie, nie, nie, nie, nie ... ak sa nemýlim mám troch členov rodiny. Nie ja sa musím schovať. So slzami v očiach som sa rozutekala do mojej izby.

"Kto je tá Tarra ?" počula som hlasy, tak som zastala.

"To bude asi Stefanova dcéra." povedal iný hlas. "Choď ju nájsť, ale nezabíjaj ju, bude nám na niečo dobrá." zasmiali sa.

Čo zabiť ma ? Pane Bože on- on- on- on mi zabil rodinu ?

Z premýšľania ma vytrhol ďalší mužský hlas.

"John kam odnesieme tie telá ?"opýtal sa ďalší.

Po tomto som sa úplne spamätala a utekala som do mojej izby. Dvere som zamkla a utekala som ku skrini. Počula som ťažké kroky po schodoch. Spanikárila som, zakopla som o jeden zo svojich kufrov a prudko som spadla na zem. Kroky utíchli. Pozrela som sa na dvere, pod nimi svietilo svetlo z chodby. Pane bože on tam stojí ! Rýchle, ale priam potichu som sa postavila, podišla som ku skrini a čo najtichšie som ju otvorila aby som tam mohla vliezť. Dvierka od skrine som potichu zatvorila. Schúlila som sa do klbka a dúfala som, že ma tu nenájde. Slzy sa mi tlačili do očí, tak som nimi poklipkala aby som nezačala vzlykať, no márne. Rozvzlykala som sa o čosi hlasnejšie než som chcela. Počula som búchanie na dvere. Buď ten hajzel kopkal na dvere a mrmlal si popod nos niečo v zmysle aby som mu otvorila, alebo sa snažil tie dvere vyraziť. Síce sa mi páčila viac prvá varianta opak bol pravdou. Ten hajzel mi vyrazil dvere na izbe. Rukou som si prikryla ústa,a by nebolo počuť moje vzlyky, no márne. dvere na skrini sa rázom otvorili a v nich stál muž ktorý sa na mňa pozeral s úsmevom na ksichte.

"Tak tu si malličká, už som to chcel vzdať." Pomedzi slzy som sa pozerala na jeho tvár. Zhnusil sa mi v sekunde, keď som ho videla.

"Prosím, nechaj ma." Pomaly som krútila hlavou. On sa len zasmial, chytil ma za lakeť a vytiahol na rovné nohy von zo skrine.

"Takže ty prosíš, áno ? Tým pádom nie." zasmial sa mi do tváre, otočil ma chrbtom k nemu a začal ma tlačiť von z izby.

"Čo odomňa chceš ?" vyštekla som. Potlačila som slzy a obzrela som sa za seba. Jeho tvár bola kamenná.

"Ja nič to John." pozrel na mňa s úsmevom. Prišlo mi zle, je nechutný.

"Po-po-počkať, čo on so mnou chce ?" nechápala som. slzy mi stekali po lícach, no ja som sa snažila byť statočná. Nebudem plakať, prečo aj ?

"Drž už hubu !" zvreskol po mne keď sme prechádzali po chodbe. Asi najskôr sme šli ku vchodovým dverám. Celý čas som sa vzpierala, no bolo mi to hovno platné. Ten sukysyn má riadnu silu.

"Ty hajzel pusti ma ! To bolí !" zhúkla som po ňom. No on stisk ešte spevnil.

"Takže maličká je ešte aj drzá ?" pozrel mi do očí a ruku mi stisol ešte viac.

"Prosím." povedala som zlomeným hlasom.

"Je ti to hovno platné !" Zhúkol po mne. " A drž už hubu, lebo sončíš ako tu tvoj braček." zasmial sa a ja som sa pozrela smerom, kde on ukázal. Na zemi ležal Tom v kaluži krvi. Slzy sa mi rázom nahrnuli do očí a nedali sa nijako zastaviť. Rozplakala som sa. Myslela som, že sa zložím, ale nedalo sa to. Stále ma držal.

"Au to naozaj bolí." povedala som, keď mi ruku stisol ešte viac. Rázom stisk o niečo povolil.

"To len preto aby sa ti nič nestalo. Jonh ťa chce živú a zdravú."

"Ahá, takže veľký obor sa bojí Johna ? Nevedela som, že aj také monštrum ako TY," zdôraznila som slovo 'ty', "sa môže niekoho poprípade niečoho bát ?" zasmiala som sa.

"Drž už hubu !" Ha-ha vyhrala som ! "Keby som chcel, tak ťa zabijem tu a teraz, ale možno budeš dobrá aj mne." usmial sa. Tak potom nič. Vyšli sme von z domu a ja som sa stále vzpierala. nedalo mi to, tak som začala kričať o pomoc. Ten hajzel mi nedal nič cez ústa, výhoda.

"Povedal som ti aby si držala hubu !" zasyčal, natiahol ruku ku mne a strelil mi facku, tak silnú, že sa mi podlomili kolená a spadla som na zem. Viac si nepamätám...

***

"Budíček !" prebudil ma prúd ľadovej vody na moje telo.

Tak je tu časť ... ja viem je oničom :// Prepáčte, ale túto som písala už na druhý krát a naozaj sa mi nechcelo. Popri tom som musela ísť na záhradu, takže preto je až tak neskoro sorry. 
Tak, ak sa vám táto časť páčila (o čom pochybujem :/) prosím vote a nejaké komentáre by povzbudili. Ak sa vám niečo nepáči prosím napíšte mi do komentov čo by som mala zmeniť. Ďakujem :). Ďalšia časť asi zajtra ... som naozaj vyšťavená.
DeMi