HEARTBEAT

Part 7.

Túto časť by som chcela venovať: @KikuTrdiekoo :33

Je jasné, že som dúfal márne.

Po pol hodine čakania došli domov asi na mol opití chalani. Mal som nervy už aj bez toho, no oni ma vytočili do nepríčetnosti. 

"Justin, niečo si chcel ?" opýtal sa ma opitým hlasom Patrick, ledva sa držal na nohách. ostatný sa radšej neozývali.

"Kurva, vy ste jebnutý ?" pozrel som na nich vážne. "Veď ste vedeli, že v najbližších hodinách dostanem sms s miesom a tak ďalej od Blacka a vy sa ožeriete ako tie najväčšie trosky po prehranom boji o svoju lásku." povedal som to trošku ironicky.

"Ale no tááák .. správaš sa ako náš tatko." zasmial sa Patrick. A to ma vytočilo do nepríčetnosti.

"Tak a teraz sa poďakujte tuto Patrickovi- úžasnému kamaátovi, ktorý vám zariadil doživotný zákaz do všetkých klubov v ktorých ma poznajú." už boli ticho. Mám ich prestne tam, kde som ich mať chcel. "Teraz choďte do izieb a vyspite sa, zajtra si musíme prejsť plán. A ešte raz." ukázal osm na Patricka a tým som narážal na to s tým tatkom. Obranne zdvihol ruky nad hlavu a otočil sa na odchod.

"Fredo ?" opýtal som sa. 

Fredo ku mne podišiel a pozrel mi do očí. "Ešte niečo ?"

"Postaraj sa o to aby zajtra boli svieži a triezvi." ukazoval som na tých dvoch kokotov.

"A kam ideš ty ?" opýtal sa zaujato.

"Tak za kurvami nie." pozrel som na neho, ale asi mi neveril. "Vieš, máme ešte jedného člena rodiny, ktorý sa potrebuje tiež prevetrať." povedal som už viac pokojne.

"Jááj ty myslíš tu dogu ?" pozrel na mňa so smiechom. Keď však videl môj kamenný výraz úsmev mu zmizol.

Kurva, on ma chce riadne vytočiť. 

"Jessica je Pit Bull, ty kretén ! A počúva na slovo a iba mňa ! Takže na tvojom mieste by som sa schladil !" stál tam s napoli otvorenou hubou. Len som sa zasmial, obišiel som ho a smeroval som k Jessice. Bola na záhrade ako inak. Naozaj krásny pes a milujem ju. Je to síce dosť nebezpečné plemeno, ale vycvičil som si ju úžasne. Takže pri mne, je to bezproblémový pes.

Podišiel som k zadnému vchodu a sklenené dvere, ktoré mi bránili prístup na záhradu som otvoril. Vyšiel som z domu a zavrel som za sebou. 

"Jessica, Jessica !" zakričal som aby to cez tú diaľku počula. Hneď ako ma zaregistrovala, začala utekať mojím smerom. Milujem tohto psa. Čupol som si aby som na ňu dosiahol a pohladkol som ju. 

"Poď kráska ideme sa prejsť." usmial som sa a zo zadného vrecka som vytiahol obojok s vodítkom, ktoré som stihol vziať z domu, poriadne som ju pripútal a vidal som sa na koniec záhrady, kde bola bránička a za ňou pole, kde som s Jessicou stále chodil. Prechádzali sme sa, behali sme, dávali si preteky a nič nám neprekážalo. Bol to úžasný pocit, len tak sa v kľude poprechádzať so svojím psom a nič neriešiť. Ničím sa nezaoberať, len tak sa prechádzať a nechať vánok aby mi prevetral hlavu. Takýto pocit mám ja málokedy a keď už tak, len tak zriedkavo. 

Išiel som po poľnej cestičke ešte ďalej než obvykle. Vyšiel som na kopec a porozhliadol sa. Asi pár sto metrov odomňa bola nejaká budova. Nevidel som na ňu dobre, lebo bola tma a bolo to dosť ďaleko, ale spoznal som, že je to nejaký sklad. Vedel by som to, pretože aj my máme jedem uprostred poľa a vyzeral dosť podobne, čiže statok to byť nemohol.

Vydal som sa k tej budove a už so bol skoro pri okne kde sa svietilo, ale Jessica začala brechať. Milujem toho psa, ale niekedy neviem držať piču.