Túto časť by som chcela venovať Eji (Eja_Belieber). Som rada, že sa ti môj príbeh páči. P.S. Ďakujem za upozornenie. Už je to opravené :). Prajem príjemné čítanie !
Z pohľadu tretej osoby na Justina:
Od Justinovej nehody ubehli už dva roky.
Po nehode sa z umelého spánku prebudil až po dvoch mesiacoch s vážnymi zraneniami lebky, zlomeninami rebier, zlomenou rukou a nohou. Bol riadne odretý a nič si nepamätal. Doktory vraveli, že ak sa vôbec preberie bude to šťastie. Nedávali mu veľké šance na prežitie. Stratili ho už trikrát, no vždy sa im podarilo ho priviest medzi živích. Nestrácali s ním nádej, no ani neverili, že bude tak silný aby sa prebral.
Po tom čo sa prebral, strávil ešte pol roka zotavovaním sa. Počas toho pol roka sa mu pamäť vrátila do normálu, pamätal si na všetko a všetkých. Najviac ho však ranilo to, že je Tarra nezvestná, teda nechala mu list na rozlúčku (?), no bál a aj sa bojí si ho prečítať. Pri spomienke na ňu sa mu tlačia slzy do očí, nechápe ako mohla len tak odísť. Doteraz nevie dôvod a to je jeden z dôvodov prečo sa list bojí prečítať. Bojí sa, že by tam mohlo byť napísané, že si našla iného a to by ho ranilo oveľa viac.
Veľmi mu chýba. No navonok sa tvári, že sa s tým už zmieril. Sú to predsa už dva roky.
Do nemocnice ho chodili každý deň pozerať chalani a Mia, no Justin čakal len na jednu osobu. Tú, ktorá neprichádzala a neprichádzala. Často si predstavoval, že mu do izby vletí so slzami v očiach a vysvetlením. No nič. Bolo to jeho najhoršie obdobie.
V ten čas bol vo veľkých depkách, pretože ho jeho prvá pravá láska opustila a ani sa neprišla rozlúčiť. Svoje depky liečil tetovaniami. Bolo ich toľko, že má na ľavej ruke celý rukáv a pokračuje to ďalej. Tie tetovania sa mu páčia, no niekedy mu to je ľúto. Teraz už s tým ale prestať nemôže, stal sa závislým. Miluje tú bolesť, ktorá mu pomáha. Je to akoby sa dlhodobo rezával. Je to uvoľnenie, ktoré mu spôsobuje jeho závislosť. Nenávidí sa za to, no neľutuje to. Byť potetovaný je stále lepšie ako byť feťák, alkoholik alebo nejaký iný závislak. Našiel v tom svoju lásku, ktorá je teraz neopätovaná.
Chalani ho často brávali do klubu a hovorili mu nech si aspoň užije. Pristúpil, no inej ženy sa nedokázal dotknúť. Strata Tarry ho úplne poznamenala !
Z pohľadu Justina:
Dnes sú to presne dva roky. Dva zasrané roky od tej nehody ! Nevidel som ju už dva roky ! Keby som aspoň vedel kam šla. Ale ja o nej neviem nič, neviem či je štastná, ci sa práve trápy alebo ci si niekoho našla. Rád by som vedel či na mňa ešte nezabudla alebo už ani nevie, že niekto menom Justin Bieber v jej živote hral nejakú rolu.
Chrbtom som sa skĺzol dole po stene, pokrčil som kolená a hlavu si zložil do dlaní a potichu plakal. Je to už zvyk. Každý deň tu takto sedávam s tvárou v dlaniach a slzami v očiach. Nedokážem to kontrolovať. Zničila ma a ja ju za to nenávidím ! Nenávidím ju za to, že ma opustila ! Nenávidím sa za to, že som ju nechal ísť. Utrel som si slzy stekajúce po mojej tvári a pomaly sa pomocou steny postavil. Vošiel som do kúpeľne lde som si opláchol tvár ľadovou vodou a následne ju utrel. Nastriekal som na seba ešte kolínsku a skontroloval som či som si zbalil všetky potrebné veci. Prešiel som naspäť do izby a poobzeral som sa po nej. Podišiel som k cestovnej taške a otvoril som ju. Pohľad mi padol na bielu obálku s mojím menom. Pokrútil som hlavou potiahol nosom a vzal obálku do ruky, na čo som si ju strčil do zadného vrecka mojích spadnutých riflí. Zazipsoval som tašku a vzal ju do uky pri čom som sa postavil. Podišiel som k poličke a vzal si z nej slnečné okuliare, ktoré som si zaháčkol za tričko. Mobil aj s kľúčami a peňaženkou, ktoré som si dal do vreciek koženky alebo nohavíc a nakoniec som si vzal moje slúchadlá, ktoré som si dal okolo krku. Podišiel som k dverám, posledný krát som sa poobzeral a potom som vyšiel na chodbu, kde som sa zastavil pred Tarrynou izbou.
YOU ARE READING
HEARTBEAT
FanfictionAž keď si preskáče určitými vecami zistíš aký vzácny je jej tlkot srdca ❤