HEARTBEAT

Part 30.

CHCEM KOMENTY !!! PRETOŽE INAK JU RUŠÍM NADOBRO !!! (Vydieram, viem, ale inak to naozaj už nejde.)

Rozšíril oči a otvoril ústa, postavil sa a vyšiel z izby. Nechápala som jeho reakcii, no keď som videla aj nohy zhrozila som sa. Ako môže niekto niečo také urobiť, alebo ako to dokáže. Podtavila som sa z postele a prešla som k zrkadlu a obzerala som sa. Justin mal pravdu. Mám na oku monokel, modrinu cez pol tváre a spuchnutú a rozťatú peru a o zvyšku tela ani nehovorím. Vyzerám strašne. Do mojej izby niekto vletel a ja som sa prudko otočila.

Z Justinovho pohľadu:

Niekto mi klope na dvere. Respektíve. Niekto mi mláti na dvere a zabraňuje tomu, aby som si chvíľku pokojne zdriemol.

"Prečo ?" opýtal som sa sám seba a lenivo sa postavil z postele. Zívol som si, natiahol sa a vykročil k dverám, ktoré som odomkol a tvoril. Pohľad mi padolna Freda, ktorý mal neistotu v očiach.

"Potrebuješ niečo ?" snažil som sa byť zdvorilí ako to len šlo, keď ma prebudil zo spánku.

Vydýchol si a zase sa nadýchol. "Ide o Tarru," vydýchol.

Rozšíril som oči. Videl som, že si niečo spraví. "Čo ? Čo je s ňou ? Je v poriadku ?" vypytol som sa a pri tom sa obzeral všade po chodbe.

"Áno je v poriadku, teda ona to tvrdí," nevedel sa vykoktať, načo som ja začal mať nervy.

"Kurva Fredo vykoktaj sa," zvýšil som hlas a bol som naozaj zvedavý čo mi povie.

"Veď sa pozri sám," pokrčil ramenami a ustúpil mi z cesty. Prebehol som chodbu a vrútil sa Tarre do izby.

"Pre Boha !" vyhŕkol som a ruky si položil na ústa.

Z pohľadu tretej osoby:

Od toho dňa ubehol už pol rok a veci sa rapídne zmenili. Tarra sa krátko po incidente s Calebom odhlásila zo školy a začala mávať domácu školu. Cíti sa takto lepšie. Má úžasného učiteľa, ktorého si veľmi obľúbila asi tak, ako aj on ju. Začala sa stavať strachu čelom a preto sa teraz nebojí chodiť po meste so vztýčenou hlavou a úsmevom na perách. Za ubehnutý pol rok sa dosť zmenila. Zmenila farbu vlasov z blond na hnedú, vlasy si predĺžila a dala si piercing do nosa. Sama by tie zmeny nespravila, keby nezačala chodit s Eliotom. Nechodí s ním preto, že ho miluje, ale preto, že mu je vďačná za to, že ju zachránil. Sama vie, že to voči nemu nie je spravodlivé a už niekoľkokrát sa s ním chcela rozísť, no nedovolili jej to dve slová, ktoré stále počúvala z jeho úst 'Milujem ťa'. Tie slová nenávidela a doteraz nenávidí. Nechce mu už ubližovať, ale ona miluje iného. Len škoda, že si to uvedomila až tak neskoro.

Justin tiež nie je výnimkou v zmenách. Za ten dlhý čas mu na ruku pribudlo 'niekoľko' tetovaní. Pravdu povediac má potetovanú celú ľavú ruku a to len zo sklamaní, ktoré zažíval. Kvôli Tarre. Nerad to priznáva, ale v ten deň čo sa stal incident s Calebom mu Tarra povedala pravdu do očí a on to ťažko znášal. Vždy keď sa u neho doma objavil Eliot mal chuť všetko okolo rozbiť a rozmlátiť. Nerád videl Tarru ako sa bozkáva s niekým iným, ako sa držia za ruky a zamilovane sa na seba pozerajú. V tom období objavil miesto, na ktorom trávil väčšinu času, teda ak nebol v tatérskom (asi sa to tak nepíše no to je fuk ..) štúdiu. Ako spúšťač bol Eliot a jeho prítomnosť v Justinovom dome. Nevedel ho vystáť a lepšie sa cítil keď bol od neho naozaj ďaleko.

Z Justinovho pohľadu:

Sedím na obrovskej skale a sledujem výhľad na vysvietený New York. V noci je taký krásny. Milujem toto miesto, asi mi bolo súdené ho nájsť. Je to úžasné miesto na premýšľanie.

