"Ahoj, želáš si ?" usmiala sa tým jej známym úsmevom. Zamračila som sa.
"Ahoj," falošne som sa usmiala. Z obývačky sa ozval známy hlas, ktorý som už dlho nepočula.
"Mia, kto tam je ?" opýtal sa Alex a počula som kroky, ktoré sa približovali. Pri dverách zastal Alex a objal Miu okolo pása. Pozrel sa na mňa a zarazil sa.
"Tarra ?" nadvihol obočie a pozeral na mňa s otvorenými ústami. Oprela som sa lakťom a rúčku kufra, odpila si z laté a zamávala rukou so znakom peacu.
"Ahoj," pridala som falošný úsmev a premerala si ho pohľadom. Potom som pozrela na Miu, v tvári mala výčitky a prekvapenie.
"Tarra ?" opýtala sa a dala si ruku cez ústa. Prikývla som a počula kroky.
"Čo sa tam vyrábate ?" pri dverách sa objavil Fredo a zarazene na mňa pozeral.
"Tarra !" vyhŕkol, odstrčil Miu s Alexom a objal ma. Zasmiala som sa.
"Mňa tu aj niekto spoznal ?" pozrela som na Miu, sklopila zrak. Obmotala som si ruky okolo jeho pása a silnejšie ho objala. Zasmial sa.
"Čo tu robíš ?" opýtal sa ma keď sa odtiahol a stále sa usmieval.
"Bývam tu, pamätáš ?" nadvihla som obočie a zasmiala sa nad jeho výrazom.
"Ako by som mohol zabudnúť ?" zavrtel obočím a nahodil zvodný pohľad. Ruku som zase položila na rúčku kufra a začala sa smiať ako srbnútá.
"Bože, ty si mi chýbal," objala som ho ešte raz.
"Nestoj tam toľko poď dnu. Aj ja ťa chcem objať," ozval sa zo zadu hlas, ktorý som dnes ešte nepočula. Patrick. Zasmiala som sa a všetci odstúpili od dverí aby som mohla vojsť dnu. Urobila som tak a Fredo za mnou zatvoril. Pustila som kufor, položila laté na stolík a usmiala sa na Patricka. Roztiahla som ruky, ukázala prstami nech ide ku mne a pri tom som zavrtela obočím s úsmevom. Podišiel ku mne a objal ma okolo pása. Všetci na nás pozerali ako na nejakých pošahancov, ale nám to bolo jedno. Chýbal mi.
"Chýbala si mi," zasmial sa mi do krku. Hlavu som si zaborila do jeho ramena a usmiala sa.
"Ty mne viac," uškrnula som sa a dala mu pusu na líce. Patrick mi je niečo ako brat. Rozumiem si s ním najviac zo všetkých čo tu bývajú. To on mi pomohol stále keď ma Justin zmlátil, on sa s ním pustil do bitky len preto, aby nezmlátil ešte viac mňa. On jediný so mnou mal nádej, keď som bola v koncoch. Milujem ho, je mi ako brat. Takže ho milujem ako brata, ktorého mi vzali.
Odtiahla som sa od neho aj keď nedobrovoľne a porozhliadla som sa. Nič sa tu nezmenilo. Pozerala som sa všade dookola až niekto prehovoril.
"To nás ani nezoznámite ?" poobzerala som sa po osobách stojacích pri mne a zastavila som sa na černochovi. Usmieval sa na mňa divným dalo by sa povedať nadržaným (?) úsmevom.
"Oh, áno .." vzdychol Fredo. "Tarra, toto je Lil Twist. Lil, Tarra Clark,"dopovedal a Lilova ruka vystrelila mojím smerom. Usmiala som sa a podala mu tú svoju. Zatriasol ňou.
"Teší ma, Tarra," uasmial sa a ja som mu úsmev opätovala.
"Aj mňa."
"Nestoj tu len tak, poď si sadnúť. Potrebujeme vedieť novinky v tvojom živote," ozval sa Patrick a ostatný prikývli. Usmiala som sa, vyzula sa, vzala si laté a chcela ísť za ostatnými do obývačky, keď ma zastavila niečia ruka na mojom zápästí. Otočila som sa a môj pohľad sa stretol s Miiným. Všetci už boli v obývačke a počula som ako sa rozprávajú.
YOU ARE READING
HEARTBEAT
FanfictionAž keď si preskáče určitými vecami zistíš aký vzácny je jej tlkot srdca ❤