HEARTBEAT

The End

Táto časť bude asi trošku väčší slaďáčik. Ale chceli ste happy end. Príjemné čítanie. :)

Na pláž sme šli s Justinom v 'jeho' požičanom aute, pretože od pláže bývam s malou dosť ďaleko. Taká hodinka cesty pešo.  V aute bolo ticho, teda .. aspoň ja som bola ticho. Nechcela som sa zapájat do Justinovej konverzácie s Bethy, teda pokiaľ sa nechystala povedať niečo čo by nemala. Vtedy som to vždy stopla. Ináč som bola zažraná do svojích myšlienok. Premýšľala som, prečo sa to muselo stať, prečo musel zazvoniť práve u mňa ? A ako ma vlastne našiel ? Bude mať otázky typu 'Koho je malá ?' ? Alebo, bude sa pýtať vôbec niečo ? Zistí, že malá je jeho ? A čo urobí ak to zistí ? Opustí ma, alebo so mnou ostane ? Vytiahne to zo mňa vôbec ? Prečo ma niekam pozval ? A prečo povedal, že chce Bethy spoznať ?

Aj takéto otázky mi behali po rozume, no nenachádzala som na nich odpoveď. Neviem ako si mám odpovedať. Vidím, že sa zmenil, ale otázkou je, či sa zmenil aj z vnútra, alebo len z vonku. Dva roky sme sa nevideli, neboli sme v kontakte. Neviem čo si mám o tom myslieť. Popravde, bojím sa, že Matthew (p.a. Tarryn biologický otec aby ste nemali zmätok v tom, že by to bol niekto s kým potom Tarra bude. Blbosť !) zistí, že sme sa s Justinom -čírou náhodou- stretli. Bojím sa, že mu nejako ublíži, nebodaj zabije. Ja nechcem aby sa to stalo ! Nemôže sa to stať !

Z myšlienok ma vytrhlo prudké trhnutie. Poobzerala som sa a všimla som si, že stojíme. To trhnutie mi pripomenulo tú nehodu. To mi pripomína, že sa musím Justina spýtať či je už v poriadku. Pozerala som cez okno auta a až teraz som si všimla, že stojíme na parkovisku pri pláži. Zaujímalo by ma ako tu trafil, alebo tu je už dlhšie ?

"Mami ? Ideme ?" opýtala sa ma malá, ktorá už stála pri mojích otvorených dverách. Prikývla som a odopla som si pás.

"Tak poďme," zavelila som, vystúpila som z auta a zabuchla som dvere. Justin hneď zamkol auto a spolu sme sa vydali po cestičke k pláži. Malú som držala za ruku a viedla som ju, pretože okolo chodilo veľa áut a asi by som neprežila, kebyže sa jej niečo stalo. Zase sme šli potichu. Začínam ľutovať, že som niekam šla. Pozrela som sa smerom na pláž, no popravde som sa pozrela na Justina. Vyzeral zničene, no možno som sa mýlila, pretože kto vie či to tak naozaj cíti.

Došli sme ku začiatku pláže. Vstúpili sme na trávu a pomaly sme šli po trávnatej cestičke až na piesok. Ten mi prechádzal cez otvory sandál a presýpaval sa mi medzi prstami na nohách. Ten pocit som nezažila už dlho. Pustila som malej ruku a čupla som si. Rozopla som si jednu sandálu a potom druhú a následne som si ich vyzula. Vedela som, že aj malej tie jej sandáliky vadia, tak som zopakovala to, čo s mojími. Vzala som naše sandále do ruky a následne som sa postavila na nohy. Justin ma celú dobu pozoroval. Vzala som malú za ruku a pokračovali sme v našej tichej ceste až k moru. Keď mi zrazu Bethy pustila ruku.

"Môžem ísť pred vami ?" urobila psie očká a ja som sa usmiala, prikývla som.

"Ale nebuď od nás veľmi ďaleko, tak aby som ťa videla a nechoď do mora dobre ?" zohla som sa k nej a brnkla som ju po nose. Bethy prikývla, dala mi pusu na líce a rozutekala sa niekam preč odomňa a Justina. Úprimne ? Bola by som radšej keby tu ostala. Neviem čo mám od neho čakať. Bojím sa toho, že tie otázky už prídu. Pokrútila som hlavou vstala som na rovné nohy a podišla som bližšie k moru. Voda mi obmývala nohy a ja som sa dívala na more. Vedela som, že za mnou stojí. Vedela som, že ma pozoruje.

"Tak sa pýtaj," hlesla som, no neotáčala som sa. Nastalo ticho. Zase. Vydýchla som a otočila som sa mu čelom. Jeho oči horeli zvedavosťou a skenovali ma pohľadom. Pokrutila som hlavou a pozrela som sa na stranu za Bethy. Hrala sa s nejakými deťmi. Zaostrila som aby som zistila, či to nie je nikto nebezpečný, no keď som zistila, že to je len moja suseda Connie a jej deti vydýchla som si. Všimla som si ako mi Connie zakývala. Odkývala som jej naspäť a potom som zrak presmerovala na Justina. Uprene hľadel tým smerom ako ja pred chvíľou.