Nenávidím ho. Mám naňho svoj názor a naozaj nechápem ako si s ním mohla Tarra vôbec niečo začať. Len ho vidím a mám chút mu rozbiť hubu. Nedokážem ani opísať ako falošný mi príde. Človek sa na neho len pozrie a hneď vidí aký to je sukničkár a že chce Tarru iba do postele. Nechápem ako to môže nevidieť. Nechápem.

Zase myslím na Tarru, teda na toho jej, ale on má niečo spoločné s Tarrou. Povedal som si, že aspoň na tomto mieste od nej vypnem a prestanem na ňu myslieť. Myslieť na to, že je tak nádherná, myslieť na to, že jej vlasy voňajú tak krásne sťa lúka v jary, myslieť na jej krásny úsmev. Už to robím zase. Zase na ňu myslím, no ona je moje slnko, ktoré zaženie búrku. Úsmev, ktorý mi vyčarí na tvári v čase keď mám chuť plakať. Vždy keď na ňu myslím usmievam sa, úprimne. Len ona ma dokáže prinútiť aby som sa úprimne usmieval. Iba ona. Milujem chvíle, keď sme spolu, samy. Dokážeme sa porozprávať o všetkom. Neviem z nej spustiť oči a hoci by som naozaj nemal, neraz som na ňu niečo skúšal.

"Ale nie ! Naozaj mi potom strelila facku," povedal som na svoju obranu, na čo sa začala Tarra smiať.

"Tak ty si jej vyznal lásku tak povediac šokom a ona ti miesto odpovede či s tebou bude chodiť strelila facku ?" opýtala sa ma so slzami na krajíčku. Neboli to slzy smútku, alebo tak boli to slzy kvôli tomu ako sa smiala.

"Bol som mladý, asi jej to prišlo vhodné," pokrčil som plecami a ona sa rozosmiala ešte viac. Keď som sa na ňu pozrel ako sa chytá za brucho od toľkého smiechu musel som sa usmiať. Bola tak rozkošná a hlavne teraz, keď si zase prefarbila vlasy. Zmena je život a ona vyzerá úžasne. Zapozeral som sa na ňu s úsmevom na tvári a spozoroval som ako sa na mňa pozrela a krátko potom sa prestala smiať. Utrela si slzy a zvraštila obočie.

"Deje sa niečo ? Mám niečo ma tvári ?" opýtala sa a rukami si prehmatala tvár. Zasmial som a a pokrútil hlavou. Divne sa na mňa pozrela. Usmial som sa na ňu a sadol si k nej bližšie vyzerala prekvapene, no neodsadla si. Sklopila pohľad a hrala sa s prstami na rukách. Oblízol som si pery a sledovaj Tarru. Skenoval som ju pohľadom a uvedomil si, že toto je moja príležitosť. Vzal som jej bradu medzi palec a ukazovák a podvihol jej hlavu tak aby sa mi pozerala do očí. Pomaly som sa hlavou začal približovať k tej jej. Boli sme od seba len niekoľko milimetrov a ja som cítil jej dych ma mojích perách. Mal som neskutočnú chuť ju pobozkať.

"Čo to robíš ?" zašepkala mi na pery a pozerala mi do očí.

"Skúšam ako ďaleko mi dovolíš zájsť," povedal som pravdu, veď načo klamať. Jazykom som jej prešiel po pere, ale stále sledoval jej oči. Mala v nich prekvapenie, zmätenosť a vášeň. Na nič som nečakal a peilepil som sa jej na pery. Už na prvý pohľad som vedel odhadnúť, že budú sladké, no nevedel som, že až takéto. Jej pery chutili po čerstvých jahodách, ktoré mi babka zakazovala trhať z jej záhradky. No pre mňa to bolo niečo úžasné jesť niečo zakázané. Bolo to pre mňa zakázané ovocie, rovnako ako aj Tarra. Urobil som prvý pohyb peramy a skúšal ju čo sa odtiahne. Pohyb po mne zopakovala a ja som si myslel, že mám vyhraté, no hned potom sa odtiahla. Ostal som prekvapený.

"Prepáč, ale ja nemôžem mám predsa priateľa."

Týmto pokazila všetko krásne, čo medzi nami vtedy vzniklo. Prešiel som si prstami po perách a usmial sa. Nie že by som ju miloval, ale mám ju rád. Nie ! Ja ju naozaj milujem !

Tieto časti nemám predpísané, takže budú také všelijaké (ak nejaké vôbec budú) P.S. zmazala som story 'PROMISE ?' .. CHCEM KOMENTY !!!!!!! Sorry za chyby ..