HEARTBEAT

Part 24.

Ak by ste chceli niekto venovanie napíšte si do komentu ♥

Prechádzam po chodbe s učebnicami pritlačenými na hrudi a zase mám ten blbý pocit paranoje. Proste neznesiteľný pocit, je to niečo, na čo sa len tak zvyknúť nedá.  Tie nenávistné pohľady- oni sa v tom snáď vyžívajú. Spomínam si na moju včerajšiu debatu s Justinom.

"Ale čo ak to neprestane ?" opýtala som sa smutne a zvesila som ramená. Pohladkal ma po vlasoch a smutne sa usmial. 

"Musíš veriť v to, že sa to skončí a ty budeš do školy chodiť s úsmevom na tvári. Keby si tam chodiť nemusela, nechodila by si tam, ale musíš," pokrčul prlecami a zaškeril sa.

"Veľmi mi nepomáhaš," uškrnula som sa a pozrela na sternu nad posteľou.

faith ... viera ... 

Prečo to nefunguje ? Neprežila som si toho dosť na to, aby som bola už konečne šťastná ? Áno ja viem, že som nebola vždy najlepším človekom a robila som veci, ktoré som nemala, ale už by to stačilo ! Tie pocity, ktoré pociťujem sa nedajú ani popísať a ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi by som to nepriala. Cítim sa hrozne a konečne chápem tých čo si v živote prežili niečo, čo by nikomu nepriali. Som jedem z nich. 

Pokrčil plecami a usmial sa, čím ukázar rad bielych zubov. Otvoril ústa, ale skočila som mu do reči.

"Nie !" zasmiala som sa. "Prosím ťa nič nehovor. Viem, že to musím prežiť, áno chápem a teraz von," zasmiala som sa. Tak dobre hraný falošný úsmev, ktorému uveril.

"Von ? Myslíš to vážne ?" Prikývla som.

Po naozaj dlhej dobe som Justina dostala z mojej izby a vydýchla som si. Potrebujem kúpeľ- horúci kúpeľ. Vošla som do kúpeľne, sadla si na kraj vane, zaštupľovala ju a pustila do nej horúcu vodu, ktorou sa vaňa začala plniť. Vzala som zo skrinky pri umývadle penu do kúpeľa a vyliala ju do tej vane aspoň polku. Dobre nebola to polka a adokonca ani štvrťka, ale vyliala som tam toho dosť. 

Začala som sa vyzliekať z vecí, ktoré som mala na sebe a do istoty som kúpeľnu zamkla. Nikdy nikdo nevie ktorý z tých magorov mi sem vletí s úplnou hovadinou ako minule Fredo.

... 

"Tarra !" vletel mi do izby , presne v moment, keď som si vyzliekla tričko, že sa prezlečiem do pyžama. "Uuuu.." vydal zo seba a premeral si ma pohľadom. Prekrútila som očami a rýchlo si obliekla  tričko asi o tri čísla väčšie. 

"Želáš si niečo ?" pozrela som na neho a nadvihla obočie. Odtrhol pohľad od môjho tela a pozrel mi do očí. 

"Čo ?" opýtal sa pripitím hlasom (?).

"Načo si mi sem vletel ?" vydala som zo seba a sadla si na posteľ a zakryla si nohy perinou.

"Hej," zdvihol ukazovák a trochu sa zapotácal. "Ja len, že či si  s nami nechceš ísť  vypiť," zaškeril sa a ja som vyletela z postele. Nie preto, že by som išla piť, ale preto aby som ho vyhodila z mojej izby. Pre takéto blbosti mi tu chodiť nebude.

"Ha-ha," falošne som sa zasmiala a odtlačila ho von. 

... 

Ponorila som sa do vody a začala pociťovať štípavú bolesť na mojom tele. Milujem to. Cítim akoby mi do tela vrážali tisíce nožov, hoci to tak nebolo. Ponorila som si hlavu do vody a začala preýšľať. 

Premýšľala som o svojom živote a rozdelila ho do rôznych kapitol. Nebolo ich síce veľa, ale bol to môj život, ten ktorý som prežila a nie som na to hrdá, ale že vôbec.

1. Kapitola hovorí o tom, aká som bola šťastná, keď som bola úplne maličká. Bola som obklopovaná toľkou láskou a veľa kamarátmi- zo škôlky samozrejmä.

2. Kapitola hovorí o sťahovaní. Museli sme sa presťahovať a hoci mi z toho ostal Alex, stratila som všetkých kamarátov a rodičia sa o mňa prestali zaujímať.

3. Kapitola hovorí o tom, ako ma v základnej škole všetci nenávideli. Každý si na mňa ukazoval a smial sa mi. Nezapadala som medzi nich. 

4. Kapitola hovorí o šikane, ktorú som pociťovala už na základke nie to na stradnej a v ktorej sa ostatný vyžívali. Doslova sa vyžívali v utrpení druhého.

5. Kapitola hovorí o strednej- šikana ako inak. Nikto ma nemal rád, ale prečo ?

6. Kapitola hovorí o tom, že som sa dozvedela, že som adoptovaná. Ten pocit, keď zistíte, že ľudia, ktorí vás vychovávali, dá sa povedať od plienok nie sú ani z ďaleka vaša rodina bolí.

7. Kapitola a zárovaň tá najhoršia, hovorí o nešťastí, kde zomreli členovia mojej rodiny, ale iba ja žijem. Prečo mám to šťastie ? Radšej byť mrtvá, ako takto trpieť.

8. Kapitola sa nazýva únos .. bola som unesená, za vlastne doteraz ani neviem prečo a znásilnená, pretože jeden nadržaný netvor-to ani nie je človek, takže netvor- si potreboval uhasiť chúťky na mne.

9. Kapitola hovorí o Justinovi a lá môj záchranca. Doteraz mu za to ďakujem, ale mrzí ma fakt, že neprišiel pred tým než mi ten hajzel ublížil. 

10. Kapitola hovorí o planom poplachu s tehotenstvom,a le na tomto sa musím zasmiať. 

11. Kapitola je o Jessice. Chýba mi, tak veľmi, že sa to opísať nedá, ale to mi ju už nevráti. 

12. Kapitola ... tak túto kapitolu by som nazvala zvrat a je asi ešte horšia než to, že mi zabili rodinu. Ale to len asi. Týmto sa môj život obrátil naruby- rezanie sa, pitie, neustále hádky s Justinom a bitky od neho. 

V očiach ma zaštípala tekutila a tá sa mi začala valiť z očí, hoci som bola stále pod vodou.

13. Kapitola liečebňa .. som rada, že ma Tam Justin dal. 

14. Kapitola LEA .. chýba mi. Cítim, že to je moja najlepšia kamarátka a vlastne aj jediná. Ľúbim ju, tak neskutočne veľmi ju ľúbim a dúfam, že odtiaľ vyjde čo najskôr.

15. A konečná kapitola - nová škola a to dienie v nej. Niekedy mám pocit, že to nezvádam a mám zase chuť sa rezať, ale neurobím to. neurobím to, pretože som tým stratila veľkú časť živato, ktorá mala byť prežitá šťastne. sklamala som tým veľa ľudí a dostala som druhú šancu, ktorú nehodlám zahodiť za hlavu. Snažím sa ju využiť a to aj urobím. Musím !  

Sorry za chyby, dúfam, že sa páči :33 :)