HEARTBEAT

33.

Z Justinovho pohľadu:

Od včerajšieho rozhovoru so mnou Tarra neprehovorila. Prekvapuje ma to ? Bože som taký kokot. Mám chuť, výjsť na najvyššiu budovu v tomto meste a zakričať, že som kokot. Nech to všetci vedia. Sme spolu ani nie deň a už sa so mnou moja priateľka nerozpráva. Naozaj nechápem prečo ma to nenapadlo, alebo prečo som ju vlastne nepočúvol a neprestal s tým keď ro chcela.Teraz mi to určite vyčita a nie je jediná. Tiež si to vyčítam, prečo som tak sprostý. Už niekoľko krát som chcel ísť za ňou, no vždy bola s chalanmi v obývačke, alebo v kuchyni s Miou. Sama chcela aby som nikomu nehovoril, že spolu chodíme a keby som si ju zavolal, ža sa s ňoi chcem ísť porozprávať prišlo by im to divné a ona by som mnou aj tak nešla. Ježiši, ja si to budem vyčítať asi do konca života.

Práve teraz sedím s chalanmi a babami v obývačke a všetci pozeráme nejakú komédiu. Tarra sedí oproti mne a je vidno, že sa dobre baví. Pri nej sedia Colins, Twist a McCann. Mám nervy. Ona je moja ! Hoci o tom oni nevedia. Zhlboka som sa nadýchol a zase vydýchol. Lakťami som sa oprel o kolená a hlavu si zložil do dlaní.

"Bro si v pohode," opýtal sa Twist a ja som zdvihol hlavu. Pozeral na mňa takým divným -u neho neznamim- pohľadom. Pokrútil som hlavou a postavil som sa z gauču. Pozrel som na ten naproti a všimol si Tarru ako na mňa hľadí so strachom v očiach. Prešiel so k dverám a otočil som sa. Pozrel som na Tarru a hlavou mykol k dverám.

"Môžem sa s tebou pozhovárať ?" opýtal som sa zo strachom v hlase. Bál som sa, že odmietne. "Osamote," dodal som a ona prikývla. Postavila sa a išla mojím smerom.

"To sa nemôžete porozprávať tu ?" vyhŕkol Twist a ja som sa zaškeril a potom mu ukázal fakera.

"Nie ! Je to dosť osobné," povedal som narovinu, keď okolo mňa prešla Tarra. Vydal som sa za ňou hore schodmi a pokračoval za ňou do mojej izby. Je zaujímavé, že ma tak pozná. Vždy keď som s ňou chcel hovorit a niekto bol na blízku, šli sme do mojej izby. Teraz by mi vlastne aj stačilo ísť do kuchyne, ale viem, že urcite vedela, ze sa s ňou nechcem rozprávať či kúpiť zelené alebo červené jablká. Vedela, že chcem hovoriť o nás. Bože ako santo dobe počúva. My, o nás. Usmial som sa nad svojou divnou myšlienkou a zavrel za sebou dvere od izby. Tarra už sedela na posteli, tak som si prisadol k nej, lenže ona si odaadla ďalej. Zamračil som sa a radšej aom vyhnal z hlavy myšlienku, že jej niečo poviem, pretože viem, že by som to ľutoval.

"O čom si chcel hovoriť ?" opýtala sa dosť odmerane a pozerala na dvere pred ňou. Vydýchol som si  a pozrel sa so zeme. Poškriabal som sa na zátylku a formoval otázku tak, aby to nevyznelo hlúpo.

"Ešte stále sa hneváš ?" pozrel som na jej profil tváre a potom čo na mňa otočila hlavu som jej pozrel do očí. Spustila ramená a vydýchla si akoby premýšľala co mi má povedať.

"Ja nie som nahnevaná, len ma štve fakt, že veci musíš robiť stále po svojom. Hovorila som ti, že si neprajem aby si ma tak nazýval, hovorila som ti, že to nenávidím, ale ty si musel stále. Stin ja som celú noc nespala len preto, lebo som sa bála, že keď zatvorím oči ocitnem sa zase v tom sklade," vydýchla a ja som si začal v duchu zase nadávať. "Už len vtedy čo som ti hovorila dôvody preco ma tak nemáš nazývať som sa bála, že sa zase preberiem v tom sklade," pozrel som jej do očí, mala tam slzy, ktoré pomaly ale iste precházdali cez okraj.

"Prepáč. Mňa to.."

