HEARTBEAT

Part 8.

"Asi tak a .." chcel som dopovedať,a le niečí hlas ma prerušil. 

"Polícia ! Odhoďte zbrane a ani sa nepohnite a nikomu sa nič nestane !" zvreskol jeden asi z desiatich mužov, ktorí vtrhli do tohto skladu.

Nikto sa ani neopovážil ozvať, ba vôbec pohnúť. Z ničoho nič, tam vtrelí polícia, ale ja som len rád.

Všetko ide podľa plánu, chalani sa držia dobre ... pomyslel som si.

Všetci zložili zbrane a odkopli ich, dokonca aj Black. 

Ja neverím ... on je celý zosratý ... To môj plán ho až tak vystrašil ? Wow .. ja som tým pádom úúúúžasný .. pomyslel som si a musel som sa naozaj dobre držať aby som nevybuchol do smiechu, ten pohľad na Blacka bol neopísateľný.

Jedine ja som svoju zbraň stále zvieral v rukách a čakal som na povolenie, že môžem Tarru odtiaľto vziať. Sám som nevedel či sa mi to podarí bez toho, aby sa jej niečo stalo, ale musím sa pokúsiť.

"Bieber ! Ty si ma nepočul ? Zlažiť zbraň !" vreskol Josh, až som mu pomaly uveril, že je proti mne. Mierili na mňa zbraňani asi nejaký traja chlapíci, vrátane Josha. Poslušne som prikývol a svoju zbraň som položil na zem. A čakal som na to, kedy bude na mňa mieriť len Josh. Každý jeden z tých fízlov mieril na jedného buď z mojej partie, alebo z Blackovej, takže nemohol zistiť náš plán. Všetko to totiž vychádzalo a pochybujem, že Jonh niečo odhalil. Je až príliš sprostý. 

Po pár sekundách mierenia na mňa zbraňou, na mňa Josh mrkol a to bolo znamenie, aby som zobral Tarru. Rýchle som sa zohol pre zbraň a bez pomyslenia na to, čo sa za mnou teraz môže diať som utekal k Tarre. Čupol som si k nej a vyzliekol som si svoju koženku. Tarra sa ma, ale stránila. Tlačila sa viac do rohu miestnosti a ja som nevedel ako ju mám presvedčiť, že je neublížim. 

Naklonil som sa ku nej a potichu som jej začal šepkať do ucha. "Mňa sa nemusíš báť. Ja som ťa prišiel zachrániť." cez dolnú časť tela som jej prehodil svoju koženku a ani som nečakal, hneď som ju vzal na ruky. Svoju zbraň som stále zvieral v ruke pod Tarriinými nohami a utekal som s ňou von z miestnosti. Všetko sa to zvrtlo veľmi rýchlo, pretože keď som utekal, pocítil som v mojom ľavom ramene pruské štípanie, niečo také ako keď vás niekto postrelí a mne sa to teraz stalo. otočil som sa, aby som videl kto sa opovážil a uvidel som Blacka ako sa mňa pozerá s úškrnom a mieri ma mňa zbraňou. Prudko som sa otočil a začal som utekať, ale aby mi Tarra nespadla, keďže mala zviazané ruky a aj nohy. Rameno štípalo, ale dalo sa to prežiť. Bol tom možno päť metrov od dverí, keď Tarra zasičala od bolesti. V dverách sa totiž objavil ešte jeden z Blackových mužov. Postreli Tarru do lítka a to si viem predstaviť ako to muselo bolieť, keď mala slzy v očiach a tie jej pomaly stekali po fialových lícach. 

Na toho kokota som zareagoval asi prirýchlo, tým že som na neho vystrelil a ani som nevedel, kam zbraňou mierim, ale postrelil som ho do brucha, takže pre mňa super. Silnejšie som ju uchmatol, prešmykol som sa popri toho muža a utekal som von zo skladu. Chalani sú dobrý a vedia sa o seba postarať, takže sa nemám čoho báť a ak to výjde, tak si Black ani neškrtne, pretože ho zavrú. 

Dobehol som k svojmu autu, Tarru som posadil na zadné sedadlo s tým, že som jej odviazal ruky a nožík som jej hodil k nohám. Nastúpil som na miesto vodiča a zbraň som hodil na sedadlo spolujazdca. Naštartoval som, stúpil som na plyn a auto sa pohlo. Išiel som asi km/h, ale nijako ma to netrápilo, pretože za sebou som mal posadené dievča, ktoré si za dva dni toho prešlo až kurevsky veľa, dnes mohlo zomrieť a k tomu ju ešte postrelili. Takže mám naponáhlo. Naštastie viem postreleného ošetriť, takže do nemocnice nejdem. A aj tak by sa ma tam pýtali ako k tomu prišla a ako to, že som postrelený aj ja.