HEARTBEAT

Part 19.

Hmm ... moje šťastné číslo :33 

Čo sa týka minulej časti .. som nemilo prekvapená ... Prekvapili ste ma .. a fakt .. ja neverím .. naozaj chcete aby som to dopísala ? Veď to číta len päť a pol ľudí .. Prosím komenty .. pretože som sklamaná .. či ste sklamaný vy ? 

Niekto ma držal za ruku .. Silou mocou som otočila hlavu doprava a zbadala osobu, ktorú by som tu nečakala. Justin, držal ma za ruku, hlavu mal sklopenú a zdalo sa mi, že spal. Bol tak zlatý, že som sa musela usmiať. Oľutovala som to skoro hneď, pretože ma strašne zabolela tvár. Zasyčala som od bolesti nad čím sa Justin zavrtel, ale ďalej spal. Mala som chuť usmiať sa, ale nedalo sa to. Tá bolesť bola na nevydržanie. Rozhýbala som si krk a poobzerala sa po miestnosti. Nemocnica ! Čo sakra robím v nemocnici ? Môj zrak sa zastavil až na červenom -nie veľmi veľkom- gombíku. Siahla som po ňom ľavou rukou a poriadne do neho trepla, pri čom som potichu zvreskla od bolesti ruky. Teda ruka ani nie tak ako prst, ktorý som tam nemala. Zhrozila som sa a začala si obzerať ruku. Do izby priletela sestrička s doktorom. Keď si všimli, že som sa zobudila podišli ku mne, doktor mi začal oznamovať všetko čo sa stalo a sestrička si zapisovala veci z monitora vedľa mňa.

"Ako sa cítite ?" opýtal sa doktor. Pozrela som na neho so zaslzenými očami a otvorila ústa aby som sa nadýchla.

"Prečo-prečo sa mi zdá, že si nevidím prsteník ?" blbá otázka, ale stojí zato. Zdvihla som ľavú ruku a pozrela mu hlboko do očí. 

"Slečna napadol vás pes. Ak pociťujete nejaké bolesti bude to tým, že máte po celom tele hlboké škriabance, máte rozbitú hlavu a nie veľmi, ale stále silný otras mozgu a. Nevime ako by som to povedal .." pozrel do zeme a vtedy mi to došlo.

"To-to .. to nemyslíte vážne, že nie ? Nie ja .. ja nemám prst ... Preboha," vydala som zo seba zaskočene. Druhú ruku som si vymotala z pod Justinovej, pri čom som ho zobudila a priložila si ju na ústa. Oči sa mi naplnili slzami už úplne a nedalo sa to zastaviť. Prišla som o prst, o rodinu .. nemám žiadnych priateľov a som na úplnom dne. 

"Tarra ?" opýtal sa ma ten známy hlas. Otočila som k nemu hlavu a zasekla sa nad tým pohľadom. Má červené oči, pod mini kruhy, smutný výraz a po tvári mu stekajú slzy. Toto nie je Justin akého poznám.

"Justin," vzdychla som a smutne sa usmiala. Na nič nečakal a hneď ma stlačil v jeho objatí pod čím som zasyčala. Jeho stisk bol naozaj pevný a mňa bolelo celé telo.

"Prepáč ." odtiahol sa odo mňa.

"Nebudem vás vyrušovať, takže dovidenia," povedal a až teraz som si všimla, že tu nie je už ani sestrička. "Príd .."

"Počkajte," potiahla som do seba a pozrela do jeho tváre. 

"Prosím ?" nadvihol obočie pri čom sa na jeho čele vytvorili nemalé vrásky. 

"Prečo ste mi ho neprišili naspäť ?" opýtala som sa a slza mi pretiekla cez okraj. Cítila som ako ma Justin chytil za druhú ruku a pevne mi ju stlačil. Nevšímala som si to .. chcem vedieť iba odpoveď na moju otázku ..

"Prst nám nepriniesli. Dostali sme správu od zverolekára, že ho ten pes poriadne rozkúsal a zhltol. Nebolo možné ho prišiť naspäť," prikývla som a z očí sa mi vyvalili ďalšie a ďalšie slzy. "Prídem vás pozrieť o hodinu," usmial sa a odišiel.

"Tarra .. ja .. prepáč," otočila som na neho hlavu a pozrela mu do zaslzených očí. "Keby som vedel, že sa niekedy niečo takéto stane, tek ťa k Jessice nikdy nepustím. Preboha .. mňa to tak mrzí," spustili sa mu z očí slzy a mne tiež. 

Takéto niečo neprajem nikomu. Aby stratil rodinu, ktorá mu ostala ako posledná hoci nebola jeho vlastná. Napadne ho pes, ktorého miloval najviac ako sa to dalo. Zistila som, že už v nič nemôžem mať dôveru.