"Nie, ja viem, že ťa to mrzí a čo ja viem čo. Mňa bolí len to, že stále musíš robiť svoje hoci to ostatný nechcú. Vždy si robíš svoje bez ohľadu na ostatných. To o Blackovi som ti nechcela hovoriť, pretože som na neho nepomyslela už pekne dlho a spomienky na neho a to čo mi spôsobil nie sú tie najkrajšie. Neviem aká mala byť pointa tohto rozhovoru, ale ak si chcel aby som mala zase mizernú náladu a chut dotknúť sa alkoholu, tak môžeš byť na seba hrdí," povedala som slzami v očiach, postavila sa z postele a išla k dverám. Reflexne som sa postavil a zabránil jej priblížiť sa k dverám.

"Prosím, toto mi nerob," vydal som zo seba a slzy som cítil na krajíčku. Snažil som sa ich zahnať rýchlim mrkaním, ale nedarilo sa mi to. "Ja som nevedel, že to vidíš takto, ale keď na to tak myslím, tak si uvedomujem, že máš úplnú pravdu, ale ty ma musíš pochopiť, to som proste ja. A to už sa zmeniť nedá. Vieš, že ak by to šlo, tak by som sa naozaj snažil, ale to je moja povaha. Zmenil som sa už len v tom, že som sa zamiloval. S čím som vo svojom živote naozaj nerátal. Prosím pochop ty mňa. Nemôžem, nedokážem sa pozerať do tvojích očí keď tam máš slzy, nedokázal by som žiť v tom, že ma ignoruješ, že si ma nevšímaš. Žiť v tom akoby sme sa nikdy nedali dokopy. To proste nejde. Nedokážem žiť bez teba," povzdychol som si a zotrel jej slzy stekajúce po jej lícach. "Ja ťa nechcem stratiť. Ja ťa nemôžem stratiť,' zaťahal som sa za vlasy a chrbtom sa oprel o dvere za mnou. Moja opora. 

"Ani ja ťa nechcem stratiť, nato ťa až veľmi milujem," zasmiala sa a potiahla nosom. "Ale pochop ma, s tebou sa to naozaj nedá," pokrčila ramenami a ja som sa proste musel zasmiať.

"Prosím ťa len sa cez to nejako prenes, nevšímaj si to, napomeň ma vždy keď to bude možné. Len ma prosím neignoruj," pozrel som na ňu psími očami a ona sa zasmiala. A teraz naozaj neviem či na mne, alebo tomu čo som povedal. Pokrčil som nad tým ramenami a vtiahol si ju do objatia.  Hlavu si zaborila do môjho trička a jej malé ruky obmotala okolo môjho pásu. Pevnejšie som ju stlačil a pohladil ju po vlasoch. Milujem jej vlasy má ich tak krásne a tá dĺžka je úžasná. Vždy ma priťahovali ženy s dlhými vlasmi, no na Tarru nemá ani jedna. Pobozkal som ju na krku a potom ju pustil. Ruky som si obmotal okolo jej pásu ako ona a pritiahol som si ju bližšie.  Sklonil som hlavu k tej jej a prisál som sa jej na pery. Bozk mi opätovala a ja som sa musel usmiať. Tentoraz sa odtiahla ona a ja som zavrčal. Usmiala sa a ruky si obmotala okolo mojho krku, pričom prsty zaplietla do mojích vlasov.

"Vieš, že ťa milujem ?" nadvihol som obočie  a zahryzol sa do pery pri pohľade na ňu. Prikyvla a pokrčila ramenami.

"Tiež ťa milujem," usmiala sa a vlepila mi bozk na líce. Usmial  som sa a dal jej neposlušný vlas za ucho. Poobzeral som sa po izbe a potom sa pozrel zase na Tarru. Vyzerala zamyslene. Naklinil som sa k jej uchu.

"Nad čím premýšľaš," opýtal som sa zvedavo. Zavrtela hlavou hneď potom čo sa prebrala z tranzu. "Mne to môžeš povedať, vieš to ?" položil som ďalšiu otázku, na čo ona prikývla. "Tak ?" vzpriamil som sa a pozrel jej do očí.

"Nič to nie je, len je mi strašne divné, že som sa ti priznala prvá," pokrčila zahanbene ramenami a hned potom sa ozval rachot z chodby. Tarra sa odomňa inštiktívné odtiahla a ja som otvoril hneď dvere. Pred nimi čupel Twist a zbieral črepiny z rozbitého pohára.

"Twist ?" vyprskol som. Zdvihol pohľad a hneď potom sa zaškeril.

"Čo je hrdličky moje ?"

vote&coments