HEARTBEAT

Part 29.

"Nechceš, ale potrebuješ. Tak poď," zase ruku obtočil okolo môjho pása.

"Ale ty mi nerozumieš ? Hovorím ti, že pomoc nepotrebujem," precedila som cez zuby.

"Po prvé povedala si, že pomoc nechceš a po druhé pomôžem ti aj keby si neviem ako nechcela," pri tom čo to hovoril počítal tie 'body' na prstoch. Prevrátila som očami, ruku mu dala okolo krku a s Fredovou pomocou som vošla do domu. V predsieni som si vyzula  topánky a Fredo mi pomohol aj na poschodie až do izby.

"Ďakujem," povedala som po tom ako som si sadla na posteľ a usmiala sa.

Sadol si vedľa mňa. "Nebudem sa pýtať prečo, som si istý, že mi to nepovieš, ale trápy ma jedno," pozrel do zeme a potom na mňa. Nadvyhla som obočie. "Prečo bol Justin nasratý, keď vošiel do domu a prečo ti nepomohol ?"

"Ale to sú dve veci," zakňučala som.

Zasmial sa." No odpovedaj, že sati na to môžem pozrieť."

"Nechcela som od neho pomoc ako aj od teba. Pohádali sme sa a on ma tam nechal. To asi preto," uchechtla som sa a pozrela sa do zeme.

Prikývol. "Mám ti to ošetriť ja, alebo ho mám zavolať, že sa porozprávate ?" nadvihol obočie a ukázal na dvere.

"Nepotrebujem ošetriť ani nič podobné a nevolajho, keď odchádzal v tvári mal výraz, že ma nechce vidieť najmenej týždeň," pokrčila som plecami a Fredo prikývol.

"Ale ošetriť ťa ošetrím," vstal z postele a vybral sa do kúpeľne.

"Ale ja to nepotrebujem !" zakričala som za ním.

Vyšiel z kúpeľne s nadvihnutým obočím. "Ako chceš," pokrčil plecami a ja som sa usmiala. "Vstávaj," úsmev mi poklesol a tentokrát som sa na neho pozerala nechápavo.

"Čo ?" vydala som zo seba.

"Počula si, vsťávaj."

"Ale prečo ?" s ťažkosťou som sa postavila.

"Ideme do nemocnice," oznámil mi načo som si naspäť sadla.

"Čože ?" pozrela som na neho neveriacky.

"No nechceš aby som ťa ošetril, tak ťa beriem do nemocnice, tam si s tebou určite poradia. Alebo radšej ostaneš doma aby som ťa ošetril ja ?" opýtal sama. Hajzel ! Vie ako nenávidím nemocnice.

"Fajn," vzdychla som si a zvesila plecia. Zasmial sa a išiel do kúpeľne asi najskôr po lekárničku. "Nenávidím ťa," zavrčala som keď vychádzal z kúpeľne a prevrátila pri tom očami.

"Tiež ťa ľúbim," odpoval mi s cmuknutím, na čo som sa ja zaksichtila a sledovala som čo robí.

Vatový tampónik navlhčil nejakou vodou či čo to je a priložil mi to k pere. Nehorázne to štípalo, takže som pomaly stále syčala od bolesti. Potom mi ten tampónik priložil pod nos a rovnako ako aj pri pere mi čistil a dezinfikoval rany.

Po dobe, ktorá bola na nevydržanie Fredo konečne skončil. Vydýchla som si, na čo sa Fredo zasmial.

"Prečo sa smeješ ?" nadvihla som obočie a nechápavo naňho hľadela.

"Ja som videl ako nemôžeš chodiť, pretože ťa bolí celé telo. Nehcem vyzerať ako úchyl alebo tak, ale musím vidieť ako veľmi ťa doriadil," pozrel na mňa váhavým pohľadom.

"Čo?" vyhŕkla som. "Nikdy ! Fredo prepác, ale nevyzlečiem sa pred tebou. To už radšej pôjdem do tej nemocnice."

"Fajn tak ideme, ale neviem čo by ti bolo viac nepríjemné za a, aby som ťa videl ja SÁM v spodnom prádle, alebo po b, aby ťa videl celý zbor lekárov a sestričku možno aj nahú. Veď vieš ako to tam chodí," pokrčil plecami. "Tak vstávaj," povedal potom čom sa postavil a mieril ku dverám. Má pravdua ajtak je len kamarát, takže od toho nebude nič očakávať.

"Počkaj," povedala som skôr ako stihol výjsť z izby. Otočil sa a nadvihol obočie, vydýchla som. "Fajn, ale bude to naozaj trapas, teda bez urážky," povedala som po tom ako zatvoril dvere.

Zasmial sa. "Keby to nebolonutné, nežiadam ťa o to, to predsa vieš," usmial sa, prikývla som a chytila lem trička.

"Pomôžeš mi ? Prosím," pozrela som na neho a on prikývol. Postavil sa z postele, otočil sa ku mne a pomohol mi dať dole tričko. Vydýchla som, pretože tá bolesť rúk keď som ich dvíhala bola neskutočná.

Všimla som si Freda ako moje telo hypnotizuje, tak som sa pozrela tiež a doširoka som otvorila oči. Už chápem ten pohľad.

"Ak budeš mať takéto celé telo, to po Justina idem," prikývla som. Už nebudem protestovať, pretože sa mi naozaj nepáčia tie modriny. Celýhrudník aj brucho,ba aj celé ruky mám posiate zelenými modrinami a to som ešte nevidela hrbát a nohy.

"Teraz nohavice," prikývla som a pomaly sa postavila. Odopla som si gombíky na nohaviciach a rozopla aj zips. Začala som si ich sťahovať, no strašne to bolelo. "Ukáž," povedal Fredo a chytil len nohavíc a aj s ponožkami mi ich stiahol.

Čo sa asi bude diať ? Sorry za chyby. Prečítajte si prosím story 'PROMISE ?' na mojom profile. Ďakujem :)