Z pohľadu tretej osoby: 

Tarru prepustili z nemocnice niekoľko dní po tom, čo sa zobudila. Justin jej to vybavil a vzal ju do domácej liečby. Rany sa jej už pomaly zahojili na to, že už prešlo pomaly pol roka od incidentu s Jessicou. V ich životoch sa veľa vecí zmenilo. Tarra sa naučila žiť bez prsta, hoci si veľmi dobre uvedomuje, že jej niekedy v ďalekej budúcnosti bude chýbať. Už teraz, ale premýšľa na aký prst si dá obrúčku, teda ak sa jej pri jej šťastí podarí nájsť niekoho, kto ju o ruku požiada aj v realite a nie len v sne. Poslednou dobou jej veľmi pomáha Justin, ktorý si začal uvedomovať, že mu na nej naozaj záleží. Tarra máva zle sny, depky a často hovorieva o tom, že si vezme život, pretože už nemá pre koho žiť. Nevydržala to. Začala sa rezať ! A prekvapuje ju fakt, že ju to upokojuje. 

Bola sama doma. Justin s chalanmi boli v klube. Justin tam predsa pracuje a Tarra chcela byť aspoň na chvíľu sama . Justin s tým nesúhlasil, nebol pokojný pokiaľ nevedel, že je v poriadku a nič si neurobí. Opak bol ale pravdou, kým sa Justin zabával Tarra sedela vo svoje kúpeľni na zemi, pila vodku rovno z fľašky a pri tom si vytvárala ďalšie a ďalšie rany na svojich zápestiach. Boli celé dorezané a od krvy jej to ale bolo jedno. Vzala zo zeme žiletku, priložila ju k zápästiu, silnejšie zatlačila a potiahla. Ďalšia rana je na svete ! Pomyslela si, pri čom sa zasmiala a zase si odpila z fľaše.

V ten večer mal Justin zlý pocit, že sú všetci tu a Tarra sama doma. Zažieral ho pociť, že si môže niečo urobiť, ba vziať si život. 

V ten večer ju našiel s dorezanými rukami a prázdnou fľašou od vodky v jednej z nich v jej kúpeľni. Na nič neváhal a odviezol ju do nemocnice, kde mu povedali, že Tarra sa potrebuje liečiť. Justin to ale zamietol. Nemieni ju spustiť z očí. 

Tarra si veľmi dobre uvedomovala čo urobila, ale robila to opakovane. Či už bol niekto doma, alebo nie. Potajomky vzala z chladničky, alebo špajzu vľašu tvrdého alkoholu, zatvorila sa vo svojej kúpeľni so žiletkou v ruke a pri popíjaní obsahu fľaše sa rezala. 

Nestalo sa to len dvakrát. Vždy keď mala chuť žažiť adrenalín zavrela sa vo svojej kúpeľni s fľašou a žiletkou. Tieto dve veci a stali jej najlepšími priateľmi, pretože len vďaka ním zabudla. Vždy ju našiel Justin, ktorému bolo divné, že je vo svojej izbe zatvorená nejako dlho. 

Keď sa v nemocnici ukázal s opitou Tarrou s rozrezanými žilami viac než pätnástykrát lekári mu odporučili aby ju dal na liečenie. Najprv s tým nesúhlasil a snažil sa ju strážiť najviac ako sa to len dalo a pomáhali mu s tým aj chalani s Miou, no nič nepomáhalo. Oni sami ho prehovárali aby ju na liečenie dal, až nakoniec povolil. 

Sral ho fakt, že Tarra nepočúvala jeho reči a úplne ho ignorovala. Praskli mu nervy a začal Tarru mlátiť. Vtedy začala Tarra piť oveľa viac a rezala sa aj trikrát denne. Mrzelo ho, že na ňu musí ísť takýmto štýlom.

Začala blúzniť. Nevdela kde sa nachádza z neustáleho rezania s niekoľko plomile v krvi. Odviezol ju do liečebne. Každý deň tam volá a vždy sa dozvedá to isté. Nespolupracuje. Vždy si nájde niečo s čím sa poreže. 

Dnes je to presne tretí mesiac kedy je Tarra v liečebni. Justin sa cíti strašne previnilo za to, čo jej urobil a že ju nechal zavrieť v liečebni. Preto tam aj volá, chce o nej vedieť čo naviac a chce vedieť, či sa na neho za to nehnevá. 

Tarra sa odmieta baviť so sestričkami, doktormi a všetkými kto s ňou hovoriť chcel. Prestala jesť , prestala prijímať všetky živiny. Začala neskutočne chudnúť a za tie tri mesiace ničnejedenia to s ňou nevyzerá dobre. 

Začala si to uvedomovať už aj Tarra a rozhodla sa k tomu pristúpiť inak. 

Tak a teraz buď úžasné, dlhé komenty; votesy a pozretia, alebo ... alebo neviem .. ale teraz som nebola spokojná :/. Sorry za chyby.